PRAVIDLÁ PÔSTU
V pravoslávnom kalendári sa nachádzajú osobitné dni – dni pôstu. Jeden z nich sa začína vždy ku koncu roka 15/28 novembra. Je to prvý zo štyroch viacdňových pôstov, nazvaný na pamiatku apoštola Filipa. Roždestvenský (Filipovský) pôst trvá 40 dní. Tento pôst je neodlučiteľne spätý so sviatkom Narodenia Christa a pripravuje nás k veľkému a svetlému sviatku, očisťuje a posväcuje dušu cez pokánie a prijímanie.
Podľa svojho charakteru pôst je boj (námaha) a je spojený s vierou a nádejou, je to námaha duše, hľadajúcej čistotu, snažiac prekonať svoju hriešnosť a oslobodiť ducha od poddanstva tela. „Kto nemiluje pôst, - hovoria svätí, - ten je lenivý aj na iné boje, je bezvládny, zoslabený a preukazuje tým slabotu svojej duše, neschopnej krotiť hriešne záujmy tela a riadiť ho“.
Hlavnou úlohou pôstu - je pokánie, skrúšenosť za hriechy. Súčasný človek mnoho času venuje svojmu telu: každý deň sa kúpe, používa rôzne šampóny, mydlá, kozmetické prípravky. A naša duša? Ona tiež potrebuje očistu, ktorú môže dosiahnuť iba cez pokánie a spoveď. Predstavme si na minútu, že sa umývame iba raz v roku, alebo ešte menej. A práve takto konáme v súvislosti s našou dušou, prvotinou nášho bytia, Bohom nám danou. Telo zomrie, ale duša bude žiť večne. Spomeňme si na to v dňoch Roždestvenského pôstu a snažme sa vykonať aj my svoj aspoň malý boj v mene Christa.
Pôst – je intenzívna modlitba za chorých, trpiacich. Pôst má iba vtedy duchovný zmysel, ak je spojený s modlitbou, skutkami milosrdenstva, zdržiavaním sa rozptýlenia. V týchto dňoch je potrebné chrániť sa zábavy a vôbec snažiť sa ju obísť.
Roždestvenský pôst nie je taký prísny ako Veľký, alebo Uspenský. Avšak ani počas dní tohto pôstu sa nekonzumuje mäso, mliečne výrobky, vajcia a v stredu a piatok sa vynecháva aj ryba. Po dni pamiatky svätileľa Nikolaja Čudotvorca 6/19 decembra, sa ryba konzumuje iba v sobotu a nedeľu, a od 20 decembra (2. január) sa ryba vypúšťa zo stravy až do samotného sviatku.
Sila a účinnosť pôstu sa môže hodnotiť po sile odriekania sa a obety. Je zjavné, že do určitej miery si môžeme aj z pôstnej stravy pripraviť jedlá v takej podobe, aby sme ukojili svoju slastoľúbosť a hlad. Treba pripomenúť, že zo strany kajúceho sa zo svojich hriechov, je neslušné jesť sladké a nasycovať sa.
Je potrebné poznať mieru pôstu. Pre fyzicky zdravých ľudí pôst spočíva v zdržanlivosti stravy. Tu je možné rozlišovať niekoľko stupňov fyzického pôstu: zrieknutie sa mäsa; zrieknutie sa mliečnych produktov; zrieknutie sa ryby; zrieknutie sa oleja. Prirodzene, že na posledný (najvyšší) stupeň pôstu môžu ísť zdraví ľudia s požehnaním duchovného.
Avšak aj v zdržanlivosti je treba si zachovať rozvážnosť a rozumnosť. Podľa slov Kassiana Rímskeho „krajnosťami jednej, alebo druhej strany je možné uškodiť – aj nadmerným pôstom ako aj presycovaním čreva“. Svätý hovoril o tom, že nadmerným vyčerpaním sa v pôste, možno padnúť do vášnivosti brucha. Pritom, neprimeraná zdržanlivosť, škodlivé presycovanie, privádza slabosť, nevládnosť.
Ak sa človek postí tak, že už sa nedokáže modliť pre telesnú chorobu, to znamená, že rozumové hranice sú ďaleko pozadu. Nikifor pustovník vraví, že Hospodin nepotrebuje hlad, ale skutok. Skutok – je to čin, ktorý človek môže spraviť čo najväčší primerane svojich síl, a ostatné – podľa milosti.
Všeobecné pravidlo zdržanlivosti spočíva v tom, aby každý v súlade so svojimi silami, sústavou tela a vzrastom, prijímal toľko stravy, koľko potrebuje pre udržanie zdravia, a nie toľko, koľko si želá jeho nasýtenosť. Môžeme zachovať mieru pôstu, prijímať stravu vo vymedzený čas a nedovoliť si sústavné jedenie (k tomu nás nabáda i lekár). Nezabúdajme na príkaz Antona Veľkého: „Prijímaj výhradne jednoduchú, lacnú stravu“.
Porušujúcim pôst pre chorobu, je potrebné pripomenúť, že môže tu mať miesto akýsi podiel malovernosti a nezdržanlivosti. Musíme zaujať voči sebe čestné stanovisko: zriekaním sa pôstu z bázne, že si zoslabíme zdravie, prejavujeme bolestivé podozrenie malovernosti. Ak je možné, poraďme sa s duchovným, ako máme zachovať pôst, a ak takáto možnosť nie je, zvážme svoje schopnosti.
V prípadoch, keď pre chorobu, alebo pre väčší nedostatok vhodných produktov stravy, človek nemôže zachovať stanovené normy pôstu, nech zaujme stanovisko vo všetkom tom, čom môže, napríklad: zriekne sa všelijakej zábavy, od televízora, slastí a obľúbených jedál.
Hospodin nariaďuje skryť svoj pôst pre okolím. Ak zhodou okolností ste na návšteve a podajú vám nepôstnu stravu, buďte zhovievaví k vás hostiacim a tým zachováte lásku. Nemusíme vyčítať svojmu okoliu pohŕdanie pôstom. O Moskovskom metropolitovi Filaretovi rozprávali takýto príbeh. Raz prišiel ku svojim duchovným deťom na obed. Na stole bola nepôstna strava, napriek tomu, že bol pôsty deň. Vidiac to metropolita, nezarmútil hostiacich ho, zjedol predložené.
Býva to tak, že v rodine nie všetci zachovávajú pôst. Nevytýkajte svojim blížnym: pôst je dobrovoľný skutok, je možné, že príde čas, a aj oni spoznajú sladkosť zdržanlivosti.
Pre pravoslávneho veriaceho, oddávajúcemu sa prioritám duše nad telom, pôst je vždy žiadúci. Obdobie zdržanlivosti prijíma vždy s duchovnou radosťou. Kto aspoň raz sa pokúsil postiť, a nie pre schudnutie, ale pre Boha, ten vie, aký je to radostný pocit.
-Sf-