Články a knihy

Slováci a pravoslávie na Slovensku

Slováci o pravoslávie na Slovensku

Kvôli pokoju svojho svedomia si dovolím napísať tieto riadky. Sú to moje názory, ku ktorým som dospel počas 30 rokov môjho života. Prosím, rešpektujte moju slobodnú vôľu a moje názory, tak ako ja rešpektujem vaše.

"Jesto v nás Slovákoch sily pôvodnej dosť a nezačíname dač nového, ale iba pokračujeme v živote už dávno počatom, máme teda právo, ba povinnosť hovoriť o ľudstve a hlásiť sa k vyššiemu životu na svete."

Jozef Miloslav Hurban

 

"Slovenská literatúra a slovenský jazyk sú prekážkou neokolonializmu."

Pavol Janík

 

"Prečo Boh povolal Slovákov do tohto sveta? Dovolím si vysloviť takúto domnienku. Poslanie Slovákov v tomto svete spočíva v tom, aby názorne ukazovali, že ľudia v Európe nevyhnutne nemusia nevyhnutne zabíjať jeden druhého kvôli tomu, aby prežili. Že v strede Európy, kde po stáročia krv tiekla riekami, môže existovať malý, v podstate bezbranný slovanský národ, ktorý si aj napriek svojej slabosti a bezbrannosti dokázal zachovať v duši svojho Boha a svoju ľudskú dôstojnosť. Nielenže môže existovať, ale aj žiťplnohodnotným, zdravým, a čo ako paradoxne to znie, slobodným životom. Je to sloboda zbavená násilia nad druhými, zbavená vraždenia a strachu, ktorý je s týmto vraždením nerozlučne spätý. Príklad Slovákov je príkladom nenásilného prežívania v našom krutom svete. Príklad nie jediný, no napriek tomu zriedkavý. Slováci kedysi veľmi dávno odmietli prelievať svoju a cudziu krv. To jest spravili to, čo neurobil takmer ani jeden zo slovanských národov."

Sergej Chelemendik

 

Treba asi konečne povedať pravdu, že aj napriek vieroučným omylom katolíkov a evanjelikov boli to práve oni, kto sa zastával slovenského ľudu v minulých storočiach počas neexistencie Slovenského štátu. Pravoslávna Cirkev, ako verná a večná držiteľka Božej blahodate (milosti) nebola na Slovensku z historických dôvodov prítomná od potupného vyhnania učeníkov sv. Cyrila a sv. Metoda zo Staroslovenskej ríše (teraz schválne nesprávne nazývanej Veľká Morava). Slovenský národ sa v 9. storočí masovo nepostavil proti vyhnaniu týchto pravoslávnych učeníkov, ako sa aj nezastal Svätoplukom uväzneného pravoslávneho kniežaťa sv. Rastislava. Iba niekoľko ľudí doteraz pochopilo, že na Slovenskom národe je doposiaľ nepokajaný hriech, a situácia na Slovensku sa nezmení, kým sa slovenský národ nezačne za tento hriech masovo kajať!

Podľa môjho názoru sa Pravoslávna Cirkev na Slovensku od udelenia autokefality doteraz nevyrovnala s problémom uniatov, 1. Slovenského štátu a slovenského jazyka. Dovolím si tvrdiť, že pokiaľ sa na čelo Pravoslávnej Cirkvi na Slovensku nedostane naozajstný Slovák srdcom a dušou, tak aj naďalej bude sv. Pravoslávie len okrajovou Cirkvou spájanou výlučne s Rusínmi na východe Slovenska. Nie náhodou sa stretávam s názorom, že pravoslávni sú vlastne iba Rusíni a Slováci sú buď katolíci, evanjelici alebo ateisti! Pre Slováka ako keby sa také niečo nehodilo. Ale veď je to práve naopak. Takmer žiadny iný národ nemá taký potenciál pre pravoslávnu misiu ako Slováci. Národ bez vojen, vraždenia, kolonializmu. Ale niektorí z mocných tohto sveta to veľmi dobre vedia a všetkými silami sa snažia zastaviť akékoľvek šírenie sv. pravoslávia na Slovensku. Zvonka ako aj zvnútra Cirkvi. A smutnou pravdou je, že sa im to až na výnimky darí uskutočňovať.

Ing. Branislav Šomodík

2007