Abeceda kresťana
Som požehnaný starý muž, žijem na „mieste šťastia“, som požehnaný starý muž... a ďakujem Bohu. A z tohto šťastia a lásky, koľko mám v duši - - usmejem sa na Boha a ďakujem mu: Pane, prijmi moju vďaku, Pane, prijmi môj úsmev, ktorý sprevádza moju vďačnosť.
Budú vás prenasledovať! Nebojte sa!
- Otče, čo je podľa vás najväčšia zbraň diabla? Akou zbraňou bude toto prenasledovanie schopné zotročiť ľudí?
Verím, že je to strach! Moje dieťa, strach je pre dušu najstrašnejšia vec; uľahčuje to človeku odovzdať sa diablovi. Strach! Chcel by som sa tiež opýtať sám seba: "Čo je protijed na strach?" - Čo je teda protijed na strach? Protijed na strach je láska! Strach je zbraňou diabla, aby si mohol podmaniť kresťanov. A láska je Christova moc, ktorá dáva radosť a šťastie kresťanom.
Jedno mladé nábožné dievča v Grécku, ktoré pravidelne chodí do chrámu, spovedá sa a príjma Sväté Tajiny, počulo o sv. Paisijovi, jeho proroctvách
Svätý Sofronij Sacharov: „Nezabudnite na tieto slová: Boh vám dal čas na vybudovanie vašej večnej spásy. Nepremeškajte to!“
Mojou túžbou bolo založiť monastier v duchu svätého Siluána [Atoského]. Ale dodnes počúvam, že môj pokus je čisto utopický. Ľudia mi hovoria: „Je nemožné prekonať nacionalizmus v sebe.“ Ale potom si ja myslím, že spása je nemožná.
Odchod duše - Pravoslávne kresťanské učenie
~ Nedeľa Posledného Súdu ~
Tento text je prepis nahrávky starca Efréma z Arizony, na ktorej hovoril o okamihu smrti z perspektívy Pravoslávneho Kresťanstva. Čo bude po smrti? Čo sa stane po tom, ako zomrieme? Aký je stav duše po smrti? Dôležité tu je, že musíme zvážiť všetky veci a dať ich na pravú mieru, každý z nás, a povedať: "Niet inej cesty, musím sa ponáhľať, musím bojovať!" Niet času na plytvanie.
Mladý mních sa sťažoval na svojmu starcovi (predstavenému mníchovi): „Otče, nemôžem už viac vydržať žiadostivosť a musím zhrešiť.“
Otec Rafail Noica, žiak svätého archimandritu Sofronija Sacharova z Essexu (ktorý bol zase žiakom sv. Siluána Atoského), hovorí o ľahkom spôsobe, ako si spomenúť na Boha vo svete rozptýlenia.
Bola kedysi jedna Boha-bojná a cnostná dáma, ktorá bola vydatá a mala deti. Nikdy v Cirkvi nechýbala, veľkodušne rozdávala milodary chudobným, postila sa a mala tiež mnoho ďalších cností. Napriek tomu táto nešťastná žena spáchala jeden hriech, ktorý nikdy na spovedi nepriznala. Často išla k svojmu duchovnému otcovi, ktorému to chcela odhaliť; avšak po priznaní všetkých ostatných priestupkov cítila hanbu a nedokázala mu odhaliť aj tento jeden hriech.
Na priamu otázku, či budú spasení tí, ktorí nie sú pokrstení, odpovedal igumen monastiera sv. Nikodéma takto: Raz som navštívil jaskyne pustovníkov na Svätej Hore Atos a stretol sa tam s jedným askétom, s ktorým som si sadol, aby som sa ho opýtal na niektoré veci. Okrem iného aj na to, či budú spasení tí, ktorí nie sú pokrstení. On mi odpovedal: "Poviem ti, dieťa moje, čo sa raz stalo v Malej Ázii.