Otec Simeon z Rumunska: posledné slová pred smrťou
Otec Simeon (Zaharia) z monastiera Sihastria v Rumunsku nám dáva svoju poslednú radu, svoje posledné slová pred smrťou. Teraz má 94 rokov a žije v pustovni v rumunských horách...
Moje posledné slová: Modlite sa, modlite sa, modlite sa! Pretože žijeme vo veľmi ťažkých časoch.
Mám 94 rokov. Som starý. Premýšľajte o tom, v tomto starobe, čo ešte môžem urobiť? Už dobre nepočujem, už dobre nevidím... Každú chvíľu čakám na hodinu odchodu z tohto života.
Pre kohokoľvek z nás, keď opustíme tento svet, keďže tu nikto nezostane, všetci odídeme, uvidíme... mali by sme sa čo najviac modliť. Poďme spať s modlitbou, vstaňme s modlitbou. A nemajme zlobu voči nikomu, nepamätajme na to zlé. Čokoľvek nám urobil, čokoľvek nám povedali, čímkoľvek nám ublížili, odpúšťame... Ako nám všetkým Pán odpustil. Takto si navzájom dlhujeme odpustenie. Mali by sme sa modliť kedykoľvek a kdekoľvek.
Modlitba sa na zemi nikdy nezastaví vďaka kresťanským mníchom a mníškam. Vždy stúpa k nebu, k Bohu. Bez modlitby niet spásy. Prvý krok modlitby: „Pane Isuse Christe, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou!“ Ale v skutočnosti to nemá žiadne kroky, to je všetko. „Zmiluj sa nado mnou“ alebo „zachráň (spas) ma“ je to isté... Ak poznáme teóriu a nerobíme to, nemáme z toho žiadnu výhodu...
Keď je naša myseľ inde, nemáme z toho úžitok. Boh chce, aby sme na Neho ani na chvíľu nezabudli. Nikto sa nechváli modlitbou, ak sa naozaj modlí. Modlitba sa robí s pokorou. Nie je ľahké udržať si myseľ „doma“ [t.j. zameraný] natrvalo. Myseľ blúdi, čo vidí, čo počuje, čo ju zaujíma... Ale ten, kto sa modlí, nemá záujem, okrem modlitby, neoslabiť (jeho) spojenie s Bohom (a to treba robiť) cez svätú modlitbu.
Vo dne i v noci, nech je človek kdekoľvek a akokoľvek bude, musí dbať na to, aby jeho myseľ bola blízko Bohu, aby sa divoko nerozutekala k zbytočnostiam...
Teraz, keď som starý, som ohľaduplnejší. Keď som bol mladý, aj moja myseľ behala sem a tam... ale stále som to zvládal, ale s väčšími problémami. Ale teraz, keď čakám na okamih odchodu mojej duše, každú chvíľu, dňom i nocou, teraz sa viac modlím. Čakám, ale nechcem odísť bez odpustenia. Pretože v posmrtnom živote neexistuje pokánie, iba tu. A dúfam... ale nemôžem prinútiť Boha, aby urobil to, čo chcem... Len sa modlím, pokorne sa modlím. Pokora a ešte raz pokora...
Moje posledné slová sú rovnaké, opakujem: „modlite sa, modlite sa, modlite sa bez prestania, nech ste kdekoľvek“.
Bratia a sestry, som unavený...