Pravoslávna Cirkev - Proskomídia

Pravoslávna Cirkev -  Proskomídia

Služebník pravoslávnych kňazov podľa sv. Gorazda II.

Kňaz sa postaví pred kráľovské dvere a urobí, prekrižujúc sa, tri poklony k východu. Potom hovorí:

Blahoslavený je Boh náš stále, teraz i navždy, až na veky vekov. Amin.

Sláva Tebe, Bože náš, sláva Tebe!

Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, všadeprítomný a všetko napĺňajúci, Poklad blaha a Darca života, príď a usídli sa v nás, očisť nás od každej poškvrny a spas, Blahý, duše naše.

Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu; i teraz i navždy, až na veky vekov. Amin.

Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. Pane, očisť hriechy naše. Vládca, odpusť prestúpenia naše. Svätý, príď a uzdrav nemoci naše pre meno svoje.

Hospodine, zmiluj sa. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu; i teraz i navždy, až na veky vekov. Amin.

Otče náš, ktorý si na Nebesiach, posväť sa meno Tvoje, príď Kráľovstvo Tvoje. Buď vôľa Tvoja ako v Nebi tak i na zemi. Chlieb náš k bytiu daj nám dnes a odpusť nám naše viny ako aj my odpúšťame vinníkom našim. A neopúšťaj nás v pokušení, ale zbav nás zlého.

Lebo Tvoje je Kráľovstvo, moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i navždy, až na veky vekov. Amin.

Kajúcne tropáre sv. Jána Damašského

Zmiluj sa nad nami, Pane, zmiluj sa nad nami, lebo žiadne ospravedlnenie nevieme, túto modlitbu Tebe, ako Vládcovi svojmu, my hriešni prinášame: zmiluj sa nad nami.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu;

Hospodine, zmiluj sa nad nami, lebo v Teba dúfame, nehnevaj sa na nás veľmi, ani sa nerozpamätávaj na hriechy naše, ale vzhliadni aj teraz ako milosrdný na nás a zbav nás nepriateľov našich, lebo Ty si Boh náš a my ľud Tvoj, všetci diela rúk Tvojich a meno Tvoje vyznávame.

I teraz, i navždy, až na veky vekov. Amin.

Bránu milosrdenstva otvor nám, požehnaná Bohorodička, aby sme my dúfajúci v Teba nezahynuli, ale oslobodení boli Tebou od každej biedy, lebo Ty si spása pokolenia kresťanského.

Prejde k ikone Christa a vraví:

Prečistému Tvojmu obrazu sa klaniame, Blahý, prosiac za odpustenie svojich hriechov, Christe Bože, lebo Ty si dobrovoľne Telom vystúpil na kríž, aby si vyslobodil z otroctva nepriateľa tých, ktorých si stvoril. Preto vďačne k Tebe voláme: radosťou naplnil si všetko, Spasiteľu náš, prijdúc spasiť svet.

A žehnajúc sa, bozká ikonu Christa. Potom prejde k ikone Bohorodičky a povie:

Ty si milosrdenstva prameň, zľutuj sa nad nami, Bohorodička! Vzhliadni na ľud hriešny, zjav ako vždy svoju moc. Lebo v Teba dúfajúc, k Tebe, ako kedysi Gabriel, beztelesných mocností vojvodca, voláme: Raduj sa!

A žehnajúc sa, bozká ikonu Bohorodičky. Potom sa postaví uprostred, skloní hlavu a vraví:

Hospodine, vystri svoju Ruku z výsosti svätého sídla svojho a posilni ma k nastávajúcej Tvojej službe, aby som nekrvavú obeť vykonal neodsúdene, keď predstúpim pred strašný Tvoj prestol. Lebo Tvoja je moc i sláva na veky vekov. Amin.

Pokloní sa ľudu a odchádza do oltára južnými dverami, hovoriac:

Vojdem do domu Tvojho a klaňať sa budem svätému Tvojmu chrámu v bázni Tvojej. Hospodine, veď ma vo svojej spravodlivosti usmerňuj pred sebou moju cestu kvôli mojim nepriateľom, lebo nie je v ich ústach pravdy, srdcia ich sú márnivé, hrobom otvoreným je ich hrdlo, jazykom svojim klamú. Súď ich, Bože, nech padnú od svojich úmyslov, pre množstvo ich nešľachetností zavrhni ich, lebo odporujú Tebe, Hospodine. Nech rozveselia sa všetci, ktorí dúfajú v Teba, na veky nech sa radujú, a Ty prebývať budeš v nich. Nech sa okrášľujú Tebou všetci milujúci Tvoje meno. Lebo Ty žehnáš spravodlivému, Hospodine, a štítom priazne korunoval si nás.

Vstúpiac do svätyne, urobí, žehnajúc sa, dve poklonenia pred sv. prestolom a bozká sv. Evanjelium, aj sv. prestol. Znova sa prekrižuje a urobí tretiu poklonu.

Modlitby pri obliekaní rúcha

Potom zoberie do ľavej ruky stichar a križujúc sa, koná tri poklony k východu, hovoriac:

Bože, očisť ma hriešneho a zmiluj sa nado mnou. (3x)

Potom žehná stichar a vraví:

Požehnaný je Boh náš stále, teraz i navždy, až na veky vekov. Amin.

Bozká ho na  krížik a oblieka sa so slovami:

Radovať sa bude duša moja v Bohu, lebo obliekol ma do rúcha spasenia a plášťom radosti priodel ma. Ako ženícha korunoval ma korunou a ako nevestu okrášlil ma ozdobami.

Potom berie epitrachil, požehná ho a bozká na krížik, prevlieka cez hlavu, hovoriac:

Požehnaný je Boh náš, ktorý vylieva Blahodať svoju na svojich kňazov ako myro na hlavu, kvapkajúce až na bradu, bradu Áronovu, stekajúce až na lem jeho rúcha.

Následne vezme pás, požehná ho a bozká na krížik, opásava sa, vraviac:

Požehnaný je Boh náš, ktorý ma opáše silou a robí nepoškvrnenú moju cestu, premení mi nohy sťa by jelenie a na výsostiach ma stavia.

Keď navlieka nárukavník na pravú ruku, požehná ho a bozká na krížik, hovoriac:

Pravica Tvoja, Hospodine, preslávila sa v sile, pravica Tvoja, Hospodine, porazila nepriateľov a s veľkou svojou slávou zničil si tých, ktorí povstali proti Tebe.

Keď navlieka nárukavník na ľavú ruku, požehná ho a bozká na krížik, vraviac:

Ruky Tvoje stvorili a učinili ma, daruj mi chápavosť, aby som sa naučil Tvojim zákonom.

Ak má povolený nábederník, požehná ho a bozká na krížik, navlieka a povie:

Pripáš si meč pri svojich bedrách, ó udatný, pripáš si krásu a dobrotu svoju, do boja vyjdi a uspeješ. Kraľuj pre pravdu, miernosť a spravodlivosť. Tvoja pravica k obdivuhodným skutkom ťa dovedie stále, teraz i navždy, až na veky vekov. Amin.

Potom berie felon, požehná ho a bozká na krížik, odieva sa so slovami:

Kňazi Tvoji, Hospodine, oblečú sa do spravodlivosti a Tvoji verní radovať sa budú veľkou radosťou stále, teraz i navždy, až na veky vekov. Amin.

Potom ide k umývadlu, umýva si ruky, vraviac:

Umyjem si v nevinnosti ruky svoje a obídem obetný Tvoj oltár, Hospodine, aby som vypočul hlas chvály Tvojej a ohlasoval všetky Tvoje divy. Hospodine, ja som si zamiloval krásu Tvojho domu a miesto prebývania Tvojej slávy. Nezahub s bezbožnými moju dušu ani s vrahmi môj život, v ich rukách neprávosti sú a ich pravica plná chamtivosti. Ja v krotkosti chodím, vysloboď ma a zmiluj sa nado mnou. Noha moja stojí na pravej ceste, v Cirkvi dobrorečiť budem Tebe, Hospodine.

Prejde k stolu prínosu darov – žertvenníku, trikrát sa pred ním pokloní, žehnajúc sa hovorí:

Bože, očisť mňa hriešneho a zmiluj sa nado mnou. (3x)

Vykúpil si nás spod kliatby zákona Krvou svojou drahocennou, nechal si sa na kríž pribiť a kopijou prebodnúť, nesmrteľnosti prameň ľuďom si tak otvoril, Spasiteľu náš, sláva Tebe.

Príprava sv. Darov

Blahoslavený je Boh náš, stále, teraz i navždy, až na veky vekov. Amin.

Kňaz berie do ľavej ruky najlepšiu prosforu, do pravej sv. kopiju a robí ňou trikrát po povrchu pečate chleba znamenie kríža, hovoriac:

Na pamiatku Pána a Boha i Spasiteľa nášho Isusa Christa. (3x)

A hneď zareže sv. kopijou zhora do pravej strany pečate (z pohľadu Baránka) a krája so slovami:

Ako ovca na zabitie vedený je.

Nareže zľava - A ako baránok nepoškvrnený pred tým, kto Ho strihá, mlčí – neotvára On svoje ústa.

Nareže zhora - V jeho pokore sa berie jeho súd.

Nareže zdola - Rod jeho však kto vypovie?

Kňaz podrezáva z boku prosforu a vyjme Baránka, hovoriac:

Lebo sa berie zo zeme život jeho.

A položí ho pečaťou dolu na sv. diskos.

Kňaz obetuje (nareže Baránka na spôsob kríža) so slovami:

Obetuje sa Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta, za život sveta a spásu.

A obracia ho nahor stranou, na ktorej je pečať. Vbodne sv. kopiju do pravej strany Baránka, hovoriac:

Jeden z vojakov kopijou bok jeho prebodol a hneď vyšla krv a voda. A ten, ktorý to videl, dosvedčil a pravé je jeho svedectvo.

Kňaz žehná sv. zjednotenie:

Nech je požehnané zjednotenie svätých Tvojich darov stále, teraz i navždy, až na veky vekov. Amin.

A vlieva do kalicha červené víno spolu s vodou.

Kňaz berie 2. prosforu, vyreže zo stredu čiastočku a povie:

Ku cti a na pamiatku najblahoslavenejšej Vládkyne našej, Bohorodičky a vždy Panny Márie, na jej príhovory prijmi, Hospodine, túto obeť na Nadnebeský svoj obetný oltár.

A položí časticu na pravú stranu Baránka, blízko jeho stredu so slovami:

Postavila sa Kráľovná po pravici Tvojej, odená do prekrásneho zlatého odevu.

Potom vezme 3.prosforu,vyrezáva z nej postupne deväť čiastočiek a vraví:

      1.Ku cti a na pamiatku blažených vodcov anjelských Michala, Gabriela a Rafaela i všetkých Nebeských beztelesných mocností.

A berie prvú časticu a kladie ju na ľavú stranu Baránka, robí začiatok prvého stĺpca.

2.Ku cti a na pamiatku dôstojného a slávneho proroka, Predchodcu a Krstiteľa Jána.

Svätých a slávnych prorokov Mojžiša i Árona, Eliáša a Elizea, Dávida a Jesseho, svätých troch mládencov aj proroka Daniela i všetkých svätých prorokov.

A berie druhú čiastočku a kladie ju zbožne pod prvú.

3.Svätých, slávnych a všade oslavovaných apoštolov Petra a Pavla, aj ostatných svätých Apoštolov a všetkých apoštolom rovných.

A vezme tretiu časticu a dáva ju pod druhú, ukončuje prvý stĺpec.

4.Svätých otcov našich svätiteľov: Bazila Veľkého, Gregora Bohoslovca a Jána Zlatoústeho, Atanáza a Cyrila, Mikuláša Myrlikejského, Jána Milostivého, Cyrila a Metoda – učiteľov Slovanov, Gorazda a Klimenta, Michala Kyjevského, Lukáša Krymského, Nektárija Eginského, Jána Kronštadtského aj Alexeja Karpatoruského a všetkých svätých svätiteľov.

A berie štvrtú čiastočku a kladie ju vedľa prvej, začína druhý stĺpec.

5.Svätého apoštola, prvomučeníka a archidiakona Štefana, svätých veľkých mučeníkov: Dimitrija, Juraja, Teodora Tyrona, Teodora Stratilata, Václava, kráľa Rastislava, Jeronýma a Jána i všetkých svätých mučeníkov a svätých mučeníc: Tekly, Barbory, Kyriakie, Svetlany, Eutýmie a Paraskévy, Kataríny, Ľudmily, Alexandry i všetkých svätých mučeníc. Svätiteľa mučeníka Polykarpa zo Smyrny, Kypriána Kartágenského i Gorazda II. z Moravy, aj všetkých svätiteľov mučeníkov a všetkých vyznávačov.

A berie piatu časticu a kladie ju zbožne pod štvrtú.

6.Ctihodných a bohonosných otcov našich: Antona Veľkého, Eutýmija, Sávu Posväteného, Theodosia Kinoviarcha, Onufrija, Atanáza a Petra Atoských, Antonija a Teodosija Pečerských, Nauma, Sávu, Angelára, Ivana Českého, Prokopa Sázavského, Sergeja Radonežského, Varlaáma Chutynského, Jova Počájevského a Serafíma Sarovského, Paisija a Nikodéma Svätohorcov, i všetkých ctihodných otcov a matiek: Pelágie, Teodosie, Anastázie, Eupraxie, Fevrónie, Teodulie, Eufrosinie, Márie Egyptskej a všetkých svätých ctihodných matiek.

A vezme šiestu čiastočku a dáva ju zbožne pod piatu, ukončuje druhý stĺpec.

7.Svätých a nezištných divotvorcov: Kozmu a Damiána, Kýra a Jána, Pantelejmona a Hermolaja i všetkých svätých bezplatných liečiteľov.

A berie siedmu časticu a kladie ju vedľa štvrtej, začína tretí stĺpec.

8.Svätých spravodlivých rodičov Bohorodičky Joachyma i Anny a svätého (meno), ktorému je chrám zasvätený a svätých (mená), ktorých dnes sviatok oslavujeme aj všetkých svätých, na ich príhovory navštív nás, Bože.

A kladie zbožne ôsmu čiastočku pod siedmu.

9.Svätého otca nášho Jána Zlatoústeho, arcibiskupa carihradského (alebo svätého otca nášho Bazila Veľkého, arcibiskupa cézarejského).

A dáva deviatu časticu pod ôsmu.

Potom berie štvrtú prosforu a vyreže z nej postupne dve častice so slovami:

1. Rozpomeň sa, ľudomilný Vládca, na všetkých pravoslávnych biskupov správne hlásajúcich slovo Tvojej pravdy, na metropolitu nášho vladyku(meno),na biskupa nášho vladyku (meno),na dôstojné kňazstvo a diakonstvo v Christu aj všetko duchovenstvo a mníšstvo, na igumena monastiera, všetko naše bratstvo, ktorých si povolal do svojho spoločenstva v milosrdenstve svojom, Vládca najdobrotivejší.

Kladie čiastočku pod Baránka na ľavú stranu.

2. Rozpomeň sa, Hospodine, na vlasť našu a celý pravoslávny ľud tejto krajiny.

Kladie časticu pod Baránka na pravú stranu.

Pamätaj, Hospodine, na (meno).

A takto vyberá čiastočky podľa mien a dáva ich pod Baránka.

Potom berie piatu prosforu, vyreže z nej časticu a hovorí:

Na pamiatku a odpustenie hriechov svätých patriarchov pravoslávnych a zbožných blažených zakladateľov svätého tohto chrámu (monastiera).

Kladie ju pod Baránka, pod častice za živých.

Ďalej pripomína pravoslávnych zosnulých podľa mien. Pri každom mene vyreže čiastočku a kladie ju medzi ostatné v tomto rade, hovoriac:

Pamätaj, Hospodine, na dušu zosnulého Tvojho sluhu (meno).

Nakoniec spomína zosnulých všeobecne:

A na všetkých zosnulých, v nádeji vzkriesenia, života večného a Tvojho spoločenstva, pravoslávnych našich otcov a bratov, matky a sestry, pamätaj, ľudomilný Hospodine.

Ešte raz berie štvrtú prosforu, vyreže z nej časticu a povie:

Rozpomeň sa, Hospodine, aj na mňa nehodného a odpusť mi všetky hriechy úmyselné i neúmyselné.

A položí ju pod Baránka do radu za živých.

Potom sv. hubkou zhŕňa na sv. diskose čiastočky pod Baránka.

Pokrývanie a okiadzanie sv. darov

Kňaz žehná kadidlo a modlí sa:

Kadidlo Tebe prinášame, Christe, Bože náš, ako duchovnú vôňu ľúbeznú, ktorú prijmi na Nadnebeský obetný svoj oltár, zošli nám Blahodať Najsvätejšieho Tvojho Ducha.

Kňaz okiadza sv. hviezdicu a stavia ju nad sv. diskos so slovami:

Keď prišla hviezda, zastala nad miestom, kde bolo Dieťa.

Ďalej okiadza prvé pokrývadlo, pokrýva ním sv. diskos a povie:

Hospodin kraľuje, odený je velebou. Hospodin sa priodel a silou opásal, lebo upevnil vesmír, ktorý sa nepohne. Tvoj trón je pripravený, od večnosti si Ty. Pozdvihujú sa rieky, Hospodine, pozdvihujú rieky svoje hlasy: s hukotom sa pohybujú mnohé vodstvá, avšak nad silu vĺn morských obdivuhodne silnejší je Hospodin na výsostiach. Svedectvá Tvoje sú veľmi isté. Domu Tvojmu patrí svätosť, Hospodine, po všetky dni.

Potom okiadza druhé pokrývadlo, pokrýva ním sv. kalich a vraví:

Tvoja vznešenosť pokryla Nebo, Christe, a zem je plná chvály Tvojej.

Nakoniec okiadza tretí pokrov (aer), pokryje ním oboje a hovorí:

Prikry nás záštitou svojich krídiel a odožeň od nás každého nepriateľa a odporcu, v pokoji usmerňuj náš život, Hospodine, zmiluj sa nad nami a nad svojím svetom, spas duše naše ako blahý a ľudomilný.

Kňaz berie kadidelnicu, okiadza predložené dary a trikrát povie:

Požehnaný je Boh náš, jemu sa takto zaľúbilo. Sláva Tebe!

Stále, teraz i navždy, až na veky vekov. Amin.

A vždy sa zbožne pokloní.

Kňaz potom číta modlitbu predloženia:

Bože, Bože náš, Ty si za pokrm celému svetu zoslal Chlieb nebeský – Hospodina a Boha Isusa Christa, Spasiteľa, Vykupiteľa a Dobrodinca, žehnajúceho a posväcujúceho nás, Ty sám požehnaj (+) toto predloženie (prínos) a prijmi ho na Nadnebeský obetný Tvoj oltár. Rozpomeň sa ako blahý a ľudomil na tých, ktorí ho priniesli a za ktorých prinesené je, a nás zachovaj neodsúdených v posvätnom vykonávaní Božských Tajín Tvojich. Aby sa svätilo a zvelebovalo prečestné a veľkolepé Tvoje meno, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i navždy, až na veky vekov. Amin.

K ukončeniu proskomídie vraví:

Sláva Tebe, Christe Bože, nádej naša, sláva Tebe!

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i navždy, až na veky vekov. Amin.

Hospodine, zmiluj sa. (3x)  Požehnaj!

(Vzkriesený) Christos, pravý Boh náš, na príhovory prečistej Matky svojej, svätého otca nášho Jána Zlatoústeho, arcibiskupa carihradského (alebo svätého otca nášho Bazila Veľkého, arcibiskupa cézarejského), i všetkých svätých, nech zmiluje sa nad nami a spasí nás ako blahý a ľudomil. Amin.

Následne okiadza sv. predloženie, prejde ku kráľovským dverám a odostrie oponu, okiadza sv. prestol okolo na spôsob kríža, celý oltár, ikonostas a celý chrám. Pri okiadzaní prestolu a chrámu vraví:

V hrobe telom, v pekle s dušou ako Boh, v Raji potom s lotrom bol si, Christe a na tróne s Otcom a Duchom, všetko nepostihnuteľne napĺňaš!

+ 50. žalm (Zmiluj sa nado mnou, Bože…)

Potom odloží kadidelnicu, postaví sa pred sv. prestol – oltára modlí sa so zdvihnutými rukami:

Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, všadeprítomný a všetko napĺňajúci, Poklad blaha a Darca života, príď a usídli sa v nás a očisť nás od každej poškvrny a spas, Blahý, duše naše.

Dvakrát so zdvihnutými rukami povie, následne sa prežehná a pokloní:

Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj, ľuďom dobrá vôľa.

Bez zdvihnutých rúk:

Hospodine, pery moje otvor a ústa moje zvestovať budú chválu Tvoju.

Prekrižuje sa a pokloní, bozká sv. Evanjelium a sv. prestol.

 Tieto modlitby a bohoslužobné postupy sú preložené na základe tvorby sv. novomučeníka Gorazda II. a rozšíreného o preklady farností pravoslávnej Cirkvi na Moraveti. Prekladal ich Bohuznámy brat s požehnaním milovaného, nedávno zosnulého starca Chrysostoma, igumena monastiera sv. Nikodéma Svätohorca v Grécku.