Atoský starec Jeremiáš: Hriech zraňuje dušu

Z učenia 100-ROČNÉHO RUSKÉHO STARCA JEREMIÁŠA (ALEXINA)

O hriechu, pokání a monastierskom postrihu

„Vášeň zotročuje vôľu človeka, násilne odvracia jeho myseľ od Boha a vedie ho k hriechu. Myseľ pod vplyvom vášní stráca božské osvietenie a je zatemnená márnymi a nečistými myšlienkami, namiesto toho, aby obetovala Bohu čistú obetu chvály a vďakyvzdania. Duch človeka zraneného hriechom prestáva počúvať Boha a odumiera duchovnému životu, ak rana nie je očistená pokáním. Hriech a vášeň zbavujú dušu odvahy postaviť sa pred Boha v čistej modlitbe. Hriech bolí a zraňuje dušu, takže často aj po pokání duša pociťuje bolesť týchto rán. Blahodať, keď príde, utešuje, obnovuje, osvecuje a teší dušu, aby si už nespomínala na následky spáchaných hriechov. Tajina pokánia je prameň, ktorý obmýva dušu a obnovuje milosť krstu, ktorá je hriechom stratená. Duša, ktorá má skúsenosť duchovného života, cíti a vie, že Pán jej odpustil hriechy v Tajine pokánia. Zloženie monastierskych sľubov je jednou z foriem pokánia. Vstupujúc do mníšskej hodnosti, robíme pokánie za celý svoj život, za všetky hriechy, ktoré sme predtým spáchali, a striháme si vlasy, ako sme si ich kedysi ostrihali vo sviatosti krstu; ako pri krste, v monastierskom postrihu zapierame diabla a všetky jeho diela a spájame sa s Christom. A Pán v tejto sviatosti pokánia obnovuje kajúcu krstnú blahodať, ktorej znamením je spievanie krstného hymnu: „Buďte pokrstení v Christa, oblečte si Christa, aleluja“. Tajina (Sviatosť) krstu sa nemôže opakovať, robí sa iba raz; Pán nám však zo svojho milosrdenstva dal príležitosť obnoviť milosť krstu, ktorá bola stratená pre hriechy a vášne, prostredníctvom pokánia a vrátiť sa k odvahe postaviť sa pred Boha v modlitbe.“

https://www.youtube.com/watch?v=F8a9Oo5UhVk