Správny - úplný pravoslávny krst
Pre spásu je potrebný úplný pravoslávny krst - úryvok z knihy „Každodenní svätí a iné príbehy“
Metropolita Tichon (Ševkunov) z Pskova a Porchova vo svojej známej knihe Každodenní svätí a iné príbehy zaznamenal zážitok so starcom Jánom Kresťjankinom (+2006) v Rusku, ktorý potvrdzuje slová sv. Kozmu a sv. Bazila uvedené nižšie. Takéto príbehy odhaľujú nevyhnutnosť úplného a kompletného pravoslávneho krstu pre spásu duše pred tyraniou Satana.
„V tom čase som slúžil v Donskom monastieri. Pristúpil ku mne asi štyridsaťročný muž, podplukovník polície Valerij Ivanovič Postojev. Bol neveriaci a nebol ani pokrstený, ale nemal kam ísť, okrem chrámu. Mal jediného syna, tiež Valerija, s ktorým sa diali nepredstaviteľné veci. V prítomnosti tohto chlapca sa začali samy od seba vznietiť (do plameňa) všetky možné predmety. Vždy, keď sa Valerij objavil, všetko začalo horieť: chladničky, vankúše, stoly, postele, komody… Rodina Postojevovcov prestala navštevovať ostatných, pretože do dvadsiatich minút od ich návštevy vypukli požiare. Z rovnakého dôvodu nemohli chlapca pustiť do školy…
„Nerozumel som, prečo požiare neprestali horieť ani po krste. Aspoň nie, kým som sa neopýtal: ako dlho trval chlapcov krst? Podplukovník odpovedal, že to všetko trvalo menej ako pol hodiny. Krst jednej osoby zvyčajne trvá oveľa dlhšie. A tak som všetko pochopil: kňaz, ktorý vykonával sviatosť, vynechal určité starodávne modlitby, ktoré sú v Cirkvi známe ako exorcistické modlitby. Sú len štyri a niektoré z nich sú dosť dlhé. Žiaľ, stáva sa, že niektorí kňazi, najmä tí, ktorí, ako by dnes povedali, majú „modernistický“ sklon, tieto modlitby vynechávajú, pretože ich považujú za zbytočné. Práve prostredníctvom týchto modlitieb však Cirkev, mocou, ktorú jej dal Boh, prosí o vyslobodenie ľudskej duše od starodávneho zla, ktoré sa v nej skrýva a ukrýva. Naši modernisti však toto všetko považujú za zvláštne a archaické. Boja sa, že by v očiach svojich farníkov vyzerali anachronicky a smiešne – hoci som si nikdy nevšimol, že by tieto modlitby počas krstu vyvolali náznak úsmevu aj u ľudí, ktorí boli s Cirkvou málo spojení.
Napísal som otcovi Johnovi [Kresťjankinovi] o Valerijovi Postojevom a on mi odpovedal, že musím dočítať exorcistické modlitby z krstného obradu, ktorý vynechal predchádzajúci kňaz. A presne to sme urobili v chráme Donského monastiera. Od toho istého dňa požiare prestali. Podplukovník Valerij Ivanovič Postojev bol sám pokrstený a celá jeho rodina sa potom stala našimi farníkmi.“ [1]
Podobný príbeh zaznamenal archimandrita Konštantín Ramiotis takto:
„Boh v dávnych dobách vzbudil zbožného a bystrého starca. Bol to rodák. Jeho dom sa stal chrámom a liečebným centrom pre mnohých kresťanov, ktorí k nemu prichádzali. V jednej rodine, po krste ich malého dievčatka, napoludnie, keď umývali dieťa, sa zrazu začali kŕče, plač a krik. Toto sa opakovalo nepretržite celé dni. Rodičia si teda spomenuli na láskavého kňaza, ktorý bol v neďalekej dedine. Vzali malé dieťa. Jasnovidecký kňaz im správne a ostro povedal – krst nie je správny; chýbajú slová (pravdepodobne exorcizmus). Splnil ich žiadosti prečítaním modlitieb a démonická energia sa zastavila.“ [2]
Vyžaduje sa trojité ponorenie
Apoštolský kánon 50 vyžaduje, aby sa krst vykonával tromi ponoreniami, a hrozí zosadením kňazov a biskupov, ktorí tak neurobia.
KÁNON 50:
„Ak niektorý biskup alebo kňaz nevykoná tri ponorenia (krsty) pri jednom krste, ale iba jeden ponor (krst), ktorý sa udeľuje do smrti Pána, nech je zosadený. Lebo Pán nepovedal: ‚Krstite v moju smrť‘, ale: ‚Choďte a učte všetky národy krstiac ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha.‘“
Svätý Bazil Veľký (+379) uvádza:
„Či už človek odišiel z tohto života bez krstu, alebo prijal krst, ktorému chýbali niektoré požiadavky tradície, jeho strata je rovnaká.“ [3]
Svätý Kosmas Eitolos (+1779) učil, že duchovné problémy môžu vzniknúť, ak človek nie je pri krste trikrát úplne ponorený.
„Vy, svätí kňazi, krstite deti svojej farnosti podľa učenia a účelu našej svätej východnej a apoštolskej Cirkvi. Ponorte ich do svätej krstiteľnice. Majte dostatok vody a ponorte ich a trikrát ich zdvihnite, pričom vyslovujte mená [osôb] Svätej Trojice.“ [4]
a
„Svätí kňazi, musíte mať vo svojich chrámoch veľké krstiteľnice, aby sa celé dieťa mohlo ponoriť. Dieťa by malo byť schopné v nich plávať tak, aby ani miesto veľké ako kliešťovo oko nezostalo suché. Pretože práve odtiaľ (zo suchej oblasti) postupuje diabol, a preto sa vaše deti stávajú epileptikmi, sú posadnuté démonmi, majú strach, trpia nešťastím; neboli správne pokrstené.“ [5]
Tieto citáty ukazujú, aké dôležité je správne vykonávať krst s tromi ponoreniami a všetkými požadovanými modlitbami. Z takýchto príkladov je tiež zrejmé, že ak kňaz človeka nepokrstí správne, hoci sa bude musieť zodpovedať Bohu, osoba, ktorá nebola správne pokrstená, môže stále utrpieť ujmu napriek svojej nevine k priestupku. Ak môžu duchovné problémy vzniknúť z vynechania modlitieb exorcizmu aj u niekoho, kto bol v pravoslávnej Cirkvi pokrstený s tromi ponormi v mene Svätej Trojice, o čo viac môžu takéto problémy nastať, keď sú heretici prijatí do Cirkvi bez troch ponorov v mene Svätej Trojice, často bez modlitieb exorcizmu?
POZNÁMKY:
- Archimandrita Tichon (Ševkunov). Každodenní svätci a iné príbehy, s. 324-325.
- Ἀρχιμ. Κωνσταντίνου Ραμιώτη, Ἡ μαγεία ὑπὸ τὸ φῶς τῆς Ὀρθοδόξου μακου Ἐκου μακςυ Ἐκςυ ὑπὸ τὸ φῶς Ἀθήνα 2002, σελ. 212-214
- Svätý Bazil, O Duchu, 10:26 (NPNF 2/8:17). https://www.ccel.org/ccel/schaff/npnf208.vii.xi.html
- Vaporis, Otec Kosmas Apoštol chudobných, s. 61
- Vaporis, Otec Kosmas Apoštol chudobných, s. 77