Cieľ človeka, od momentu jeho narodenia, je nájsť Boha.
Svätý Jozej Hesychasta
Po smrti je pokánie nemožné. Miliardy ľudí sa teraz nachádzajú v pekle a modlia sa iba za jednu vec - aby im Pán Boh dal čo len 5 minút zemského života, aby sa pokajali zo svojich hriechov, no toto je pre nich už nemožné.
Svätý Paisij Svätohorec
Pre Boha neexistujú zložité problémy alebo zložité situácie. Pre Boha je všetko jednoduché. On nepoužíva väčšiu silu pre nadprirodzené veci a menšiu silu pre prirodzené veci. On používa rovnakú silu pre všetko. Pre človeka najviac dôležitá vec je priľnúť k Bohu.
Svätý Paisij Svätohorec
Nehrajte sa so svojou spásou, nehrajte sa! Ináč budete naveky plakať.
Svätý Ignác Brjančaninov
Keď rozmýšľame o svätých, vtedy svätí rozmýšľajú o nás a pomáhajú nám. Tak človek začína priateľstvo so svätými, a takéto priateľstvo je nádejnejšie ako akékoľvek iné.
Svätý Paisij Svätohorec (Eznepidis)
Naše myšlienky určujú náš život.
Starec Tadej Vitovnický
50 rokov komunizmu nám spôsobilo oveľa viac zla ako 500 rokov tureckého jarma. Komunizmus odobral ľudí od Boha.
Starec Tadej Vitovnický
S Bohočlovekom Christom všetko, čo je Božie sa stalo človečenské, ľudské, naše...
Sv. Nikolaj Velimirovič
Pokiaľ si človek nepovie vo svojom srdci, že vo svete existuje len on a Boh, tak nezíska (skutočný) pokoj v jeho duši.
Abba Alónius, otec púšte
Skutočne požehnaní ste, ak chápete, že vaše bohatstvo pochádza od Boha a patrí Bohu.
svätý Nikolaj Velimirovič
Pravda je Osoba. Je to Bytosť, ktorá presahuje všetky bytosti a dáva život všetkým.
Sv. Nikolaj Velimirovič
Všetko, čo je lepšie vo svete ľudí má svoj zdroj v Bohu, a všetko, čo je zlé, má diabla ako svoj zdroj.
Sv. Justín Popovič
Človek v tomto svete musí vyriešiť problém: byť s Christom alebo byť proti Nemu.
Sv. Justín Popovič
Kráľovstvo Nebeské nie je odmenou za prácu, ale darom milosti pripravenej Pánom pre svojich verných služobníkov.
Kňaz Hesychius
Pýtali sa svätého púštneho otca.
- Abba, keby sa ti zjavil veľký strašný drak, ktorý by ťa chcel zožrať, tak by si utiekol preč alebo by si ostal stáť?
- Utiekol by som preč najrýchlejšie ako by som vládal.
- Abba, prečo?
- Lebo keby som ostal stáť, tak by ma zožral ten najstrašnejší drak - pýcha v mojom srdci!!
Starec Gabriel pravil, že hřích vede k bezvěrectví. K tomu dodal: "Každý člověk má sklon ke zlu a k hříchu, ale jestli v něm setrvá a odhodlá se k dalšímu, většímu zlu, pak tím zadusí své svědomí, a následně kvůli tomu začne zpochybňovat Boží přikázání a přestane věřit v jejich správnost; nakonec se dostává do bezvěrectví a odcizuje se Církvi a jejím Tajinám - především Tajině pokání (zpovědi)."
(Gabriel Kazásis, athonský starec, 1886-1983; na Athosu od r. 1910, byl igumenem monastýru Dionisiat; známý duchovní otec, spisovatel, významný Svatohorec.)
O opozici vůči Jehovistům říkal starec Porfirios: "Chudáci lži-svědkové Jehovovi, ať se nad nimi Bůh smiluje! Jedni křesťané se nad nimi rozčilují, druzí jim nadávají, třetí na ně podávají stížnosti. Jenže tímto způsobem chiliasmus nepřemohou. Pouze když se sami posvětíme, můžeme jej přemoci.
"Abychom odpověděli na všechny hlouposti, které se píšou proti křesťanství, museli bychom mít hory mozků, lesy per, moře inkoustu a celá pole papíru," pravil starec Epifanij.
Říkal starec Porfirij: "Pravda je v Pravoslaví. Já jsem ji prožil a poznal ji díky blahodati Boží. Existuje mnoho světel, která na vás učiní dojem, ale pravé světlo je jen jedno."
Starec Paisij Svatohorec: Ti, kteří se spokojí s materiálním světem a nezneklidňují se otázkou své spásy, jsou podobni nerozumným ptáčatům, která tiše zůstávají ve vajíčku, nesnaží se rozbít skořápku a dostat se ven a radovat se ze slunce. Takoví lidé se nebudou radovat z lítání na nebi a ze života v ráji, ale zůstanou bez pohybu a umřou pod vaječnou skořápkou...
(Paisij z Athosu, 1924--1994, je zřejmě nejznámějším pravoslavným starcem konce 20. století. Povědomí o jeho svatosti a daru duchovního starcovství se rozšířilo daleko za hranice Svaté Hory do celého pravoslavného světa.)
Starce Porfiria (z Attiky, 1906--1991, známý darem jasnozřivosti) se otázali, koho by doporučoval volit ve volbách do parlamentu."Co pro tebe mohou politikové učinit, když jsou sami zamotaní ve svých duševních vášních? Když člověk nemůže sobě samému pomoci, jak by mohl dokázat pomoci druhým?"
"Kdybychom byli opravdovými křesťany, pak bychom mohli vyslat do parlamentu -- pochopitelně nikoliv křesťanskou stranu, ale křesťany-politiky, a věci (společenské) by se vyvíjely jinak."
Rodičia nielen za svoje hriechy budú potrestaní, ale aj za hriechy svojich detí, ak ich nevychovávali v zbožnosti.
Sv. Ján Zlatoústy
Deti zabúdané svojimi rodičmi počas svojej výchovy, zabúdajú na svojich rodičov po vychovaní.
Sv. Filaret Moskovský
Rany sa premývajú vínom a liečia olejom. Takisto aj výchova: zhovievavosť sa musí striedať s prísnosťou.
Sv. Ambrozij Mediolanský
Pri výchove potrebuješ menej slov, ak robíš, čo je potrebné. Maliar viacej povie svojimi obrazmi.
Sv. Grigorij Bohoslov
Želajúci mať dôstojné deti, rozumne urobia, ak najskôr sami seba urobia dôstojnými rodičmi.
Sv. Filaret Moskovský
Utešenia podporujú na ceste Božej, a skúšky (pokušenia) umúdrujú.
sv. Ignác Brjančaninov
Netreba ukazovať vážny (tvrdý) výraz tváre, ale treba byť ku všetkým láskyplný.
prepodobný Jozef Optinský
Sú dva príchody Christove. Prvý, aby odpustil hriechy, druhý, aby súdil. Keby toto neučinil, všetci by zahynuli.
sv. Ján Zlatoústy
Viera je súhlas bez hľadania.
sv. Ján Damaský
V päťdesiatke má každý takú tvár, akú si zaslúži.
George Orwell
Štyridsiatka je strašný vek. Je to vek, v ktorom sa staneme tým, čím sme.
Ch. Péguy
Prosím ťa, prečo sa červenáš a hanbíš sa povedať svoje hriechy? Či vari hovoríš človeku, aby ťa za to potupil? Či azda vyznávaš spolubratovi, aby ich vyniesol na verejnosť? Ukazuješ svoje rany tomu, ktorý je Pán, ktorý sa stará o teba, ktorý je ľudský, ktorý je lekárom.
sv. Ján Zlatoústy
Nemôže zle umrieť, kto dobre žil a sotva niekto umiera dobre, kto žil zle.
blažený Augustín
Bez vyššej idey neobstojí vo svete ani človek, ani národ.
F. M. Dostojevskij
Úroveň civilizácie sa spozná podľa správania sa jej väzňov.
F. M. Dostojevskij
Ten, ktorý ťa stvoril bez teba, neospravedlní ťa bez teba.
blažený Augustín
Stvoril si nás pre seba a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v Tebe.
blažený Augustín
Chceš, aby ťa Boh ušetril? Potom nešetri sám seba.
blažený Augustín
Dobre vie žiť, kto sa vie dobre modliť.
blažený Augustín
Kto sa nemodlí, je mŕtvy.
sv. Ján Zlatoústy
Nijakou vlastnosťou sa nepripodobníme Bohu tak, ako milosrdenstvom.
sv. Gregor Nysský
Boh miluje každého jedinca z nás tak, ako by okrem nás nebolo nikoho, komu by mohol venovať svoju lásku.
blažený Augustín
K Bohu nejdeme krokmi ale láskou.
blažený Augustín
Keď miluješ blížneho, očisťuješ si oko, aby si mohol vidieť Boha.
blažený Augustín
Láska je závažie, ktoré ma ťahá nahor.
blažený Augustín
Tajomstvom vtelenia sa ukazuje zároveň dobrota Božia, múdrosť a spravodlivosť, moc a sila. Dobrota preto, že nepohrdol slabosťou svojho stvorenia, spravodlivosť preto, že nedal zvíťaziť tyranovi a tiež preto, že nevytrhuje človeka násilím zo smrti, múdrosť preto, že našiel najdôstojnejšie riešenie veci najobťažnejšej, moc a sila nekonečná preto, že nie je nič väčšieho, než keď sa Boh stane človekom.
sv. Ján Damaský
Ako slnečné svetlo nečaká západ zornice, ale vychádza pri jeho postupe a svojím svetlom zoslabuje jeho žiaru, tak aj Kristus nečakal, kým Ján dokončí svoju cestu, ale sa zjavil, keď ešte učil a krstil.
sv. Ján Zlatoústy
Hrešiť nie je nič iné, ako nedbaním večných vecí sledovať časné.
blažený Augustín
Keď budeš pamätať len zlo, nikdy nebudeš šťastný pred Bohom.
sv. Andrej Rublev
Svätý Duch je duša našej duše.
sv. Irenej
Diabli nenávidia najviac kresťanov, a z nich najviac mníchov a Christove panny.
sv. Anton Veľký
Diabol sa zvrátil z toho, čo je podľa prirodzenosti, k tomu, čo je mimo prirodzenosť.
sv. Ján Damaský
To je ľuďom smrť, čo anjelom pád.
sv. Ján Damaský
Diabol nepokúša ľudí dotiaľ, dokiaľ chce, ale dokiaľ Boh dopúšťa.
sv. Ján Zlatoústy
Ľuďom treba častejšie pripomínať, že sú ľuďmi.
sv. Andrej Rublev
Keď človek odmietol Boha, klania sa bôžikovi.
F. M. Dostojevskij