Pokyny pre duchovný život od hieroschimnícha Michaila (Pitkeviča)

Vo svojich pokynoch otec Michail zdôrazňoval, že pokora a láska sú najdôležitejšie veci v duchovnom živote. Láska k blížnemu môže zachrániť aj toho najzatvrdnutejšieho, najtrpkejšieho hriešnika.

Pros takto: Pane, nechaj ma tak ako som. Nedávaj mi žiadne dary, ale daj mi lásku. Láska pokrýva všetko.

Naliehal na vytvorenie priaznivých podmienok pre modlitbu: „V prvom rade si zachovajte pokoj svojho srdca, buďte trpezliví, pokorní, pokorte sa a čo je najdôležitejšie, zachovajte si pokoj mysle. Vyhýbajte sa veciam, ktoré narušili váš pokoj. Musíte si dávať pozor na seba a byť opatrní, aby ste nestratili to najcennejšie – pokoj mysle. Nikdy nikoho nesúďte a potom vo vašom srdci zavládne pokoj. Naučte sa mlčať.“

Nehovorte nikomu o sebe, nezdieľajte – možno vám neporozumejú. Hádať sa a dokazovať je zbytočné; sú to len zbytočné, nepotrebné slovné spojenia.

Ak sa ti nepodarí prekonať pokušenie, ak nedokážeš odolať nepriateľským útokom – a tie budú vždy prichádzať zo všetkých strán a nečakane, aj keď nie v akcii – ťa unesú myšlienky – potom je tu pokánie.

Nehľadaj blízkeho priateľa – nenájdeš ho... buď sám, maj pred sebou iba Pána – On všetko zariadi a povedie ťa tak, ako má byť.

Tak ako iní valaamskí starci, aj otec Michail prechovával Isusovu modlitbu v osobitnej úcte. Ale „s menom Isusovým, s touto modlitbou musí byť volanie z hĺbky srdca – potom bude modlitba.“

V jednom zo svojich rozhovorov so spisovateľom S. Bolšakovom starec nazval duševnú prax hlavným strážcom myšlienok: „Hneď ako sa objaví nejaký sklon, okamžite ho preruš Isusovou modlitbou. A ak ho začneš skúmať, pripúta sa k tebe, začneš sa oň zaujímať. Očarí ťa a ty s ním budeš súhlasiť a premýšľať, ako ho naplniť, a potom ho naplníš skutkom – a to je hriech... Neustále volaj k Pánovi: ‚Pane, Isuse Christe, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou, hriešnym.‘... Praktizuj Isusovu modlitbu, ako najlepšie vieš, a postupne dosiahneš pokoj a hlboký pokoj duše, nerušený pokoj, sa stane tvojím znamením.“

„Keď ťa nepriateľ obťažuje,“ učil starec, „chce ťa dráždiť maličkosťami, hnevať ťa otravnosťami – ukradnúť ti pokoj srdca – povedz len: ‚Christos vstal z mŕtvych! Christos vstal z mŕtvych! Christos vstal z mŕtvych!‘ To sú slová, ktorých sa bojí najviac zo všetkého; pália ho ako oheň a on od teba utečie.“

Jedného dňa prišla k otcovi Michailovi mníška Mária (Stachovičová) a začala sa sťažovať na kňazovo hrubé správanie voči farníkom: „Ako môže kňaz hovoriť takéto slová počas bohoslužby? Musí tam byť pravda!“ Starec jej na to porozprával „rozprávku“:

„Kedysi dávno žila na zemi Pravda. Bola na tom zle: kamkoľvek išla, kamkoľvek išla, bola vyhnaná, nebolo pre ňu miesta, bola všetkým na obtiaž... ‚Pôjdem,‘ pomyslela si Pravda, ‚bližšie k chrámu Božiemu, pôjdem do chrámu.‘“ Prišla a postavila sa, ale aj v samotnom chráme ju začali strkať: „Nestoj tu, to je moje miesto“; „Nechoď tam – to je pre ctihodných, pre bohatých...“ Pravda sa priblížila k kazateľnici, ale ani tam pre ňu nebolo miesto... Vstala, vošla k samotnému oltáru a postavila sa k Trónu... Jeden povedal: „Som starší,“ druhý povedal: „Som vyššej hodnosti, som ctihodný; som učený – mal by som tu stáť, ale tu – ty...“ A ani tam Pravda nenašla miesto pre seba...

Nehľadaj pravdu na zemi... hľadaj ju v sebe... Kráľovná nebies... videla nepravdu, ohováranie, klamstvá a nespravodlivosť okolo svojho Božieho Syna, odplatu, ktorou bol Spasiteľ odmenený za svoje nespočetné požehnania a zázraky – ale mlčala! Nikoho nevyčítala, nikoho neodsúdila. Takto reagovala na nepravdu tohto sveta!“

Otec Michael vyvodzuje poučný záver: „Nesúďte kňaza – toho sa bojte viac ako čohokoľvek iného. Nemôžete ani pochopiť, na akej sviatosti sa zúčastňuje. Jedna slza pokánia, padajúca na oltár, stačí na zmytie všetkých jeho hriechov.“

Ľahko sa obraciame k Matke Božej a svätým, ale zabúdame na Svätú Trojicu! – akoby bola úžasná Svätá Trojica od nás ďaleko.

Jeden starec sa neustále modlil Isusovu modlitbu a mal videnie: pred ním sa objavili traja ľudia, potom dvaja odišli a zostal len jeden. Čo to znamená? Modlil sa Isusovu modlitbu a videl tri osoby – Svätú Trojicu. Zostal len Pán Isus Christos, Ktorého vzýval – Syn Boží, Jediný... Musíme sa častejšie obracať k Svätej Trojici.

Nesmieme sa len modliť: „Pane, zmiluj sa“, nielen prosiť, ale aj neustále ďakovať a byť schopní oslavovať Pána – potom bude v duši pokoj.

Hieroschimních Michail (Pitkevič), posledný veľký valaamský starec