Reklamný panel

Pravoslávny kalendár

Dnes je , ( juliánského církevního kalendáře)


Reklamný panel

Štatistika

Kontakt

  • YouTube channel: Profik1977
  • Twitter kontakt: @Profik1977
  • profik@e-mail.ru

Youtube

Táto veľká svätyňa sa nachádza v monastieri Iviron na na polostrove Atos, ktorý sa nazýva aj Svätá Hora (Agion Oros), alebo, poeticky, no plne odôvodnene, Záhrada Bohorodičky.

Iverska_ikona_Matky_Bozej

Mnohí usudzujú, že KEBY NEBOLO MODLITIEB ATOSKÝCH MNÍCHOV, TENTO SVET BY UŽ NEJESTVOVAL.

Atos je chýrne pravoslávne mníšske samosprávne úze-mie na severe Grécka, asi 150 kilometrov na východ od kolísky apoštolov Slovanov - Solúna. Na Atose je 20 monastierov, mnoho skítov a pustovní; Iviron bol pôvodne, ako o tom svedčí aj jeho starodávny názov, gruzínsky monastier, no dnes je jedným zo 17 gréckych monastierov. Okrem toho je tu aj ruský monastier svätého Pantelejmona, srbský monastier Chilandar a bulharský monastier Zograf. V týchto monastieroch, skítoch a pustovniach sú mnísi z celého sveta. V monastieri Karakalu má dvoch bratov aj Slovensko.


Aká je teda história Iverskej ikony Presvätej Bohorodičky? Porozpráva nám o nej sprievodný text k akafistu Presvätej Bohorodičke na počesť tejto divotvornej ikony:
„Po zostúpení Svätého Ducha na Prečistú Bohorodičku a apoštolov sa rozhodli určiť žrebom, kto z nich má ísťdo ktorej krajiny na ohlasovanie Evanjelia. Božia Matka na základe žrebu dostala na toto pozdvihnutie Iverskú krajinu (pôvodný názov Gruzínska - pozn. ZMENY), no Anjel, ktorý sa jej zjavil, jej oznámil, že ten údel sa naplní v budúcnosti a Ona má za úlohu ohlasovanie v inej krajine.
V tom čase LAZÁR ŠTVORDŇOVÝ, KTORÉHO KEDYSI VZKRIESIL SPASITEĽ, BOL BISKUPOM CYPRU.

Vrúcne si želal vidieť Presvätú Bohorodičku, no sám nemohol prísť do Jeruzalema kvôli strachu zo židov. Keď sa to Matka Božia dozvedela, spolu s milovaným učeníkom Christovým - apoštolom Jánom - odplávala na Cyprus. Nečakane zafúkal náprotivný vietor a prihnal koráb k Atoskej Hore. V tom čase bola Hora preplnená modlami: nachádzalo sa na nej veľké obetište Apolóna. Len čo sa koráb s Bohorodičkou priblížil k prístavu, rozľahol sa hlas: Zíďte z hory, ľudia, preľstení Apolónom, do Klimentovho prístavu a prijmite Máriu, Matku veľkého Boha Isusa." (Svätí Cyril a Metod naučili Slovanov volať Božieho Syna menom Isus Christos - pozn. red. ZMENA) Keď to začuli, všetci sa ponáhľali na morský breh k prístavu, s úctou stretli Božiu Matku a PÝTALI S A JEJ, AKO PORODILA BOHA a aké je Jeho meno. Presvätá Bohorodička im zvestovala tajomstvo Vtelenia a život Hospodina Isusa Christa. Všetci, ktorí ju počúvali, padli a poklonili sa Bohu, Ktorý sa z nej narodil a jej prejavili zbožnú úctu a, uveriac, dali sa pokrstiť.
Ohlasujúc Evanjelium tu Božia Matka urobila mnoho zázrakov a, zaradujúc sa v duchu, povedala: „Toto miesto bude mojím údelom, ktorý je mi daný mojím Synom a Bohom!" a, blahosloviac národ,  dodala: „Blahodať Božia nech pretrvá na tomto mieste i na žijúcich tu s vierou a zbožnou úctou a zachovávajúcich prikázania môjho Syna a Boha! ... a bude im prichystaný Večný Život, a nezoslabne milosť môjho Syna k tomuto miestu do konca vekov. Ja budem zástankyňou tohto miesta a vrúcnou príhovorkyňou zaň u Boha."

Presvätá Bohorodička neopustila ani svoj prvý údel - Iverskú krajinu.

ZJAVILA SA SVÄTEJ NINE, budúcej osvietitelke Gruzínska a zverila jej kríž z viničnej ratolesti so slovami: „Vezmi si tento kríž, bude ti štítom i ohradou proti všetkým viditeľným i neviditeľným nepriateľom. Choď do krajiny Iverskej, blahozvestuj tam Evanjelium Hospodina Isu¬sa Christa a získaš uňho blahodať. Ja ti budem Pokroviteľnicou."
Apoštolom rovná Nina prišla do Ivérie okolo roku 219 a horlivo ohlasovala Evanjelium, posilňovala blahozvestovanie množstvom zázrakov a uzdravení a už v roku 324 sa kresťanstvo v Gruzínsku definitívne upevnilo.


V roku 971 bola za prostredníctva igumena stúdijského monastiera v Konštantinopole Evfimija na Atose, spolu s tradičným pustovníctvom uzákonená aj kinoviálna (spoločná) forma života mníchov. O trochu skôr, okolo roku 965, Gruzínec Joann a byzantský veliteľ pluku Tornikij prišli so skupinou Gruzíncov na Atos, a v roku 980, blízko miesta, pri ktorom zakotvil koráb s Matkou Božou, založili Iverský monastier (Iverion - pozn. ZMENY).


V 9. storočí, v čase krutého ničenia svätých ikôn, blízko mesta Nikea (Nikea leží neďaleko Carihradu - pozn. ZMENY) žila blahočestná vdova so synom. V chráme, ktorý bol postavený vďaka jej horlivosti, sa nachádzala divotvorná ikona Božej Matky. Jeden z vojakov, ktorý BOL POSLANÝ NIČIŤ sväté ikony, udrel kopijou do tváre Božej Matky, a z prepichnutej ikony ihneď vytiekla krv. Užasnutý vojak v pokání padol pred ikonou, zanechal herézu a život ukončil ako prísny pozdvihovateľ (duchovný bojovník - pozn. ZMENY).

Želäjúc si zachrániť divotvornú ikonu pred zhanobením, po úpenlivej modlitbe k Bohorodičke, vdova položila ikonu na more. Na jej velkú radosť sa ikona neponorila do vody, ale, stojac vzpriamene, sa po mori pohla smerom na západ.
Na to sa vďaka Božej Prozreteľnosti jej syn vybral do Grécka, prijal mníšstvo v atoskom monastieri a od neho sa následne mnísi dozvedeli o ikone, ktorú na vodu pustila jeho matka.


Raz mnísi Iverského monastiera zbadali na mori ohnivý stĺp, siahajúci až po samé nebo, na spodku ktorého sa nachádzala na vode stojaca ikona Bohorodičky. Zjavenie pokračovalo niekoľko dní a nocí, no keď sa mnísi priblížili, ikona sa od nich vzdiaľovala.Po úpenlivej modlitbe sa Presvätá Bohorodička zjavila v sne prepodobnému starcovi Gavrijilovi a povedala: „Zvestuj hlave monastiera i bratom, že ja im chcem dať moju ikonu ako pokrov a pomoc, a, VOJDÚC DO MORA, CHOĎ S VIEROU PO VLNÁCH: vtedy sa všetci dozvedia o mojej láske a blahosklonnosti k vášmu monastieru."


Starec oboznámil hlavu monastiera so zjavením. Zrána sa všetci mnísi s modlitbovým spevom vybrali na breh, starec nebojácne vykročil na vodu a bol udôstojnený prijať na ruky divotvornú ikonu, ktorú postavili v kaplnke postavenej pre ňu na brehu a tri dni a noci sa pred ňou modlili. Potom ikonu preniesli do soborného chrámu monastiera a na brehu, na mieste, kde sa nachádzala ikona, sa zjavil prameň čistej, sladkej vody. Na druhý deň ikonu nenašli na tom mieste, kde ju dali, no našli ju nad monastierskymi vrátami. Ikonu odniesli na predošlé miesto, no ráno bola opäť nad vrátami. Tak sa to opakovalo niekoľkokrát, až sa nakoniec Presvätá Bohorodička znovu zjavila prepodobné¬mu Gavrijilovi a povedala: „Choď do monastiera a povedz mníchom, aby ma viac nepokúšali. Nie preto som prišla, aby ste vy chránili mňa, ale preto, aby som ja ochraňovala vás... Kým bude moja ikona vo vašom monastieri, dovtedy blahodať a milosť môj ho Syna k vám nezoslabne."
Mnísi postavili nadvrátny chrám na počesť Bohorodičky, ochrankyne monastiera, v ktorom divotvorná ikona prebýva až dosiaľ. Dejiny Iverského monastiera zachovali mnoho prípadov zázračnej pomoci Božej Matky: záchranu obydlia pred barbarmi, zázračné doplnenie zásob pšenice, vína a oleja, vyzdravenia chorých.


KEĎ MOSLIMOVIA PRIPLÁVALI NA ATOS a spustošili monastier, mnísi sa skryli v monástierskej veži a so slzami prosili Presvätú Bohorodičku pred jej Iverskou ikonou o zastanie sa. Dvihla sa strašná búrka a zničila všetky lode zbojníkov, okrem tej, na ktorej sa nachádzal ich vodca. Užasnutý zázrakom Božieho hnevu sa pokajal, prosil mníchov, aby sa modlili za odpustenie jeho hriechov a priniesol mnohé dary na znovupostavenie monastiera.


O divotvornom obraze Božej Matky sa dobre vedelo v Rusku a archimandrita Novospasského monastiera Nikon, neskôr Najsvätejší patriarcha celého Ruska, sa obrátil k archimandritovi iverského monastiera na Atose Pachomijovi s prosbou poslať mu kópiu divotvornej ikony Presvätej Bohorodičky. V liste archimandrita Pachomij opísal, ako sa rodila divotvorná kópia: „... Zoberúc všetkých svojich bratov ... sme uskutočnili veľký modlitebný spev od večera do úsvitu a posvätili sme vodu svätými moščami (mošči: ostatky svätých - pozn. ZMENY) a svätou vodou sme polievali divotvornú ikonu Presvätej Bohorodičky, pôvodnú Portaitissu (to je ďalšie, grécke meno Iverskej ikony - po cirkevnoslovanský znie - VRATARNICA - teda ikona nad vrátami) a do veľkej dieže sme tú svätú vodu zachytili a vezmúc ju sme opäť oblievali novú dosku, ktorú sme celú urobili z cyprusového dreva a opäť sme zobrali tú svätú vodu do dieže a potom sme slúžili Božskú a svätú liturgiu s veľkou nádejou a po svätej liturgii sme dali tú svätú vodu a sväté mošči ikonopiscovi, svätému prepodobnému mníchovi, svjaščennikovi a duchovnému otcovi, Jamvlichovi Romanovovi, aby on, zmiešajúc svätú vodu i sväté mošci s farbami, napísal svätú ikonu."

Ďalej sa hovorí, že IKONOPISEC JEDOL IBA V SOBOTU A NEDEĽU a bratia dvakrát do týždňa uskutočňovali celonočňé bdenie a liturgiu. „I tá ikona neodlišuje sa ničím od prvej ikony: ani dĺžkou, ani šírkou, ani výzorom a výrazom" - spieva sa v oslavnom akafiste.
13. októbra 1648 ikonu priviezli do Moskvy a pri Voskresenských vrátach jej slávnostne vyšlo v ústrety množstvo národa, cár Alexej Michajlovič a patriarcha Josif. Potom sa táto ikona nachádzala v Novodevičom monastieri. Pre Iverskú časovňu (kaplnku) pri Voskresenských vrátach, postavenú na pamiatku stretnutia atoskej divotvornej ikony, bola napísaná kópia, ktorá získala pomenovanie moskovská. Teraz sa táto divotvorná ikona nachádza v moskovskom chráme na počesť Vzkriesenia Christovho v Sokoínikách.

Keď Najsvätejší patriarcha Nikon vystúpil na patriarší prestol, zaumienil si na jednom z ostrovov Valdajského jazera postaviť monastier na počesť Iverskej ikony Božej Matky podľa podoby atoského Iverského monastiera.


Na Atos poslali skúsených ikonppiscov, aby napísali novú kópiu pôvodnej Iverskej ikony Božej Matky a urobili presný plán Iverského monastiera. Iverský Bohorodičný Svjatojezerskij monastier bol založený v roku 1653 a v roku 1656 bola z Atosu prinesená novonapísaná Iverská ikona. Prvý zázrak pri tejto ikone sa stal ešte počas cesty. Mnísi, ktorí niesli ikonu, nemali čím zaplatiť moslimským prievozníkom za prepravu cez Dunaj a rozhodli sa vrátiť na Atos, no Presvätá Bohorodička, ktorá sa im zjavila v sne, im dala vieru, že úspešne dokončia svoju cestu. V tú istú noc sa zjavila bohatému Grékovi Manuilovi, PRIKÁZALA MU PREPRAVIŤ CEZ DUNAJ blahočestných putujúcich a ochrániť ich pred výčinmi tureckej stráže. Blahočestný Grék za nich zaplatil požadované mýto a následne odmietol bohatý dar, ktorý mu poslal patriarcha, za čo ho potom Presvätá Bohorodička štedro odmenila.


Od tých čias Hospodin oslávil Iverskú ikonu Božej Matky mnohými zázrakmi i znameniami a jej uctievanie sa rozšírilo po celej ruskej zemi." A my dodávame, že aj po celom svete. Ruský atoský mních Parfenij priniesol svedectvo, že v čase gréckeho povstania v roku 1822, keď bol Iverský monastier plný tureckých vojakov, nemohli Turci nič urobiť s prekrásnou drahocennou rizou (ozdobným ochranným krytom-"odevom"-častí ikony), ani s mnohými veľkolepými darmi Vratanice. O niekoľko rokov na to mních, ktorý mal službu pri ikone, S ÚŽASOM ZBADAL ŽENU OBLEČENÚ DO ČIERNEHO. (Na celom Atose žijú len mnísi-muži a prístup tu majú len mužskí pútnici, ktorí musia žiadať o povolenie na vstup.) Horlivo zametala monastíer „Prišiel čas poriadne vymietnuť celý monastier. Už toľko rokov je nepozametaný," povedala Žena a STALA SA NEVIDITEĽNOU. Čoskoro sultán vydal nariadenie, aby všetci vojaci opustili Svätú Horu, hoci dovtedy sa neraz vyhrážal, že zničí jej monastiere do základov.


P.S.: Jestvujú tri, takpovediac svedectvá času, kedy príde antichrist.  


Prvým znakom je, že vyschne Mamreho dub v Hebrone: (Dub, pri ktorom stál stan patriarchu Abraháma, ktorého prišiel navštíviť Boh - Svätá Trojica. Píše sa o tom v Starom zákone, v 18. kapitole knihy Genezis.)

Druhý znak: Do pravoslávneho jeruzalemského chrámu Vzkriesenia Christa už z nebies nezostúpi zázračný, blahodarný oheň, ktorý tu každý rok na Sviatok Christovho Vzkriesenia, kresťanskú Páschu (u nás sa tomuto sviatku väčšinou hovorí Velká noc) po modlitbách na Chrístovom Hrobe na nezažaté sviece prijíma jeruzalemský pravoslávny patriarcha za veľkej duchovnej radosti veriacich z celého sveta. Tento zázrak sa vždy koná v deň slávenia Vzkriesenia (Veľkej noci) podľa pôvodného, juliánskeho cirkevného kalendára, ktorý je Cirkvou požehnaný a kanonický (zabezpečuje napríklad dodržanie cirkevného kánonu, podľa ktorého my, kresťania, nesmieme oslavovať Christovo vzkriesenie spolu so židovskou paschou, či dokonca pred ňou, teda spolu s tými, či pred tými, ktorí ešte len čakajú na prvý príchod Mesiáša, teda v skutočnosti Ižimesiáša - antichrista.
 
Tretím znakom pred príchodom antichrista a následným druhým, slávnym príchodom Isusa Christa a Strašným Súdom bude, že divotvorná Iverská ikona Matky Božej, ktorej sme v tomto článku písali, ako zázračne na Atos prišla, rovnako zázračne ho opustí.

MAMREHO DUB V HEBRONE UŽ USCHOL ostávajú už len zvyšné dva znaky.

Pripravil: VLADIMÍR MOHORITA

Zdroj: Týždenník ZEMNA

krátené

Prečítajte si

Reklamný panel

Ambon

ambon

Make sure you have at least Flash Player 7. If not,please download.
Reklamný panel

Odkazy

Životy svätých