Starec Teofil: Ako sa usmievať na Boha (časť 2)
Som požehnaný starý muž, žijem na „mieste šťastia“, som požehnaný starý muž... a ďakujem Bohu. A z tohto šťastia a lásky, koľko mám v duši - - usmejem sa na Boha a ďakujem mu: Pane, prijmi moju vďaku, Pane, prijmi môj úsmev, ktorý sprevádza moju vďačnosť.
Svoj prejav začínam nie slovom, ale úsmevom. Vlastne všetky moje prejavy začínam úsmevom. Keď idem kázať, najprv sa usmejem. Prečo? Lebo aj úsmev o niečom hovorí. A možno to povie viac ako slová.
Pri našich bohoslužbách čítame a hovoríme tieto slová z 21. žalmu:
„Stretávaš ho s bohatým požehnaním, robíš ho navždy najpožehnanejším, a ty ho tešíš radosťou zo svojej prítomnosti."
Ako málo myslíme na Boží úsmev... Vieme, že Boh je svetlo, vieme, že Boh je duch, vieme, že Boh je láska. Láska sa prejavuje, plynie, nie je to niečo nepoznané. A láska vo všeobecnosti, ľudská láska a božská láska a anjelská láska a láska svätých, niet pochýb o tom, že sa sype s úsmevom, s radosťou, ktorá sa prejavuje v dobrotivom úsmeve.
"Urobíš mu radosť úsmevom na tvári..."
Je zázrak myslieť si, že Boh sa na teba usmieva. A zároveň, že vy, ľudská bytosť, sa môžete a musíte usmievať na Boha. Pravda je taká, že v Lukášovom evanjeliu čítame aj slová:
"Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať." [Lukáš 6, 21]
Takže nielenže máme dovolené, ale sme aj povolaní sa radovať. Sme povolaní radovať sa a svoju radosť môžeme prejaviť úsmevom. S vďačnosťou stojím pred Bohom a usmievam sa na Boha. Usmievam sa na Boha, pretože si nemôžem pomôcť a usmievam sa na Neho... za všetky požehnania, ktoré mi dal... Je nemožné, aby Boh bol ľahostajný k nám, ku mne, a potom už mi ostáva len stáť pred Bohom a poďakovať Mu a usmiať sa na Neho. A usmievam sa na Boha za všetky dobré veci, ktoré boli pre mňa mnohé a neočakávané. Minimálne tých 54 rokov, čo som strávil v monastieri, sú roky radosti a šťastia, ktoré sa nestratia, ale zostanú navždy. Pretože som strávil 54 rokov na mieste radosti a šťastia, na mieste, kde je len jasná obloha, a kde človeku nikto nechýba.
Ale to sú len úspechy... Hovorím, že monastier je predsieň neba, dom Boží, brána neba, miesto naplnenia... Je to raj na zemi a miesto šťastia. Strávil som 54 zo 78 rokov na verande neba, v dome Božom, na mieste naplnenia... Pri nebeskej bráne, na mieste šťastia... a v nebi na zemi.
Je nemožné mať také požehnania na tomto svete a neďakovať Bohu, pohľadom na Neho a úsmevom na Neho s vďačnosťou. A to je to, čo musíme urobiť všetci.
https://www.youtube.com/watch?v=OltdeoxGf3w