„Ak je Pravoslávna cirkev Pravou Cirkvou... prečo je toľko rozdelení?“

Je to úprimná otázka – a takú, ktorú som už mnohokrát počul od hľadajúcich, ktorí sa snažia pochopiť plnosť viery.

Zvonku sa môže pravoslávie zdať roztrieštené: grécke, ruské, antiochijské, srbské... spory medzi biskupmi... patriarcháty nie sú v spoločenstve...

Patriarchovia Konštantínopolu a Moskvy nie sú v spoločenstve. Existujú debaty o Ukrajinskej Cirkvi. Čo to znamená pre budúcnosť Pravoslávia v Amerike, ktorej dominujú viaceré etnické jurisdikcie?

Tu je pravda:

Pravoslávie je zjednotené tam, kde je to dôležité – viera, bohoslužba a Tajiny (sviatosti).

Nie v pozemskej správe.

Od začiatku Cirkev rástla naprieč kultúrami a jazykmi. Antiochia, Alexandria, Konštantínopol, Jeruzalem – každá Cirkev je plne pravoslávna, každá samosprávna (autokefálna), každá zachováva jednu apoštolskú vieru.

Áno, biskupi sa nezhodli. Áno, administratívne hranice sa stávajú chaotickými. To je ľudská slabosť, nie doktrinálne rozdelenie.

Ale Krédo sa nemení. Eucharistia je jedna. Liturgia je spoločná. Svätí sú uctievaní v každej jurisdikcii.

Toto nie je nejednota – je to rozmanitosť v jednote.

Ako teda niekto nájde „pravú Cirkev“?

Otázkami:

Je zachovaná apoštolská viera?

Je Eucharistia správne slávená?

Je duchovný život živý?

Pravoslávie – Ortodoxia odpovedá áno.

Nehľadajte dokonalých biskupov ani bezchybné štruktúry.

Hľadajte Christa.

Hľadajte Ducha.

Hľadajte Cirkev, ktorá vás vedie k svätosti.

A tam… nájdete domov.

Pastierske slovo ---

Ak hľadáte ortodoxiu, nenechajte sa odradiť cirkevným hlukom. Boh neskrýva svoju Cirkev za byrokraciou.

Namiesto toho navštívte farnosť, kde vaša duša nachádza pokoj.

Kde je učenie verné.

Kde vás bohoslužba priťahuje ku Christovi.

Kde vás kňaz môže sprevádzať.

Kde sa žije pokánie a láska.

Tam dýcha Svätý Duch.

A tam... žije Cirkev.

Duchovný otec Don Purdum