Abeceda kresťana
Odchod duše - Pravoslávne kresťanské učenie
~ Nedeľa Posledného Súdu ~
Tento text je prepis nahrávky starca Efréma z Arizony, na ktorej hovoril o okamihu smrti z perspektívy Pravoslávneho Kresťanstva. Čo bude po smrti? Čo sa stane po tom, ako zomrieme? Aký je stav duše po smrti? Dôležité tu je, že musíme zvážiť všetky veci a dať ich na pravú mieru, každý z nás, a povedať: "Niet inej cesty, musím sa ponáhľať, musím bojovať!" Niet času na plytvanie.
Mladý mních sa sťažoval na svojmu starcovi (predstavenému mníchovi): „Otče, nemôžem už viac vydržať žiadostivosť a musím zhrešiť.“
Otec Rafail Noica, žiak svätého archimandritu Sofronija Sacharova z Essexu (ktorý bol zase žiakom sv. Siluána Atoského), hovorí o ľahkom spôsobe, ako si spomenúť na Boha vo svete rozptýlenia.
Bola kedysi jedna Boha-bojná a cnostná dáma, ktorá bola vydatá a mala deti. Nikdy v Cirkvi nechýbala, veľkodušne rozdávala milodary chudobným, postila sa a mala tiež mnoho ďalších cností. Napriek tomu táto nešťastná žena spáchala jeden hriech, ktorý nikdy na spovedi nepriznala. Často išla k svojmu duchovnému otcovi, ktorému to chcela odhaliť; avšak po priznaní všetkých ostatných priestupkov cítila hanbu a nedokázala mu odhaliť aj tento jeden hriech.
Na priamu otázku, či budú spasení tí, ktorí nie sú pokrstení, odpovedal igumen monastiera sv. Nikodéma takto: Raz som navštívil jaskyne pustovníkov na Svätej Hore Atos a stretol sa tam s jedným askétom, s ktorým som si sadol, aby som sa ho opýtal na niektoré veci. Okrem iného aj na to, či budú spasení tí, ktorí nie sú pokrstení. On mi odpovedal: "Poviem ti, dieťa moje, čo sa raz stalo v Malej Ázii.
Keď sa Isus Christos zjavil v jeho cele, svätý Paisij Atoský (Eznepidis) nariadil mníškam z monastiera Souroti, aby napísali Christovu ikonu tak, ako ho videl. Ikona nižšie predstavuje túto prácu napísanú presne podľa pokynov starca Paisija. Je skutočne zaujímavé, že táto ikona je momentálne pravdepodobne najpresnejším zobrazením Christa, aké existuje.
Svätá tajina pokánia a spovede je všemocný kriesiteľ a všemocný víťaz: kriesi dušu zo smrti tým, že víťazí nad hriechmi, ktoré pôsobia smrť duše jej oddelením od Boha. Pokánie je liek na každý hriech; a tým aj liek na každú duchovnú smrť.
Človek odsúdil Boha na smrť; svojím Zmŕtvychvstaním, On (Boh) odsúdil človeka na nesmrteľnosť. Na oplátku za bitie dáva objatie; za zneužitie, požehnanie; za smrť, nesmrteľnosť. Človek nikdy nepreukázal toľko nenávisti k Bohu, ako keď Ho ukrižoval; a Boh nikdy neprejavil viac lásky k človeku, ako keď On vstal (z mŕtvych). Človek chcel dokonca zredukovať Boha na smrteľníka, ale Boh svojím Zmŕtvychvstaním urobil človeka nesmrteľným. Ukrižovaný Boh je Vzkriesený a zabil smrť. Smrť už nie je. Nesmrteľnosť obklopila človeka a celý svet.
Čo sa deje s ľudskou dušou v hodine smrti a po nej?
Vo svätej tradícii Pravoslávnej Cirkvi, súhlasne so Svätým Písmom, nachádzame učenie o mýtniciach. Podstatu učenia o mýtniciach predkladá svätý Cyril Jeruzalemský v slove o „Odchode duše.“ Mýtnice to je nevyhnutná cesta, po ktorej prechádzajú od dočasného pozemského života k večnému údelu všetky ľudské duše, ako zlé, tak i dobré.
Kto sa chce stať kresťanom, musí sa najskôr stať básnikom.
