Reklamný panel

Pravoslávny kalendár

Dnes je , ( juliánského církevního kalendáře)


Reklamný panel

Štatistika

Kontakt

  • YouTube channel: Profik1977
  • Twitter kontakt: @Profik1977
  • profik@e-mail.ru

Youtube

STRAŠNÝ SÚD NAD BOHOM

(Beseda na Veľky Piatok, vyslovená v karloveckom patriarchálnom chráme v r. 1924)

Nikdy nebolo menej Boha u človeka, drahí bratia, ako dnes; Nikdy menej Boha na zemi ako je tomu dnes. Dnes sa diabol zosobnil (vtelil) do človeka, aby rozvtelil (kontra od prevtelenia) Bohočloveka.

Dnes sa všetko zlo prisťahovalo do tela človeka, aby Boha z tela von vyhnalo. Dnes sa celé peklo prisťahovalo na zem. Či sa ešte vôbec niekto pamätá, že niekedy zem bola Rajom? Dnešný pád človeka je nesmierne väčši od prvého pádu: vtedy človek odpadol od Boha a dnes Boha ukrižoval, zavraždil Boha. Človeče, aké to máš meno, ak nie diabol?

Lež, čože ja to hovorím? Veď to je urážka pre diabla. Diabol nikdy nebol tak zlý, toľko umelecky zlý, ako človek.

q11111111

Hospodin Christos aj do pekla zišiel, ale Ho tam neukrižovali. A my sme Ho ukrižovali. Či nie sú ľudia horší od diabla, či zem nie je pekelnejšia od pekla? Z pekla nevyhnali Christa - a ľudia Ho dnes vyhnali zo zeme, vyobcovali zo svojho tela, z duše, zo svojho mesta. Do zrenice mojej duše, vpila sa ako zmija zlobná otázka, a zlomyseľne sa ma pýta: Či človek vôbec niekedy bol dobrý, keď mohol Christa ukrižovat?  Ty veríš v človeka,  ním sa chváliš, si optimista? Och, pozri na človeka, pozeraj na človečenstvo zo zenitu Veľkeho Piatku, pozoruj  človeka ako vraždí Bohočloveka a povedz: Či si teraz optimista? Nehanbíš sa, že si človekom ? Či nevidiš, že je človek horší od diabla? Zabudnite na všetky dni pred a všetky dni po Velkom Piatku; odvoďte (zredukujte) človeka do hraníc Veľkého Piatka - či nie je on zrenicou všetkeho zla, pretekárska dráha všetkých pokušení, zber (miesto stretnutia) všetkej ohavnosti ? Či je dnes zem nie pomätená (zošialená) u človeka ? Nedokazal dnes človek, vraždiac Bohočloveka, že je on zaiste - zemská šialenosť?

Ani Strašný (Posledný) súd, bratia, nebude strašnejší od Veľkého Piatku. Nie, on bezpochybne bude menej strašný, lebo vtedy Boh bude súdiť človeka, a dnes človek súdi Boha. Dnes je Strašný súd pre Boha; súdi ho človečenstvo. Dnes človek oceňuje Boha; oceňuje ho na 30 strieborných! Či je to posledná cena? Či je Judaš naše posledné slovo o Christu?

Dnes človečenstvo odsúdilo Boha na smrť. To je najväčšie povstanie v dejinách neba a zeme. To je najväčší hriech v dejinách neba a zeme. Ani padlí anjeli to nespáchali.

Dnes je vykonaný Strašný súd nad Bohom. Nikdy nevinnejšieho odsúdenca, nikdy bezumnejšieho sudcu svet ešte neuzrel. Vysmiaty je Boh strašnejšie ako nikdy. "Јад всесмехливиј" vmestil sa do človeka dnes a vysmial Boha a všetko čo je Božie. Vysmiaty je dnes Ten, Ktorý sa nikdy nesmial. Vravia, že sa Hospodin Isus nikdy nesmial, a často ho vídavali ako plače. Zahanbený je dnes Ten, Ktorý nás prišiel oslávit; mučený je dnes Ten, Ktorý nás prišiel zbaviť múk; odovzdaný je dnes smrti Ten, Ktorý nám doniesol život večný.

Človeče, či jesto konca tvojej bezumnosti? Či jesto dna tvojmu pádu?

Kríž - najhanebnejším dar, darovali sme Tomu, Ktorý nám daroval večnú slávu. Malomocný, On ťa očistil od lepry, či mu zato kríž daruješ? Slepec, On ti otvoril oči, či zato, aby si videl kríž urobiť a ukrižovať Ho na ňom? Mŕtvy, On ťa vzkriesil z hrobu, či preto aby si Jeho do svojho hrobu zahnal? Blahými zvesťami zosladil Sladký Isus horkú tajinu života nášho, bratia, skrz ktorej z nich Ho obdarúvame takou horčinou? Ľudia moji, čo som vám urobil? Či som nezaplnil Judeu zázrakmi? Či som nezvkriesoval mŕtvych jedným slovom? Či som neliečil každú bolesť a neduh?... Čo mi vy dávate ? Pre celenie rany ste mi dali; pre život vraždíte Ma a na dreve ukrižujete....

Veľký Piatok je stud náš, bratia, aj hanba aj porazenie. U Júdu Iškariotského bolo po trochu z každej duše. Nebyť tak, všetci by sme boli bezhriešni. Cez Júdu sme všetci padli; všetci sme Christa predali, všetci sme Christa zradili, a diabla prijali, satana prijali. Lebo je vo Svätom Evanjeliu rečené: A po skyve vstúpil satan do Júdu. Po akej skyve? Po okrušku, čo mu Christos dal; po Prijímaní, po Christu. Ach, či jesto väčšieho pádu, väčšieho úžasu? Striebroľubie (milovanie peňazí), ty si Pána Christa zradilo! Striebroľubie, Ty ho aj dnes udávaš! Judu, ktorý bol učeník Christov, ktorý tri roky bol s Ním, ktorý bol prítomný všetkým divom Christovým, ktorý menom Christovým malomocnych očisťoval, chorých liečil, mŕtvych vzkriesaval, nečistých duchov vyháňal, toho Júdu striebroľubie učinilo zradcom a vrahom Christovým; ako potom že by mňa a teba neučinilo zradcom a vrahom Christovým? Mňa, ktorý som nehľadel tri roky na Boha v tele, ani som menom Christovým malomocných neočisťoval, ani chorých neliečil, a ani mŕtvych nekriesil? Júda bol dlho s Tým, Ktorý si nemal kde hlavu skloniť, s Tým Ktorý skutkami a slovami učil, že netreba nosiť ani striebro ani zlato. A ja? A ty? Ak sa nevieš tešiť chudobe, brat, (a) nezvládol si umenie byt šťastný chudobou, vedz že si kandidátom na Júdu (Iškariotského). A nespytuj sa: "Či vari ja, Pane?", lebo nezpochybne budeš počuť odpoveď: Áno, Ty hovoríš. Ak dychtíš za bohatstvom, ak tlie v tebe túžba za penazmi, vedz, že sa v tebe začína Júda. Brat a priateľu, zapamätaj si na celý život: hrabivosť ukrižovala Christa, zavraždila Boha, hrabivosť stvorila z učeníka Christovho - nepriateľa Christovho, vraha Christovho. No nielen to: ona aj Júdu zabila. Striebroľubie má tak prekliate svojstvo učiniť človeka nie len vrahom Christa, ale aj samovrahom. Ono najprv usmrcuje Boha v duši človeka; a usmrtiac Boha u človeka, ono potom vraždí aj človeka.

Strašné je tajomstvo smrti, bratia, ale najstrašnejšie je, keď ľudia vydajú Boha na smrť a želajú si Ho zavraždiť úplne, aby celý bol mŕtvy, bez ostatku. Dnes je deň, keď sú ľudia strašní pre Boha: lebo mučia Boha tak ako Ho nikto nikdy netrýznil, lebo pľujú na Boha, tak ako Naňho nikto nikdy nepľul, lebo bijú Boha, tak ako Ho nikto nikdy nebil. Nech umĺkne všetko, čo sa človekom zovie. Nech mlčia všetci v smrteľnom tele. Nech sa nikto človekom nechváli, nech sa nikto nechváli človečenstvom, lebo, hľa, človečenstvo netrpí Boha vo svojom prostredí, vraždí Boha. Snáď sa takým človečenstvom (dá) chváliť?  Či o veličine takého človečenstva hovoriť? Nech sa nikto humanizmom nechváli; ach, ved je všetko to len - satanizmus, satanizmus a satanizmus.

Na dnešný den, nie diabli, nie šelmy, nie šakaly, ale ľudia uplietli veniec z tŕňov a položili ho Christovi na hlavu. Tŕňovým vencom zdobia Toho, Ktorý človeka nesmrteľnosťou ozdobil. Tŕňový veniec pletiem pre Christa aj ja, aj ty, priateľu, ak som lakomec, ak som smilník, ak som rúhač, ak som ohováral, ak som opilec, ak som nemilostivý, ak som hnevlivý, ak som neštedrý, ak mám hriešne myslienky, ak nečisté city mám, ak viery nemám, ak lásky nemám. Každý hriech môj, každý hriech tvoj, každý náš hriech, tŕňom je, ktorý vkladáme do prekliateho venca, ktorý zbezumenné (pomätené) človečenstvo neprestajne pletie okolo hlavy Hospodina Isusa Christa.

q2222222222

Pri trýznení Boha je človek nemilosrdnejší aj od diabla. Neveríte? Počujte, čo očividec (očitý svedok) hovorí: vtedy mu pľuvali do tváre; ach, do Jeho tváre, do Jeho zázračnej a čarovnej tváre. Hospodine,  prečo mi lepra ústa nenakazila? Či nie preto, aby nás trpeniu a krotkosti naučil? Pľuvali na tu čarovnú, na tú blahú tvár, cennejšiu než všetky súhvezdia, než všetky blaženosti. Čo vravím? Áno, - než všetky blaženosti, lebo je v tej tvári všetko blaženstvo, všetka radosť.... Pľuvali na tú tvár, pred ktorou sa more utišovalo a vlichotievalo; tú tvár, ktorá upokojovala búrlivé duše a spokojnosť všetkým dávala. A vy sa človekom chválite! Och, zviňte zástavy, mole a ničomníci! Nikto, nikto sa nemá tak za seba hanbiť ako človek, nikto od diablov, nikto zo šeliem, nikto zo živočíchov. Ľudia pľujú na Boha - či jesto niečo od toho hroznejšie? Ľudia bijú Boha - či jesto niečo satanskejšie od toho? Bratia, ak nieto pekla, bolo by treba ho vymyslieť, vymyslieť len skrz ľudí.

Jeho, Tvorcu a Spasiteľa pľujú a bijú, a On všetko krotko a mlčky znáša. Či máš výhovorku ty, ktorý každú urážku urážkou vraciaš? Ktorý zlo zlým vraciaš? Ktorý hrešíš, keď ťa kľajú? Ktorý nenávidíš, keď ťa nenávidia? Vracajúc zlo zlým, ty pľuješ Pána Christa; nenávidiac tých, čo ťa nenávidia, ty Christa biješ a mučíš; vracajúc urážku urážkou, ty Hospodina Christa posmievaš a hanobíš, lebo On to nečinil.

A Boha popľuvaného a Boha naposmievaného, Boha zbitého privádza Pilát pred bohoborcov a pýta sa ich: akú vinu nachádzate na tomto človeku? Odpovedzte vy slepí, ktorí ste Christom  prezreli (znovu vidíte); vy hluchí, ktorí Christom znovu čujete; vy chromí, ktorí Christom znovu chodíte; vy nemí, ktorí Christom znovu hovoríte, vy mŕtvi, ktorí ste Christom vzkriesení! A odpovedali bezumní, a zakričali pomätení: Ukrižuj Ho, ukrižuj! Zločinec je!

A krotkého Hospodina Pilát vydáva na rozpätie (ukrižovanie). A ľudia ho vedú od mýtnice po mýtnicu, od muky po muku, od výsmechu po výsmech. A vysmiateho Boha ukrižujú. Prikúvajú na kríž. Či klince zabíjate do Christovych rúk, do rúk, ktoré toľko nemocných vyliečili? Toľko malomocných očistili? Toľko mrtvých vrzkriesili? Či majú zmĺnuť pery, ktoré hovorili ako človek nikdy nehovoril? Jair, kdeže si? Lazár, kde si? Vdova nainská, kde si zaštítiť Pána, tvojho a môjho? Či rozpínate Jeho, útechu neutešným, nádej beznadejným, oko slepých, ucho hluchych, vzkriesenie mŕtvych ? Snad zabíjate klince do tých svätých nôh, ktoré niesli mier, ktoré blahozvestvovali, ktoré po mori ako po suchu chodili, ktoré náhlili sa ku všetkým bolestným? K Lazárovi mŕtvemu? Ku posadnutému v Gerazene?

q33333333333333

Ukrižovaný je Boh. Ste spokojní bohoborci; či ste šťastní vrahovia Boha? Čo si myslite o Christovi na kríži? Podvodník je, bezmocný je, a je pohoršením; ak si Syn Boží zostúp z kríža! Aha, Ty, čo chrám za tri dni vystavíš, zachráň sa a zostup z kríža! A čo si myslí Hospodin z kríža o ľudoch pod krížom? To čo si len Boh lásky, Boh krotkosti môže myslieť: Otče, odpusť im lebo nevedia čo činia! Naozaj nevedia, čo činia s Bohom v tele. Či Pánovi bolo ľahšie v tele ako na kríži? Ťažšie, vravím vám, než by ja v každej z pór mal po jednom diablovi. Lebo je nekonečne väčší rozdiel medzi Bohom a človekom, než medzi diablom a človekom. Spasiteľ cítil tu muku: Jeho čistá, bezhriešna príroda vstala proti smrti, a on je na dohľad smrti. Začal sa desiť a cítiť úzkosť: veľmi smutná je mi duša až na smrť! Keď sa aj Boh desí, keď sa aj Boh na smrť žaluje, povedzte, potom, či pre človeka jesto niečo desivejšie od smrti? Niečo neprirodzenejšie od smrti? Niečo hnusnejšie od smrti? Ak je smrť ťažká pre Boha, akoby nie pre človeka? Od všetkého, smrť je najťažšia pre človeka, lebo predstavuje najväčšiu vzdialenosť človeka od Boha. Človek v Christu to bolestne pocítil a vyznal: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil ? To volá veľkým hlasom Jednorodený Syn Boží, ktorý je jednej podstaty s Otcom, jedno s Otcom. Nie je to najlepším dôkazom, že je smrť sila, ktorá odlučuje od Boha, vzďaľuje od Boha, rozjednocuje od Boha?

Ukrižovali sme Boha. Človeče, čo ešte ďalej chceš? Keby nebolo zbojníka blahorozumného - nebolo by pre teba ospravedlnenia. Nebyť jeho - zem by navždy peklom ostala. Keď sa na Christovi pohoršili všetci učeníci, zbojník ho vyznal ako Hospodina a ako Kráľa: Rozpomeň sa na mňa, Pane, keď prídeš do svojho Kráľovstva! Zbojník je naša nádej, lebo uveril v Christa ako Pána vtedy, keď Isus bol hanobený, vysmiaty, umučený, keď bol v najzneváženejšom a v najponiženejšom stave, keď ako aj každý človek strádal a hrozne sa mučil.

No pokiaľ ľudia pľujú na Boha, kým ľudia rozpínajú Boha, dotiaľ všetka príroda protestuje proti tomu: Tma nastala po celej zemi od šiestej až do deviatej hodiny. Tu zvolal Isus silným hlasom: Otče! Do tvojich rúk porúčam svojho ducha! A keď to povedal - skonal. Slnko sa zatmelo i chrámová opona sa roztrhla napoly. I zem sa triasla, skaly pukali, hroby sa otvárali, i mnohé telá zosnulých svätých z nich vstali.

Keď ľudia dovŕšili svoju komédiu s Bohom, keď zamlčali - vaselena prehovorila, kamene prehovorili: i ukázali sa citlivejšie než ľudia, citlivejšie pre Christov bôľ. Aj slnce prehovorilo: od hanby odtiahlo svoje svetlo z našej hroznej planéty. Svetlosť sa hanbila toho, čomu sa ľudia radovali. Mŕtvi v hroboch počuli silný hlas Christov, a povzbudiac sa, náhlili sa z hrobov, pokiaľ živí ľudia stáli pod krížom, a mŕtve duše niesli v telách.

"Всја сострадаху саздавшему всја", ano všetko okrem človeka, všetko okrem ľudí. Všetko stvorenie na kríži poznala v Christovi Boha, a vyznávalo Ho ako Boha. I z kríža Christos ukázal, že je Boh. - Čím? Ako? - Odpoveďou zbojníkovi. Čím ešte? Zatmením slnka, zemetrasením. Čím ešte? Svojou modlitbou: Otče odpusť im, lebo nevedia čo činia - Vpravde ľudia nevedia čo s Christom činia. Skrz zlobnú nevedomosť ukrižovali ľudia Christa, a skrz neznalosť Ho križujú aj dnes. Veď keby ľudia Pána slávy boli poznali, neboli by Ho ukrižovali (1 Kor. 2, 8). Cez krotkosť a miernosť (pokoru) Hospodin zišiel do sveta. Či nie je najväčšia krotkosť a pokora, aby sa Boh stal človekom, obliekol sa do práchnivého, úzkeho, hriešneho ľudského tela? Cez krotkosť a miernosť vyšiel Hospodin zo sveta: vyšiel krotko dobrorečiac svojim mučitelom. Ľudia nepoznajú Christa, preto Ho prenasledujú; nevedia aká je to láska, aká miernosť, aká krotkosť, ked Boh dovoľuje, aby Ho ľudia súdili, aby Ho ľudia opľuli, aby Ho ľudia bili, a - zavraždili.

q444444444444

Strašný je údel Christov i dnes na zemi, bratia. Každý môj hriech je - Veľký piatok preňho. Štyri moje hriechy, a už som ukrižoval Hospodina Isusa. Každý tvoj hriech, brat, väčšia je trýzeň pre Neho, než pre teba a mňa. Robiac hriechy, ty ho rozpínaš (križuješ), každá nečistá myšlienka, každý nemravný pocit kričí a reve: Ukrižuj Ho, Ukrižuj! Či nie je celý náš život na zemi - Veľký piatok, čo nezapadá za Pána Christa? Každý môj hriech klinec je, ktorý zatĺkam do rúk krotkého Pána, každá vášeň moja – tŕň je; všetky vášne moje -  su tŕňovým vencom, ktorý ja na Hlavu Christa kladiem. Naš výsmech Christu je strašnejší od židovského. Židia mohli menej veriť v Christa, lebo ešte nebol z mŕtvych vstal. A my, ktorým Christos už dvadsať storočí silne svedči že zmŕtvychvstal, my vysmievame Christa vzkrieseného, pľujeme na Christa vzkrieseného, znovu ukrižovávame Christa, a to Christa vzkrieseneho! Či neukrižuje vzkrieseneho Pána Christa kňaz, ktorý životom svojim odháňa od Christa stádo svoje? Či netrýzni, a či nevysmieva vzkrieseneho Christa profesor, učiteľ, ktorý svojim bohuodpornym učením vyháňa Boha z duší učeníkov svojich? Či nehanobí Christa, či nepľuje na vzkrieseneho Christa každý kresťan, ktorý je kresťan len menom? Či toto mesto, tento samochvalný Sion, ktorého chrám je vždy pustý (prázdny), nevysmieva vzkrieseneho Christa? Neukrižuje po novom vzkrieseneho Pána?

Ach, beda, lebo my neprestajne prenasledujeme vzkrieseného Christa. Ako, ako my prenasledujeme Christa - povedia niektorí, keď On nie je s nami v tele? Ked Jeho telo nevidíme? Och, prenasledujeme my Christa, bratia, keď dušu Jeho prenasledujeme, keď učenie Jeho prenasledujeme, keď Jeho svätiteľov prenasledujeme, ked Jeho Cirkev  prenasledujeme. My Christa prenasledujeme – keď žobráka ženieme (preč): lebo On je ten čo v žobrákovi prosí (žobre); my prenasledujeme Christa – keď nahého nezaodejeme: lebo v nahom Christos je nahý; my prenasledujeme Christa – keď hladnému nedáme jesť: lebo v hladnom Christos hladuje; my stíhame Christa – keď nemocného nenavštívime: lebo v nemocnom Christos je nemocný. V každom stradajúcom Pán Christos stráda; v každom smutnom Pán Christos smúti. On sa neprestajne vteľuje do tela všetkých hladných, nemocných, smädnych, smutných, biednych, opovrhovaných, vysmiatych, nahých a stíhaných (prenaslednovaných). On neprestajne berie na seba telo človečie, stráda s ním, mučí sa v ňom, smúti v ňom. On neprestajne identifikuje Seba s nimi: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili (Mt. 25, 40); čokoľvek ste neurobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, ani mne ste neurobili (Mt. 25, 45).

q55555555555

Christos sa prevteľuje v každého Kresťana. Počuj, čo hovorí: "Saul, Saul prečo ma prenasleduješ ?", lebo prenasledujuc tých, ktorí vo Mňa veria – Mňa prenasleduješ; pľujúc na tých, čo vo Mňa veria - pľuješ na Mňa, mučiac tých, čo vo Mňa veria - Mňa mučíš. Veďte, podľa apoštola Pavla, keď hrešíte proti bratom a ubíjate ich slabé svedomie, proti Christu hrešíte (1 Kor. 8, 12).

Nielen pre Pána Christa, bratia, lež aj pre všetkých Christa-nositeľov (vo svojom srdci) - život na zemi je nezapadajuci Veľký piatok. Čím viac Christa v sebe máš, tým viac ťa prenasledujú. Ak si Christov, považuj seba za smetisko sveta, po ktorom všetci šliapú, ako aj Christa pošliapali. Keď ťa preklínajú – dobroreč, keď ťa bijú – odpúšťaj, keď ťa nenávidia – ľúb. Trpením zvíťaz nad mučiteľmi, ako aj Hospodin. Zlo odplácaj – dobrom; bojuj. ako aj Christos bojoval:

proti spupnosti (pýche) bojuj – miernosťou

proti surovosti bojuj – krotkosťou

proti nenávisti bojuj – láskou

proti urážke bojuj – odpúšťaním

proti klebete bojuj – modlitbou

To je cesta víťazstva; púť, ktorú jednom navždy vytvoril Pán Isus; a tá, cez strádanie, vedie k zmŕtvychvstaniu. My sme na tej púti, na jedinej púti, ktorá sa konči zmŕtvychvstaním, ak blahoslavíme tých, čo nás preklínajú, ak dobrorečíme tým, čo nás nás nenávidia, ak milujeme svojich nepriateľov, ak sa zlu dobrom protivíme, ak sa nehneváme, ked nás urážajú, ak sa modlíme, keď na nás kľajú, ak s modlitbou podnášame, keď pľujú na nás. My sme zaiste na púti, ktorá sa skončí triumfálnym víťazstvom nad smrťou, ak sa aj vtedy ked nás ukrižujú, Christovou modlitbou modlíme za mučiteľov svojich:" Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia."

Amen.

prepodobný Justín Ćelijský (Popovič)


Prečítajte si

Reklamný panel

Ambon

ambon

Make sure you have at least Flash Player 7. If not,please download.
Reklamný panel

Odkazy

Životy svätých