Viera, nádej, láska...
VIERA
Je to, v čo uveril Noe, aj napriek zvláštnosti,
stal sa však dedičom spravodlivosti.
Vierou nadobudla Sára silu,
počala, hoci jej vek už minul.
Ňou obetoval Abrahám Izáka,
keď skúšal Boh, či zaváha.
Židia opustili Egypt vďaka nej,
a prišli do zeme pre nich zasľúbenej.
Skutočná viera, nepriznáva len, že Boh existuje,
veď aj Satan sa pred Bohom trasie,
ale jeho vôľu nevykonáva,
tak človek sa v oddanosti Bohu na niečo lepšie pretvára.
Nie je na zázrakoch postavená
a tým menej vynútená.
Prejavom viery sú skutky, bez nich je mŕtva
inak láska by bola mĺkva.
Za vieru trpeli mnohí – od svojich i cudzích
stali sa príkladom, poučením – nič sa nezmenilo do dní dnešných.
Väčšina ľudí vie tak veľa hriešneho,
no len tak málo Božieho.
Tak ako čítame v Jánovom Evanielii
„Blahoslovení, ktorí nevideli a predsa uverili“.
NÁDEJ
Je to viera zameraná do budúcnosti,
vytrhnutie človeka z bezradnosti,
sila, ktorá preniká časom,
načúvanie tým správnym hlasom.
Cnosť, s ktorou človek znáša svoj kríž
aj keď sa na rázcesti zastavíš,
no ak sa nádejaš na Boha,
tým správnym smerom vykročí tvoja noha.
Predmetom toho, v čo človek dúfa
Je spása nesmrteľného ducha.
LÁSKA
V Aténach na piedestál postavili intelekt,
moc sa zase skvela v Ríme,
u kresťana by to mala byť láska – čo nezahynie,
veď bez nej je ako soľ, keď stratí chuť
kto by chcel takým byť?!
Ten, kto je ňou naplnený od iných ju nežiada,
ale predovšetkým sám ju rozdáva.
veď láska k blížnemu je láskou k Bohu
a každý má na ňu vlohu.
Bez nej vedomosti, skutky ani viera nemá zmysel
bol by to na ničom stojací výmysel.
Láska má mnoho vlastnosti,
ktorými nás prenáša do večnosti.
Je to od Boha človeku daný dar
je všetkým: sila, šťastie i zbraň.
POZNANIE
Človek sa podobá tomu, komu slúži
je na ňom, či chodí po vode alebo po kaluži.
Poznať - znamená hlavne skúsiť
pocit duchovnej slobody zažiť,
a moc Ducha Svätého
nechať pôsobiť vo svojom vnútri Jeho.
To čo je Božie, vidieť duchovnými očami,
a nie zázrakmi či čarami.
Veď poznanie bez lásky k Bohu neprivádza
to je tá tenká, no silná priadza,
ktorá odkríva jasné od nejasného,
ktorá rozlíši dobro od zlého.
MÚDROSŤ
Božia múdrosť je poriadok v celom stvorenom svete,
tak, čo viac ešte chcete?
Je to bohatstvo, ktorého hodnota sa nedá vyčísliť
je to niečo, čo treba zažiť.
Prináša človeku pokoj a radosť
mení sa ňou každodennosť.
ČESTNOSŤ
Boh vidí všetko a podľa svojej spravodlivosti súdi,
nie tak ako to je u ľudí!
Kresťan má byť čestný voči Bohu, blížnym i sebe
aby v jeho srdci našla miesto láska, čo otvára dvere
do Nebeského kráľovstva
lebo tu sa zhodujú skutky a slová.
POKORA
Zdanlivo ponižuje,
v skutočnosti však povyšuje.
Je matkou všetkých cnosti
pomáha nám k blaženosti.
Jej opakom je pýcha,
ktorá hriechom dýcha.
Veď sám Boh je vo svojej veľkosti pokorný
keď stará sa o nehodných.
Spravodliví pred Bohom nie sú tí, čo zákon počúvajú
ospravedlnení budú tí, ktorí ho napĺňajú.
POSLUŠNOSŤ
Príkladom je Christos, keď ukázal, čo treba
veď sám zostúpil z neba,
aby nie svoju vôľu konal,
ale toho, ktorý ho posla.
Učí obľúbiť si život s Bohom
tak, že nie sme ochotní vymeniť ho v mnohom.
Je to hrob vlastnej vôle a vzkriesenie pokory
hlavne v začiatkoch to dosť bolí.
Jej ovocím ako cnosti
je získanie pokoja a radosti.
Je súčasťou modlitby a pôstu
ide o vytvorenie imagionarneho mostu,
ktorý spája dva svety
a tak sa z človeka stáva svätý.
TRPEZLIVOSŤ
Vo viere ňou skúšame svoju vytrvalosť
ako je vernosť a Bohu oddanosť.
Roľník od jari do jesene vyčkáva úrodu,
tak aj my na konci života dostaneme svoju náhradu.
Je pre kresťana nevyčerpateľným prameňom sily,
aby sme určitým spôsobom žili.
Život by mal byť jej školou a nie hrobárom
je to zveľaďovanie toho, čo sme dostali v malom.
SMELOSŤ
Podobenstvo o talentoch nám hovorí,
čo Bohu nelahodí,
že sluha stratil aj to málo, čo mal
lebo zo strachu všetko zakopal.
Protikladom smelosti vidieť v bojazlivosti a strachu
sú to dva veľké dôsledky hriechu.
Môžu priviesť k zúfalstvu a zrade
tak ako sa to udialo v Getsemanskej záhrade.
Keď s nami Boh, kto je proti nám?
To len na okraj spomínam.
Zdroj: internet