Modlitba pri zemetraseniach - "Christos je s nami, stojte pevne"
Rodinní priatelia ma pozvali vo štvrtok večer [pred pôstom] zjesť nejaké mäso.
"Dobre," povedal som im, "prídem."
Konverzovali sme u nich doma, dobre jedli, smiali sa, šantili, spievali.
Kým sme skandovali a spievali „briiiing“, zazvonil mi telefón...
Čo myslíte, odkiaľ bol hovor? Z regiónu v Grécku, kde došlo k zemetraseniu. Bol to svätec – nielen dobrý človek. Jedna vec je byť dobrým kňazom a druhá byť svätým kňazom. Je svätým kňazom; jeho meno nepoviem. A čo mi povedal? Sme priatelia. (niekoho tam osloví): Okolo tvojho veku.
"Otče, Vaša Eminencia, modlite sa a požehnajte nás znamením kríža z miesta, kde ste."
Všetci jete, pijete, zabávate sa a pripravujete sa na Tsiknopempti, ale moji ľudia sú vonku v mraze, zabalení do prikrývok. Niektorí starí ľudia sú vystrašení v stanoch, iní v autách. Naše nohy a naše budovy sa trasú odo dňa, keď zemetrasenie začalo. Každý deň máme následné otrasy 4 Richtera, 5 Richtera, 5,5 Richtera... Zemetrasenie takého rozsahu je obrovské.
[kňaz z Grécka]: Všetci sú vystrašení!
Nám to nestačilo – škoda, ktorú Grécko utrpelo zo strany politikov a z mlčania biskupov [o riešení ochorenia COVID-19], ktorí nás nepodporujú. A napadlo mi zavolať vám, keďže počúvame vaše kázne a naberáme z nich silu. Prosím, prekrižujte nás [znamením kríža] z miesta, kde ste, aby nám Boh dal trpezlivosť a vieru svätých...
Počúval moje kázne nabádajúce modliť sa touto modlitbou. A kým som sa stihol pomodliť, začal kričať.
"Tu je to! Práve teraz, môj biskup!
"Celý dom sa trasie!"
V čase, keď sme spolu hovorili, to bol otras. Neskôr sa dozvedeli, že následný otras bol 5,8 stupňa Richterovej stupnice. A počul som, ako na to zareagoval. Všetci sme stíchli. Spev skončil, skandovanie skončilo, na dobré jedlo sme tiež nemali chuť. Čo myslíte, povedal dobrý kňaz?
"Pane, zmiluj sa, Pane, zmiluj sa, Pane, zmiluj sa nad svojím ľudom a nad nami."
Počúvate?
V takýchto chvíľach prichádzajú na myseľ len dve slová: „Pane, zmiluj sa“ alebo „Moja Panagia“. Slovník pravoslávnej duše.
Aby človek mohol vysloviť tieto slová v hodine núdze – a tým získať ochranu – jeden musí
- keď nie sú zemetrasenia, keď nie sú vojny, keď nie je hlad, keď nie sú choroby - [človek musí] naplniť rezervy svojej duše trpezlivosťou a vierou. Už chápete, čo je to „rezerva“?
Čo je to „sklad duše“? Naplniť moju dušu trpezlivosťou a modlitbou a veľkým svätým prijímaním, spoveďou a pokáním.
A v tej chvíli zemetrasenie prestalo. Pomyslel som si: „Neukončím telefonát, kým sa tento Boží muž neupokojí zo svojho mučivého stavu.“ A povedal som mu: „Otče môj, križujem ťa, otče môj, križujem ťa,“ a križoval som ho z diaľky.
Pretože svätý Porfyrios nám povedal: „Moc biskupa je žehnať [ľuďom a veciam].“ Je v našej moci to urobiť. A prešiel som ho z Astromeritidy, kde som bol, do Larisy, kde bol on. A keď sa upokojil, začal plakať a povedal mi: „Môj biskup, Vaša Eminencia, vidíte, ako žijeme?“ A hanbil som sa, že som v tom čase jedol, hanbil som sa, že som spieval a skandoval. A požiadal ma o poslednú vec: „Dajte mi dobré slovo, správnu modlitbu za situáciu, ktorou prechádzame, toto zemetrasenie.“
A spomenul som si na svätého Filoumena a jeho dvojčaťa, ktorý je tiež svätý, otca Elpidiosa.
Počas zemetrasenia v roku 1981 boli všetky bytové domy v Aténach prasknuté. Vtedy to bolo ďalšie veľké zemetrasenie. Otec Elpidios vtedy žil; v roku 1983 zosnul. Všetci opustili svoje byty a išli na niekoľko [námestia] — nie ako tie otvorené priestranstvá, ktoré tu máme, čo sú pekné miesta na rozprestretie sa v prípade zemetrasenia, nedajbože.
V Aténach mali nejaké malé otvorené námestia a všetci tam chodili.
Jeho [otca Elpidiosa] netere a synovci, jeho sestra, s ktorou býval, [všetci tam chodili]. Otec Elpidios spal. Jeho synovec Aimilos ho išiel zobudiť a povedal:
„Zobuď sa, geronda, mali sme zemetrasenie.“
„Cítil som to, dieťa moje,“ odpovedal.
„Nespal som; modlím sa.“
„Geronda, nezídeš dole?“
„Nie, nezídem,“ povedal mu.
„Geronda, dotrasy sú nebezpečnejšie ako zemetrasenia.“
A naozaj sú nebezpečnejšie. Pretože dom sa možno nezrúti počas zemetrasenia, ale počas dotrasov,... keďže dom je už prasknutý.
Povedal mu: „Aimilos, ty choď dole. Ja tu zostanem a budem sa modliť.“ „Prosím ťa len o jednu vec.“ „Choď a napíš na steny nášho bytového domu, čo povedal svätý Ján Zlatoústy, keď Antiochiu zasiahli veľké zemetrasenia.“
Svätý Ján Zlatoústy bol v tom čase kňazom; to bolo predtým, ako sa stal biskupom. A odohrali sa veľké zemetrasenia v Antiochii a povedal kresťanom:
„Všetci, choďte a napíšte na steny:“
„Christos je s nami, stojte pevne.“
„Christos je s nami, stojte pevne.“
„Christos je s nami, prikazujem ti, môj dom, aby si zostal stáť pevne.“
To znamená „stito“. Je to nevyhnutnosť, zostať stáť, nepadnúť.
Všade, kde kresťania verili v svätého Jána Zlatoústeho a pred ním svätého Simeona Nového Stĺpnika, ktorý im hovoril to isté, keď boli zemetrasenia, žiaden z ich domov nepraskol. Tým, ktorí sa im posmievali, sa zrútili domy...
Povedal som nášmu dobrému kňazovi v Larise:
„Povedzte ľuďom, aby sa modlili a napísali na steny svojich domov: „Christos je s nami, stojte pevne“ a upevníte múry. A čo poskytne túto silu? Nie tehly a malta, ale naša viera. Naša viera!
„Táto viera upevnila celý svet.“
Nielen domy, ale celý svet! Ako budeme počuť zajtra počas nedeľnej pravoslávnej bohoslužby. A dobrý kňaz sa rozplakal a povedal mi: „Vidíte, prečo som zavolal?“
„Viete, koľkým ľuďom som mohol zavolať? Ale napadlo mi zavolať vám, pretože ste sa stretli a rozprávali so svätými a jeden z nich vám musel niečo povedať, dokonca aj o zemetraseniach.“
Zdieľam to s vami, pretože nikdy nevieme, čo prinesie zajtrajšok.
Mali by sme mať [plné] zásoby viery, aby sme mohli povedať: „Christos je s nami, stojte pevne!“
„Modlitbami našich svätých otcov, Pane Isuse Christe, Bože nás, zmiluj sa nad nami a zachráň nás.“