Otec Teodor z Gruzínka: Všetko, čo potrebujete vedieť o posmrtnom živote
Život po smrti – myslím si, že o tejto téme je veľmi ťažké diskutovať, pretože je to niečo, čo presahuje našu skúsenosť. Môžeme hovoriť len o tom, čo kresťanstvo učí na základe Svätého Písma, Cirkvi, Svätých Otcov a 2000-ročnej skúsenosti [Pravoslávnej Cirkvi]. Tu je kľúčové, že ak život nie je večný, všetko stráca zmysel. Akákoľvek hodnota, dokonca aj hodnota samotného ľudského života, stráca zmysel, pretože všetko cenné, čo existuje, existuje v spojení so životom.
Ľudský život nemôže byť formou bytia ako kameň alebo život zvieraťa, dokonca ani veľmi vyvinutého zvieraťa. Ľudský život môže mať hodnotu len vtedy, ak je život večný, a život môže byť večný iba vtedy, ak je životom sám Boh. Večný život a Boh neexistujú izolovane [jeden od druhého]. Napríklad hmota, priestor a čas neexistujú izolovane. Hmota, priestor a čas sú jeden celok. Rovnako tak Boh a večný život nie sú dve oddelené veci. Boh je večnosť. Boh je život. Preto, ak hovoríme a veríme, že sme veční, znamená to, že existuje Boh a že ja som bytosť nesúca Jeho podobu – teologická bytosť Boha.
Inými slovami to znamená, že Boh prebýva vo mne a že ľudská bytosť nemôže byť chápaná ako niečo bez Boha. To znamená, že smrť, ako ju vidíme a poznáme, telesná smrť, je pre nás niečo neprirodzené. Je to prirodzené pre našu padlú povahu, pretože sme sa oddelili od Boha a odmietli Ho. Avšak v podstate – z hľadiska toho, prečo a ako bola stvorená ľudská bytosť, pre bytosť stvorenú na Boží obraz a podobu je to neprirodzené, pretože ak som bytosť s Božími vlastnosťami a Boh je so mnou , (pretože som teologická bytosť, ako hovorí Simeon Nový Teológ, ľudská bytosť je Boh, duša a telo), ak som toto, čo s tým má spoločné smrť?
Naozaj, čo s tým má spoločné smrť? Avšak kvôli nášmu oddeleniu od Boha vo mne existuje smrť. Avšak odkedy sa Boh vtelil a dovolil smrti, aby do Neho vstúpila, [a urobil to] pre mňa, takto On, Christos, zabil smrť v Sebe. Ako umiera život? Život umiera, keď do života vstúpi smrť. A ako zomiera smrť? Smrť zomiera, keď život vstupuje do smrti. Smrť zomrela – On nechal život vstúpiť do smrti a tak zabil smrť.
Odkedy Christos v ľudskej podobe, vo svojej ľudskej prirodzenosti, ktorú v sebe zjednotil a ktorú vzal na seba, večne, neoddeliteľne, bez miešania, ale bez oddelenia, On v tejto ľudskej prirodzenosti zabil smrť a potom, Hovorí mi: "Môj veriaci nezomrie, ale prejde zo smrti do života." Preto pre kresťana smrť už neexistuje. Pre kresťana existuje iba prechod [zo smrti do života]. A pokiaľ ide o telesnú smrť, ak je niekto kresťanom, napriek tomu, že kresťan nemá na tomto svete ľahký život, kresťan si uvedomuje a uvedomuje si [skutočnosť], že: „Ak Ma prenasledovali, budú vás tiež prenasledovať."
Žijeme život podobný Christovmu životu, ktorý je úzky a tŕnistý, cestu Golgoty a cestu Ukrižovania. Vieme, chápeme a uvedomujeme si to. Máme veľa trápení a medzi nimi aj choroby, starobu a telesnú smrť. Toto je naša cesta, po ktorej musíme kráčať, ale Boh tu bude pre nás na všetkých týchto miestach. Boh bol na každom mieste. Keď sa Boh stal človekom, bol tam v každom bode ľudského života, vrátane chorôb, bezmocnosti... pamätáte si, ako bol bitý a ranený, pamätáte si Jeho utrpenie... A bol tam aj v smrti. Christos tu bude pre nás na každom mieste. Dokonca aj v pekle... Dokonca zostúpil do pekla.
Potrebujeme zostúpiť do vlastného pekla, do vlastnej bezbožnosti, a aj tam nájdeme Boha a práve odtiaľ nás Boh vyvedie. Preto každé miesto, kde je pre mňa Boh... Zostupujem do svojho pekla – Boh je tu pre mňa. Mám skúšky a súženia, zažívam nespravodlivosť – Boh je tu pre mňa. On je všade. A keď zomriem, zistím, že aj tam je pre mňa Christos. A tak si položme otázku: Akékoľvek miesto, kde bude pre mňa Christos, už určite nebude peklo, utrpenie ani smrť, však? To je dôvod, prečo je kresťan neporaziteľný.
Preto mali mučeníci slzy radosti, keď ich mučili, [preto] stále oslavovali Boha a bozkávali ruky mučiacich. Toto je kresťanstvo. A preto, ak si to uvedomím, dokážem pochopiť význam slov „pošliapať smrť smrťou“. Začínam chápať slová Christa, ktorý mi hovorí: „Môj veriaci nikdy nezomrie, ale radšej prejde zo smrti do života“.
Má Cirkev skutočne takúto skúsenosť? [Je naozaj možné, aby človek] nezažil smrť rovnako hrozným spôsobom, ako ju prežíva neveriaci? Neveriaci vidí katastrofu, však? Samozrejme, Cirkev má túto skúsenosť. Povedzme to takto: Keď sa človek začne učiť noetickú modlitbu... Noetická modlitba, hesychastická prax – to je simulácia telesnej smrti. Osoba je ponechaná jeden na jedného s menom Christos. Je odpojený od tohto sveta. Toto je simulácia smrti. Nič iné pre neho neexistuje, iba jeho osobné rozhodnutie byť s Christom. Nič iné.
Ľudská bytosť, ktorá sa učí tomuto druhu odlúčenia s Christom... A ak sa tento stav pre neho stane nekonečným... Čo to znamená mať tento nekonečný stav? Znamená to, že bez ohľadu na to, kedy k človeku príde telesná smrť, bude v stave modlitby. Tento typ človeka nezažíva smrť. Jeho duša odchádza z tela s veľkou radosťou. Ako hovorí veľký apoštol Pavol: „Moje srdce mi hovorí, aby som opustil telo a išiel k Pánovi, ale pre vás zostávam. [Duša] vychádza z tela, s úsmevom, takto povedané, s radosťou. [Duša] vystupuje k Pánovi a ide do očakávaného a blaženého stavu – prednebeského stavu a čaká na všeobecné Vzkriesenie, kde budeme všetci zhromaždení.
Preto je to skúsenosť, ktorá v Cirkvi existuje. A rád by som vám povedal, že každý, kto sa učí a učí sa [procesu] prechodu z tohto sveta ku Christovi pomocou noetickej modlitby, sa postupne priblíži do stavu, v ktorom bude v čase prechodu, keď tento svet sa zatmie, keď telo už nebude potrebné, keď sa telo stane bezmocným a vykonávanie vonkajších božských služieb sa stane nemožným, komunikácia s ľudskými bytosťami bude nemožná, všetok záujem o tento svet sa stratí a jedna vec zostane: „Pane Isuse Christe, zmiluj sa nado mnou. "Isus", "Isus", "Isus", Nič iné.
Tento stav bytia mu bude známy. A radosť a šťastie, ktoré zažije byť s Bohom pri učení sa noetickej modlitbe, bude mať rovnaký radostný a šťastný stav aj v čase pominutia, pretože napokon dosiahol bod, o ktorý sa celý život usiloval: „Pane, si to len Ty [čo chcem] a nič viac“.
https://www.youtube.com/watch?v=yvr9AuviGko