Otec Atanásios Mitilinaios: Prečo Boh stvoril človeka, aj keď vedel, že padne?
[Otázka] znie: „Boh poznal výsledok sveta ešte skôr, ako ho stvoril. Presnejšie, vedel, že ten muž upadne do hriechu. Aký je teda účel stvorenia človeka?"
Účel stvorenia človeka a sveta... Samozrejme, a Boh vedel, že svet skončí takto, že obzvlášť človek sa bde správať takto. Napriek tomu, že hlavným Božím plánom nebola podoba, akú má súčasný svet. Bol iný. Budete prekvapení, ak to budete počuť… Napriek tomu všetkému, ako hovorí svätý Irenej, Boh dal tomuto svetu dočasnú podobu, keďže to nebude trvalé bydlisko človeka. Preto vidíme túto skutočne dôležitú vec. Hoci Boh vie, že tento svet bude vedený do rozkladu a človek bude zvedený do hriechu, Boh stále tvorí človeka, tvorí svet. Toto je prejav Jeho lásky, venujte tomu pozornosť, prejav Jeho lásky. Jeho láska sa však neobmedzuje len na stvorenie sveta a človeka. Pretože dobrodružstvo slobody dovedie človeka tam, kam ho dovedie. Zabezpečuje obnovu [po grécky «παλιγγενεσία»]. To je znovu-stvorenie, znovuzrodenie. Toto je najdôležitejšie. Pretože keby stvoril svet, ktorý by bol vedený do rozkladu a smrti, potom by sme sa pýtali: „Prečo Boh stvoril svet, ktorý je vedený do smrti a rozkladu? Nie je to absurdné?“
V takom prípade by sme nedokázali nájsť zmysel existencie vesmíru a človeka. Je to „skala“, ktorá drví myšlienky a „vozidlá myšlienok“ filozofov všetkých storočí a všetkých čias. Filozofi sa pokúšajú nájsť zmysel existencie vesmíru a človeka... zlyhávajú...
Viete prečo? Pretože existuje smrť!
"Prečo prídem na tento svet, keď je tu smrť a ja som predurčený zomrieť?"
Prečo? Pretože oni [filozofi] nevedia nič viac. Zaoberajú sa svojimi filozofickými myšlienkami, ale nie zjavením Boha. Boh stvoril tento svet. Urobil tento svet nedokonalým, pretože vedel, že ľudia upadnú do hriechu a teda je forma [tohto sveta] dočasná, aby mohol urobiť iný svet z toho istého materiálu. Svet, aký by bol, keby ľudia neupadli do hriechu. Ktorý svet by to bol? Bude to Kráľovstvo Nebeské. Dokonca aj manželstvo existuje z pohľadu smrti. Manželstvo je „fenomén po páde“ [v gréčtine «μεταπτωτικό φαινόμενο»] a nemá večný charakter. Napriek tomu, že hovoríme manželstvo toto a manželstvo tamto a oblizujeme si pery okolo toho, a trpíme v prípade, že sa neoženíme(/nevydáme) a mnoho ďalších vecí...
Je to len forma/schéma [po grécky «σχήμα»], hovorí to apoštol Pavol v 1. liste Korinťanom, kapitole 7., a vytvára formu/schému tohto sveta. Bez zníženia [dôležitosti existencie] lásky to [1. Korinťanom 7:29] hovorí: "aj tí, ktorí majú manželky, by mali byť, ako keby žiadnu nemali," Tí, čo majú manželky, akoby nemali. Nenavrhuje opovrhovať manželkou. V iných veršoch to apoštol zdôrazňuje, ale je to forma/schéma. Hneď potom sa hovorí [1. Korinťanom 7:31]: „Lebo podoba tohto sveta sa pomíňa“. Preto toto všetko nadobudne novú formu, bude to Kráľovstvo Nebeské. Budeme vzkriesení, stále budeme mať svoje telo, našu počiatočnú stavbu... vidíte to? Nebude žiadne manželstvo, pretože nebude žiadna smrť. Nebude žiadna civilizácia, pretože v Božom Kráľovstve bude všetko dokonalé. Nebude ani potrebná civilizácia. Toto všetko sú javy „po páde“. Ak teda Boh nepristúpil k takzvanému... viete, ktoré slovo sám Christos používa, aby to opísal?
«Παλιγγενεσία» [“regenerácia”], znovuzrodenie, znovu-stvorenie. Znamená to opäť niečo nové. Ak by teda nedošlo k tejto regenerácii, potom by sme mohli povedať, že svet má niečo absurdné. Teraz však nejde o žiadnu absurditu. Pretože tam je Vzkriesenie mŕtvych a Kráľovstvo Božie.
https://www.youtube.com/watch?v=y9fN_wYabyQ