Abeceda kresťana

Doručený k nesmrteľnosti: Paschálna homília sv. Justína Popoviča z Čelije

Človek odsúdil Boha na smrť; svojím Zmŕtvychvstaním, On (Boh) odsúdil človeka na nesmrteľnosť. Na oplátku za bitie dáva objatie; za zneužitie, požehnanie; za smrť, nesmrteľnosť. Človek nikdy nepreukázal toľko nenávisti k Bohu, ako keď Ho ukrižoval; a Boh nikdy neprejavil viac lásky k človeku, ako keď On vstal (z mŕtvych). Človek chcel dokonca zredukovať Boha na smrteľníka, ale Boh svojím Zmŕtvychvstaním urobil človeka nesmrteľným. Ukrižovaný Boh je Vzkriesený a zabil smrť. Smrť už nie je. Nesmrteľnosť obklopila človeka a celý svet.

Vzkriesením Bohočloveka bola ľudská prirodzenosť nevratne zavedená na cestu nesmrteľnosti a stala sa hroznou pre samotnú smrť. Lebo pred Zmŕtvychvstaním Christa bola smrť pre človeka hrozná, ale po zmŕtvychvstaní Christa sa človek stal hroznejším pre smrť. Keď človek žije vierou v Zmŕtvychvstalého Bohočloveka, žije nad smrťou, mimo jej dosahu; je to podnožka pre jeho nohy: „Ó, smrť, kde je tvoje bodnutie? Ó Hádes (Peklo), kde je tvoje víťazstvo? “ (1. Kor. 15, 55).

Keď človek, ktorý patrí Christovi, zomrie, jednoducho odloží svoje telo ako odev, v ktorom mu bude znova odovzdaný deň Strašného (Posledného) Súdu.

Pred Zmŕtvychvstaním Bohočloveka bola smrť druhou podstatou človeka: prvý život, druhá smrť. Ale svojím Zmŕtvychvstaním Pán zmenil všetko: nesmrteľnosť sa stala druhou prirodzenosťou človeka, pre človeka sa stala prirodzenou; a smrť - neprirodzenou. Ako pred Christovým Zmŕtvychvstaním bolo pre ľudí prirodzené, aby boli smrteľní, takže po Christovom Zmŕtvychvstaní bolo pre ľudí prirodzené byť nesmrteľnými.

EEEEEEEEEEEEEEV6jbdjXQAARK8U

Hriechom sa človek stal smrteľným a prechodným; Zmŕtvychvstaním Bohočloveka sa stal nesmrteľným a večným. V tom je sila, moc, všemocnosť Zmŕtvychvstania Christa. Bez toho by nebolo kresťanstvo. Zo všetkých zázrakov je toto najväčší zázrak. Všetky ostatné zázraky ho majú ako svoj zdroj a vedú k nemu. Z neho rastie viera, láska, nádej, modlitba a láska k Bohu. Hľa: Utečenci apoštoli, ktorí utiekli pred Isusom, keď zomrel, sa navrátili sa k Nemu, pretože On vstal z mŕtvych. Hľa: Centurion (stotník) vyznal Christa ako Syna Božieho, keď videl Zmŕtvychvstanie z hrobu. Hľa: všetci prví kresťania sa stali kresťanmi, pretože Pán Isus vstal z mŕtvych, pretože smrť bola porazená. To je to, čo nemá žiadna iná viera; toto pozdvihuje Pána Christa nad všetkých ostatných bohov a ľudí; to je to, čo nepochybne ukazuje a demonštruje, že Isus Christos je Jediný pravý Boh a Pán na celom svete.

Kvôli zmŕtvychvstaniu Christa, kvôli Jeho víťazstvu nad smrťou, ľudia sa stali, stávajú, a budú sa aj naďalej stávať kresťanmi. Celá história kresťanstva nie je ničím iným ako históriou jedinečného zázraku, konkrétne zmŕtvychvstania Christa, ktoré je nepretržite prepletené srdcami kresťanov, z jedného dňa na druhý, z roka na rok, cez storočia, až po Strašný Súd.

Človek sa rodí v skutočnosti nie vtedy, keď ho jeho matka privedie na svet, ale keď uverí v Zmŕtvychvstalého Christa, potom sa narodí večnému životu, zatiaľ čo matka rodí deti na smrť do hrobu. Christovo Zmŕtvychvstanie je matkou nás všetkých, všetkých kresťanov, matkou nesmrteľných. Vierou v zmŕtvychvstanie sa človek rodí znovu, rodí sa na večnosť. "To je nemožné!" hovorí skeptik. Ale počúvate, čo hovorí Zmŕtvychvstalý Bohočlovek: „Všetky veci sú možné tým, ktorí veria!“ (Mk  9, 23).

Veriaci je ten, kto žije celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou bytosťou podľa Evanjelia Zmŕtvychvstalého Pána Isusa.

EEEEEEEEEEEV8F7u0WsAEDdW6

Viera je naše víťazstvo, ktorým premáhame smrť; viera v Zmŕtvychvstalého Pána Isusa. Smrť, kde je tvoje bodnutie? Bodnutie smrti je hriech. Pán „odstránil bodnutie smrti“. Smrť je had; hriech sú jeho tesáky. Hriechom dáva smrť svoj jed do duše a do tela človeka. Čím viac hriechov má človek, tým má viac uhryznutí, skrze ktoré mu smrť dáva jej jed.

Keď osa bodne muža, ten použije všetku svoju silu na odstránenie žihadla. Keď ho ale zraní hriech, toto žihadlo smrti, čo by sa malo urobiť? Človek musí vzývať Vzkrieseného Pána Isusa vo viere a modlitbe, aby odstránil bodnutie smrti z duše. On to vo svojej veľkej láskavej láskavosti urobí, pretože On preteká milosrdenstvom a láskou. Keď osy vo veľkom množstve zaútočia na ľudské telo a zrania ho mnohými žihadlami, tak je tento človek otrávený a zomrie. To isté sa deje s dušou človeka, keď ju mnoho hriechov zraní svojimi žihadlami: je otrávená a zomrie smrťou bez vzkriesenia.

Tým, že premohol hriech v sebe skrze Christa, človek premohol smrť. Ak ste prežili deň bez toho, aby ste porazili čo len jediný svoj hriech, vedzte, že ste boli zoslabení. Porazte jeden, dva alebo tri svoje hriechy a hľa, stali ste sa mladšími ako mladosť, ktorá nestarne, mladí v nesmrteľnosti a večnosti. Nikdy nezabudnite, že veriť vo Vzkriesenie Pána Christa znamená viesť nepretržitý boj s hriechmi, so zlom, so smrťou.

Ak človek bojuje s hriechmi a vášňami, preukazuje tým to, že skutočne verí v Zmŕtvychvstalého Pána; ak s nimi bojuje, bojuje o večný život. Ak nebude takto bojovať, jeho viera je márna. Ak viera človeka nie je bojom o nesmrteľnosť a večnosť, potom mi povedzte, čo to je? Ak nás viera v Christa nevedie k zmŕtvychvstaniu a životu večnému, potom čím pre nás je? Ak Christos je nevzkriesený, znamená to, že ani hriech ani smrť neboli porazené, potom prečo (vôbec) veriť v Christa?

EEEEEEEEEEEV6 YfhXQAEuqfE

Ten, kto vierou v zmŕtvychvstalého Pána bojuje s každým s jeho hriechov, bude v ňom postupne potvrdený pocit, že Christos je skutočne vzkriesený, skutočne porazil bodnutie hriechu, skutočne porazil smrť na všetkých bojových frontoch. Hriech postupne umenšuje dušu človeka, odvádza ju ku smrti, premieňa ju z nesmrteľnosti ku smrteľnosť, z neporušiteľnosti ku porušiteľnosti. Čím viac hriechov, tým viac smrteľného v človeku. Ak človek necíti v sebe nesmrteľnosť, vedzte, že je v hriechoch, v zlých myšlienkach, v mizerných pocitoch. Kresťanstvo je výzvou: Bojujte so smrťou až do posledného dychu, bojujte až do konečného víťazstva. Každý hriech je dezercia; každá vášeň je ústup; každá neresť je porážkou.

Netreba byť prekvapený, že kresťania tiež zomierajú telesne. Je to preto, že smrť tela zasieva. Smrteľné telo je zasiate, hovorí apoštol Pavol, a rastie, a je vzkriesené v nesmrteľnom tele (1. List apoštola Pavla Korintským 15, 42 – 44). Telo sa rozpúšťa, podobne ako zasiate semeno, aby ho Svätý Duch mohol oživiť a zdokonaliť. Ak by Pán Christos nebol vzkriesený v tele, aké by telo malo pre Neho využitie? Nezachránil by celého človeka. Ak sa Jeho telo nevzkriesilo, tak prečo by bol inkarnovaný?

Prečo si vzal na seba telo, ak by mu nedal nič zo svojho Božstva?

Ak Christos nie je vzkriesený, tak prečo v Neho veriť? Aby som bol úprimný, nikdy by som v Neho neveril, keby On nebol vzkriesený, a nebol tým porazil smrť. Náš najväčší nepriateľ bol zabitý a dostali sme nesmrteľnosť. Bez tohto je náš svet len hlučným prejavom vzbúrenej hlúposti a beznádeje, pretože ani v nebi, ani pod nebom nie je väčšia hlúposť ako tento svet bez Zmŕtvychvstania; a neexistuje väčšie zúfalstvo ako tento život bez nesmrteľnosti. Neexistuje vo svete nešťastnejšia bytosť ako človek, ktorý neverí vo vzkriesenie mŕtvych. Bolo by lepšie, keby sa takýto človek nikdy nenarodil.

V našom ľudskom svete je smrť najväčším mučením a neľudskou hrôzou. Oslobodenie od tohto utrpenia a hrôzy je spasenie. Takéto spasenie bolo dané rase človeka Tým, ktorý porazil smrť – Zmŕtvychvstalým Bohočlovekom. Svojím Zmŕtvychvstaním nám On rozpovedal všetky tajomstvá spásy. Byť spasený znamená zabezpečiť naše telo a dušu v nesmrteľnosti a večnom živote. Ako to dosiahneme? Nijakou inou cestou ale iba prostredníctvom theanthropického (bohočlovečenského) života, života nového, života v Zmŕtvychvstalom Pánovi, v Pánovom Zmŕtvychvstaní.

EEEEEEEEEEEEEEEEEEEEV6oAubWoAYQnZA

Pre nás kresťanov je náš život na zemi škola, v ktorej sa učíme, ako sa zabezpečiť vo vzkriesení a vo večnom živote. Načo je tento život užitočný, ak ním nedokážeme získať život večný? Aby však človek mohol byť vzkriesený s Pánom Christom, musí s Ním najprv trpieť, a žiť Jeho život ako svoj vlastný. Ak to urobí, potom môže na Paschu povedať s svätým Gregorom Teológom: „Včera som bol s Ním ukrižovaný, dnes žijem s Ním; včera som s Ním bol pochovaný, dnes vstávam s Ním“ (Tropár 2, Óda 3, Utreňa, Pascha).

Christove štyri Evanjeliá sú zhrnuté iba v štyroch slovách. Sú to: „Christos Voskrese! Vositinu Voskerese!“ („Christos vstal z mŕtvych! Vpravde vstal z mŕtvych!“)

V každom z týchto slov je Evanjelium a v štyroch Evanjeliách je všetok význam celého Božieho sveta, viditeľného i neviditeľného. Keď sú všetky vedomosti a všetky myšlienky ľudí sústredené na volanie paschálneho (veľkonočného) pozdravu: „Christos vstal z mŕtvych!“ Potom nesmrteľná radosť zahrnie všetky bytosti a v radosti odpovie: „Vpravde vstal z mŕtvych!“