Nátelný kríž
Mnoho ľudí mnohorakým spôsobom nosí kríž. Prese povedať, že kedy sa presne začal tento zvyk ťažko povedať, ale poznáme jeho význam, podstatu toho, čo znamená – čo má znamenať kríž nosený na svojom tele.
Je najviac pravdepodobné, že tento zvyk sa rozšíril vtedy, keď sa našiel pravý Christov Kríž v Jeruzaleme. V dôsledku toho veľa ľudí vlastnilo čiastočku Kríža, ktorá sa stala chránenou relikviou. Chceli, aby túto neoceniteľnú vzácnosť vždy mali pri sebe. Preto tak muži, ako aj ženy vyhotovovali si relikviáre zo zlata a nosili to na krku, ako šperk – hovorí sv. Ján Zlatoústy. Hodnoverne, tieto vzácne relikvie, nosené na krku, predchádzali kríže vešané na steny v rôznom prevedení.
Skoro začali nosiť ľudia kríže aj vtedy, keď v nich sa nenachádzali čiastočky pravého Kríža. Stávalo sa aj to, že v krížiku boli umiestnené čiastočky (mošči) niektorého svätého. Keď tento zvyk sa stal všeobecným, potom už nikto sa nepozastavoval nad tým a nespochybnil právo nosenia kríža. Každý, kto chcel mohol nosiť na svojom krku tento znak spásy.
Je pre nás veľmi dobre známa tá tragická minulosť, keď nepriatelia Cirkvi nútili ľudí zanechať vieru, zároveň aj k tomu, aby tieto viditeľné znaky prestali nosiť.
Žiaľ v našej dobe sa to všetko zmenilo. Mnoho kresťanov už odmieta nosiť kríž, ale nie je málo tých, ktorí kríž nosia iba ako obyčajný šperk, ozdobu, chváliac sa s veľkosťou, cenou noseného kríža. A tým ešte nie je koniec, lebo ešte viac je tých, nedôstojne, hanobne sa ovešajú krížom, bez akejkoľvek úcty, alebo viery v tento znak spásy. Len preto, že je to moderné, preto nosia kríž. Je to zarmucujúce.
Avšak keď sa pozrieme na to bližšie, že seba kresťanom nazývaný človek v koľkých prípadoch má nesprávny, nedôstojný prístup ku Krížu, potom nie div, že neveriaci bez toho, aby sa nad tým zamysleli, nosia kríž bez náboženského cítenia. Preto sa stáva, že stretávame ľudí s krížmi, u ktorých jednoznačne ide len o upútanie pozornosti okolia, ukazujúc tým, že oni na to majú. Paradoxom zasa je, ako sme to spomenuli už, že zasa kresťania odmietajú nosenie kríža.
Keď z kresťanského hľadiska správne postupujeme, potom už od svojho krstu nosíme kríž na svojom tele. Zväčša tieto kríže sú z dreva, ale môžu byť aj zo zlata, alebo striebra. Tento kríž má kresťan nosiť na svojom tele po celý život. Prax však ukazuje inú tendenciu, ktorá nám podáva smutný obraz. Mnohokrát samotný rodičia odstraňujú z tela pokrsteného dieťaťa kríž, čo odôvodňujú rôznymi nezmyslami.
Kríž, ktorý nosíme na tele, je vonkajším, viditeľným znakom našej spolupatričnosti ku Christovej Cirkvi. Je to svojím spôsobom vyznanie viery, lásky k Bohu. Voči sebe zasa je znakom, ktorý nás upozorňuje v prípadoch, ak by sme pozabudli na to, že sme kresťania. Sú však prípady, keď na to zabudneme.
Často vzniká i otázka o tom, že aký kríž sa patrí, sluší nosiť, a aký nie. Ak ho kupujeme v cirkevnom obchode, nie je otázkou. Podstatou nosenia kríža je ochrana, a vonkajší znak – demonštrácia našej spolupatričnosti k Cirkvi. Preto kríž, ktorý nosíme na svojom tele, mal by byť dôstojný, nie výstredný, aby sa nestal prostriedkom ukazovania.
Práve preto, pravoslávny kresťan kríž nosí pod odevom, aby sa dotýkal tela. Vôbec nie je správne nosiť kríž tak, aby vyvolával obraz šperku.
V závere je treba si pripomenúť aj to, že nie je prípustné a správne, aby sme kríž nosili na svojom tele ako amulet, alebo ako prostriedok povery, ktorý v každom prípade „musí“ pomáhať jeho nosiacemu – bezohľadne na to, či je dotyčný veriaci, a či nie, či jeho život je v zhode s kresťanskými normami. Človeka žijúceho v bezbožnosti a nemravnosti, pusté nosenie kríža neuchráni.
Preto musíme po pri tom, že nosíme na svojom tele kríž, dbať aj o to, aby náš život bol v súlade s týmto znakom spásy. Takto bude nám na ochranu a nie na odsúdenie.
-Sf-