Články a knihy

Zážitky Rusa v USA

Rusko_vs_USA

Zážitky jedného Rusa v 90-tych rokoch 20-teho storočia z najslobodnejšej krajiny na svete (USA :-)

Tieto cestovné zápisky boli napísané počas vynúteného viac ako dvojrocného pobytu istého obcana Ruskej federácie v Spojených štátoch Amerických.

Ak sa chystáte cestovat do Ameriky, dám vám radu – ak chcete, tak chodte. Len sa v žiadnom prípade nevzdávajte svojho občianstva a nepredávajte svoj byt... Ja som mal byt a pas svojej krajiny, a len preto som sa mohol vrátiť. A porozprávat čo-to o Amerike svojim krajanom.

Primitívne obchody a tovar

Najprv vám porozprávam o obchodoch. Predtým sa u nás o obchodoch najviac snívalo.

Samozrejme, že každý hlupák si myslí, že v Amerike majú ten najlepší tovar. V skutocnosti je to však presne naopak. Nedajú sa tam zohnat ani tie najelementárnejšie veci. A tovar je tam presne ten istý ako v Moskve. Jeho výber, kvalita aj kvantita je rovnaká. Akurát ceny sú vyššie. Ceny na elektroniku a pocítace sú vyššie 1,5-2 krát. Mnohí ludia pracujú s predhistorickými pocítacmi 486-kami, ktoré stoja tolko, kolko Pentium II v Moskve! Pamät pre pocítače je dvojnásobne drahšia. Monitory stoja približne toľko co v Moskve (ale sú cca o 25 % drahšie kvôli daniam). Klávesnice – to už je celkom smiešne – stoja 30 dolárov (v Moskve 3-6 dolárov). Videokamery, ktoré u nás stoja 250-300 dolárov, vás New Yorku vyjdú prinajmenšom 400-450. Videokamery nemá takmer nikto. (Možno mi neuveríte, ale nakrúcat na uliciach je fakticky zakázané. Aby ludia nepoznali pravdu. Okamžite k vám pristúpi policajt. Ja som však aj tak potajomky nakrúcal.)

Oblečenie je o niečo lacnejšie. Jeho výber je o trochu bohatší, to je pravda. Bohužial. Ale iba o niečo. Asi tri hodiny som hľadal vhodné topánky.

Potraviny sú presne tie isté ako v Moskve. Stoja rovnako, možno trochu viac. Výber je rovnaký, možno o čosi horší ako v Moskve. Chlieb majú gumený, umelý, stonásobne horší než v Moskve. Mlieko máme chutnejšie. Jablká a pomaranče presne také isté. Mám na mysli dovážané.

Niektorí hovoria o stovkách druhov salámy a podobných nezmysloch. Hej, do niektorých obchodov vojdeš – a naozaj tam visí asi 50 druhov salámy. Ale cenovo sú to nedostupné druhy. Či sú, alebo nie sú, to je celkom jedno... Reálne cenovo dostupnú salámu pre bežného človeka majú len 1-2 druhy. A ostatných 48 druhov – to sú VEĽMI drahé druhy, asi 10-násobne drahšie než obycajné, len tak každý den si také nieco nekúpiš, iba ak malý kúštik na sviatok. Preto tu nemôžeme hovorit o „slobodnom výbere z 50 druhov salámy”. Človek s bežným príjmom si môže reálne vybrať len z 1-2 druhov.

Príšerná doprava v Amerike

Metro je v Amerike špinavé, medzi kolajnicami behajú potkany, povaluje sa tam papier, všade špina, kaluže a blato. Vyzerá to otrasne, ako na smetisku.

Metro často ide nad zemou a vtedy stojí na ocelových pilieroch, ktoré sa kývu vo vetre. Naozaj nie sú pevné. Pražce na kolajniciach sú rôznej dlžky – ako keby boli urobené ľavou zadnou, napochytro. Tak to aj je.

Metro chodí raz za polhodinu-hodinu. To nie je Moskva, kde chodí každú 1-2 minúty! Pravda, v New Yorku metro funguje 24 hodín v kuse, ale na vlak v noci si budete musiet počkat hodinu. Prečo tak zriedkavo chodí metro? Je tu veľmi malá hustota obyvateľstva. Všetci bývajú v 1-2 poschodových maličkých domčekoch, ľudí metrom chodí málo, vozne sú poloprázdne.

Lístok je velmi drahý – 1,5 dolára. Cesta tam a spät vás tak stojí 3 doláre. Často zvažujete, či íst alebo neísť, je to príliš drahé.

V metre neexistujú ani len základné orientačné tabule a nie je jasné, kam cestuješ. Stanice ohlasuje hlásateľ černoch tak nezrozumitelne, že samotní Američania sa ma pýtajú, čo povedal, a nerozumejú. Neexistujú tam žiadne nahrané hlásenia zastávok. Sledovat zastávky je náročné – názvy sú napísané malým písmom na stlpoch zboku a treba poriadne vytriešťať oči, aby ste ich rozlúštili. Preto orientovať sa v metre je tažké pre všetkých.

Metro ide velmi pomaly. Zastávok je veľa a sú od seba veľmi blízko. Medzi susednými stanicami je vzdialenost 5 minút pešo. Preto výlet na Manhattan (kde sú mrakodrapy) zaberá 1,5 hodiny. V Moskve takúto vzdialenosť metro prejde za 20 minút.

Autobus stojí tiež 1,5 dolára. Tiež chodí zriedkavo a pomaly. Majú v nich typickú „vzornú ukážku“, podobne ako v celej Amerike – pri zadných dverách majú zdvižnú plošinu, ktorá dokáže dvihnút zo zeme invalidný vozík. Vraj, máme tu všetok komfort dokonca aj pre invalidov! V skutocnosti však obycajný smrtelník nemôže ani len príst k lekárovi a dostat elementárnu lekársku pomoc. Dokonca nemôže privolat ani záchranku! Mimochodom, v Amerike je vela invalidov a mrzákov na elektrických invalidných vozíkoch. Je ich všade plno – na uliciach, v obchode. Pýtal som sa, preco je všade tak vela invalidov. V podstate, mi to nikto poriadne nevysvetlil, a tak to zostalo pre mna záhadou. Vraveli mi, že v Rusku takýchto invalidov schovávajú do špeciálnych zariadení, a preto nie je ich vidiet. Ale u nich vraj majú všetci rovnaké práva. Ale to nie je pravda! Neverím v také velké množstvo ruských invalidov. Domnievam sa, že v Amerike je príliš vela stresov a príliš vela ludí užíva antidepresíva a iné prípravky, a preto sa z nich stávajú mrzáci.

Autá v odpornej Amerike
Kedysi Amerika vyhlásila: „V 60. rokoch Amerika dosiahla to, že každá rodina má auto!” V skutocnosti je v Moskve áut 100-násobne viac. A možno, že aj 200-násobne. Prinajmenšom 100. A ešte daco: v Amerike si len málokto môže dovolit auto. Je to prepych, ktorý je pre mnohé rodiny nedostupný. Preco teda klamú? Pretože vytvárajú „obraz” Ameriky pre zvýšenie jej prestíže. V skutocnosti však všetko, co hovoria o slobode slova a podobne, sú stopercentné klamstvá. Je to totalitný policajný štát, kde sú ludia ako otroci, ktorí sa boja každého zašuchotania. Do Ameriky napríklad emigroval Chrušcovov syn. Chcel si tam len tak kúpit na chov kozu. No nepovolili mu to! Len si predstavte, ktorý idiot sa u nás bude pýtat na kozu a ktorý idiot mu zakáže, aby choval kozu? A oni to tak majú všade: bud na to potrebujete papier, alebo tam stojí policajt.

Pokial ide o autá. Áno, sú tam autá aj za 300 dolárov, ktoré vyzerajú lepšie než naše nové. Ale toto všetko sa docielilo na úkor otrockej práce amerických a žltých robotníkov. Ale za 300 dolárov auto nekúpite. Pretože na takéto auto vás poistka bude stát 3000 dolárov rocne (250 dolárov mesacne si nikto nemôže dovolit platit), a za auto, ktoré stojí 3000 dolárov zaplatíte poistku 1500 dolárov rocne (120 mesacne). A zarobit si 3000 dolárov v Amerike je ovela tažšie než v Moskve. C vlastne je tá ich poistka? Jednoducho musíte platit štátu za právo jazdit autom. Pricom platí, že ak máš vodicák (ako ho získat, to je celá story) a kúpiš si auto, ale vezieš sa v nom bez toho, aby si zaplatil poistku, okamžite ta môžu šupnút do väzenia na niekolko rokov. Považuje sa to za tažký zlocin. Za vraždu ta nemusia posadit do väzenia, ak zaplatíš, ale za poistku ta zavrú urcite.

Chcete íst autom do práce? To je nemožné. Na Manhattane, kde mnohí pracujú s vysokoškolským vzdelaním a vysokým príjmom, sa auto dá zaparkovat iba na parkovisku za 8 dolárov na hodinu. Teda za 80 dolárov denne. Toto si môžu dovolit iba velmi bohatí. Preto íst na Manhattan autom a pokochat sa mrakodrapmi je nemožné – cez túto štvrt sa dá prejst iba naraz, nikde sa nezastavujúc. Ak niekde zastaneš, odtiahnu ta na najbližšie parkovisko a caká ta pokuta 200 dolárov a 40-50 dolárov za každý další den pobytu tvojho auta na tomto mieste. Iba taxíky a autá s nákladnými licenciami môžu docasne zastavovat na Manhattane. Preto sú tam len samé taxíky a autobusy.

Dajme tomu, že budete chciet íst do iného mesta. Alebo na vidiek. Aj to pre bežného cloveka tiež nedostupné. Je to príliš drahý špás. Na každom moste budú od vás pýtat 4-7 dolárov, po každých 100-200 mílach alebo na hraniciach štátov si budú pýtat to isté. Všetky cesty sú platené. Hotely popri cestách stoja zhruba 50 dolárov na noc. Benzín stojí približne 20 dolárov za plnú nádrž, ktorá vám vystací na 200-300 míl. Jedlo vo fast foodoch na benzínových pumpách cca 15 dolárov na osobu.

Po ceste sa nesmiete zastavovat. Najpravdepodobnejšie pôjdete po dialnici, a aby ste mohli zastavit, musíte zabocit na pumpu alebo do nejakého mestecka. Len tak sa zastavit pri ceste a prejst sa po lesa nesmiete, hned sa prirúti polícia a prinúti vás odíst. Preto lesy na okrajoch cesty sú prakticky nedostupné. To je až smiešne – po ruskej slobode. Zo všetkých strán sa cítiš obmedzený a stiesnený. A peniaze za nic si pýtajú na každom kroku.

Existuje názor, že policajti tam neberú úplatky. Zato vám však môžu len tak dat pokutu. Túto pokutu síce môžeš na súde napadnút, dokonca môžeš tento proces aj vyhrat (ak si, samozrejme, budeš môct dovolit najat právnika za 500 dolárov na hodinu). Ak to nie si schopný, potom si stále musíš platit pokuty. Môj známy napríklad platil pokutu za to, že nemal poznávaciu znacku na aute. Znacku síce mal, ale len docasnú a v súlade s predpismi visela na zadnom skle. Policajt však napísal: „Dotycné auto so znackou ... (uviedol znacku) nemá znacku”. Viete si to predstavit? V pokutovom bloku uviedol poznávaciu znacku auta a napísal, že auto nemá znacku. Pokuta 150 dolárov. Skús sa s ním pohádat – najmi si právnika.

Další známy jednoducho šiel na zelenú. Vtom zboku donho nabúral narkoman, ktorý sa velkou rýchlostou rútil na cervenú. Všetci videli, že kamarát šiel na zelenú, všetko sa zapísalo a nafotilo, ale narkoman sa okamžite porozprával s policajtmi, dal im úplatok a za vinníka uznali môjho známeho. Prišiel o auto, poistku a dostal trestné body do vodicáku, s ktorými dalšiu poistku bude mat ešte drahšiu. Teraz má s tým problém na celý život – trestné body vo vodicáku spôsobili, že jeho poistka je taká drahá, že si prakticky nemôže kúpit auto.

Myslel som si, že americké autá sú spolahlivé, a pritom sa kazia presne tak ako naše a hocijaká oprava nevyjde menej ako na 400 dolárov. Vymenit olej stojí 35-40 dolárov. Jeden môj priatel pracoval ako taxikár a videl som, že sa jeho ford velmi casto kazí.

Otrasný systém amerického zdravotníctva

Viete, že v Amerike nemôžete privolat záchranku? Nikto ju nevolá, ani ked je velmi zle. Ak je velmi zle – volajú car service ( súkromný taxík ) a idú do nemocnice. Príjem u lekára stojí 170 dolárov. Tá najzákladnejšia prehliadka, krvné a iné odbery – 800 dolárov. Operácia slepého creva – 8000 dolárov. Kto nemá poistku, nemôže si to dovolit. A poistka stojí 300-400 dolárov mesacne – to si bežný clovek tiež nemôže dovolit. Tak aj žijú. Dôchodcovia, pravda, majú zadarmo lekársku starostlivost – „medicaid”. No ponižujú ich, nútia ich chodit, aby sa prišli ukázat raz za mesiac na dôkaz toho, že ešte nezomreli a nežijú si príliš dobre, a vyhrážajú sa mu, že mu zoberú túto medicaid. Preto sú v nemocniciach iba dôchodcovia.

Preco sa teda nedá zavolat slávnu záchranku 9-1-1, o ktorej nakrúcajú seriály?

Raz som pri jednom obchode videl takýto obraz: dve policajné autá s blikackami, sirénami, dve požiarne autá, ktoré zatarasili celú cestu, a tri záchranky. A celý húf zvedavcov. Myslel som si, že prinajmenšom tam museli nejaké kriminálne živly zajat rukojemníkov. Aj ja som sa pridal k húfu. Nedialo sa však nic. Neskôr asi o pät minút z obchodu vyviedli dedka, podopierajúc ho pod pazuchami, posadili do sanitky a odviezli ho prec. Ukázalo sa, že dedkovi v obchode prišlo zle a niekto zavolal záchranku. A toto sa robí na telefónnom císle 911, rovnako ako aj privolanie polície a požiarnikov. A tak prišli požiarnici, policajti aj sanitka, aby odviezli jedného dedka a narobili okolo toho taký rozruch. Preco? Pretože potom budú od tohto dedka pýtat peniaze za privolanie záchranky – približne 2000 dolárov. Chudák starký, pravdepodobne také peniaze nemá, a tak mu na krk povesia dlh, ktorý bude musiet splácat po 200-250 dolárov mesacne (a on nemá ani na to). A tak sa na zvyšok života dostane do takých dlhov, ktoré nikdy nesplatí.

Preto nech vás ani nenapadne v Amerike volat záchranku – prídu dve požiarne autá, dve sanitky, tri polície a potom vám pošlú úcet na 2000 dolárov, ktorý ak im nesplatíte, tak vám tento dlh automaticky budú strhat z  platu a  ešte bude narastat. Zadlžite sa na celý život.

Takýto zdravotný systém majú v Amerike. Tak ako, zoberiete tam svoje dieta? Ja nie.

Otrasné medziludské vztahy
Rozprávat sa s ludmi sa tam dá iba z pozície sily – tlacit na spolubesedníka a neprestajne klamat. Inému jazyku nerozumejú. A to nielen v oblasti politiky, ale aj pokial ide o každodenný život.

Možno mi neuveríte, ale v Amerike je celkom normálne, že ak, povedzme, prídete do práce, musíte tam každému tlacit kaleráby do hlavy, že ste prinajmenšom šlachtic, máte tri domy, úcty vo všetkých bankách, jachtu a podobne. To je normálne. Stále sa treba na niekoho hrat, nieco predstierat. Pricom je zjavné, že clovek klame, že sú to len bludy a dá sa tomu len zasmiat alebo povedat: „Co keby si sklapol, už ma nebavíš”. Ale tam je to normálny štýl komunikácie.

V Amerike vládne velmi silná byrokracia. Kam sa na nich hrabú moskovskí milicionári! To sú úplne deti v porovnaní s mrzkou Amerikou. Úžasne milujem moskovských policajtov a s úsmevom im dávam úplatky po tom, co som zažil v New Yorku. Tam od vás všade požadujú množstvo potvrdení a dokladov. Preto existuje obrovské množstvo organizácii a úradov, ktoré treba obehávat. (A potom na toto potvrdenie cakat takmer týžden.) Ked tam prídeš, treba sa správat adekvátnym spôsobom. Ak tam prídeš a zdvorilo ich požiadaš o potvrdenie, jednoducho ta pošlú do kelu a povedia, že ti chýba to a to. Preto netreba postupovat takto. Hned ako prídeš, treba urobit scénu a len co odmietnu spolupracovat, treba sa im zacat vyhrážat. Vyhrážat sa však treba vediet. V rôznych prípadoch treba používat rôzne vyhrážky. Obcas, napríklad, povedat, že hned si zavolám vášho manažéra a poviem mu, že nevieš zaobchádzat s klientom a urazil si ma – a preto vôbec môžeš príst o prácu – vtedy hned zmäknú. V úradoch, ktoré sa zaoberajú ruskými záležitostami, to však nie vždy funguje. Tam je niekedy potrebné kricat a nasilu sa dostat dnu, kým ta nevyhodí nejaký cernošský strážnik. Alebo jednoducho ich donekonecna otravovat, neodchádzat a dožadovat sa toho, co potrebujete. Inak potvrdenie, ktoré vám náleží podla zákona, nedostanete. Iste, ak treba, môžem sa vyhrážat a robit scény. Ale nerád takto žijem!

Časť 2
Plat v Amerike v porovnaní s platom v Rusku
Co sa nám len v Rusku toho narozprávali o americkej životnej úrovni.

V skutočnosti je však v Amerike životná úroven asi 10-násobne nižšia ako v Moskve. Neveríte? Poďme to porovnať.

Plat väčšiny obyvatelstva je 6-7 dolárov na hodinu. Býva aj 3-4 doláre za hodinu. Ale ak sa dlho potrápiš, povedzme rok, dosiahneš plat 6 dolárov na hodinu (cistého je to 5) alebo dokonca aj 7 (cistého 6,25). Mesacne to bude 1000 dolárov. To sú však zriedkavé prípady. Priemerný plat je prevažne 800 dolárov. Dalej všetko závisí od toho, ako bývaš.

Ak bývaš s tromi spolubývajúcimi v jednej izbe (nie byte – izbe!), nemáš telefón a vozia ta do práce, napríklad na stavbu, v takom prípade, áno, minieš iba 150 dolárov za ubytovanie a 100 za stravu a môžeš si odložit 750 mesacne. Aj tak máš nejaké drobné výdavky a ti zostane 500-600 dolárov. V takom prípade, pravdaže, žiješ ako otrok, ale daco si zarobíš.

Ak si prenajímaš izbu (300 dolárov mesacne) a máš aj telefón (a bez telefónu je tam život prakticky nemožný), minieš nan 60-80 dolárov plus na celosietový lístok 63 dolárov, plus na stravu 100 dolárov. Ak nevoláš domov, nefajcíš, dostaneš: 300+80+63+100=543 dolárov. Zdalo by sa, že ti zostáva 450 dolárov z tisícky. V skutocnosti máš však každý mesiac extra výdavky (raz platíš za vybavovanie potvrdení a dokladov 30-40 dolárov, raz ešte nieco, výdavkom sa nevyhneš). Reálne sa za mesiac dá odložit tak 200-250 dolárov z tisícky. Ak zarábaš 800 (co je najcastejší prípad), ušetrit sa nic nedá. Okrem toho, na hladanie práce minieš mesiac – minul si 600 dolárov, za nájdenie práce si zaplatil 300, skús všetko splatit! Reálne je odkladat si za mesiac 100-200-250 dolárov. Co si za ne môžete dovolit? V Amerike takmer nic. Zdravotné poistenie vás stojí 300-400 dolárov mesacne, poistka za auto 2000 rocne (150 mesacne), lístok do kina – 50 dolárov, oblecenie (akýkolvek predmet) 30-40 dolárov. Co si môžete dovolit za 200 dolárov? Jednoducho sa vyparia.

Prenajat si byt je už celkom nemožné. Ten najhorší byt stojí 650 dolárov. Za 650 je to „štúdium”, teda miestnost, v ktorej je kuchyna, záchod a samostatný vchod. A také byty, ako sú obycajné dvoizbáky v „chruršcovkách” v Moskve, stoja 1200-1500 dolárov mesacne. Okrem toho, aby ste mohli žit v takomto byte, potrebujete dobré doklady. Také domy ako „chrušcovky” sa v Amerike považujú za luxus, volajú ich „buildingy” a žijú v nich vyvolení, len tí, ktorí majú bezchybné doklady a plat prinajmenšom 2000-3000 mesacne. Väcšina však žije v malých azbestových domcekoch so švábmi a v špine. Steny takýchto domov sa dajú prerazit prstom, klinec sa dá do steny vtlacit rukou (a zavesit nanho jedno sako – ak zavesíte dve, klinec vypadne) a cez steny je všetko perfektne pocut, napríklad ked si suseda pozýva na noc „boyfrienda”. Pritom všetkým susedom zo stropov opadáva omietka, steny sa trasú a ráno ju všetci susedia prosia, aby nabudúce aspon odsunula postel od steny, lebo to dom nevydrží, a trochu tichšie stonala a kricala.

V takýchto domoch žije 99 % Americanov. V mrakodrapoch žije velmi málo ludí. Po prvé, samotných mrakodrapov je málo. Mrakodrapy sa stavajú v „downtowne” – nevelkej štvrti v centre mesta a zaberajú iba niekolko ulíc. Celé ostatné mesto tvoria takéto azbestové domy. V mrakodrapoch alebo len v jednoducho vysokých domoch sa nachádzajú kancelárie. Ak si to zoberieme z percentuálneho hladiska, možno 5 % plochy celého mestá zaberajú vysoké domy (viac ako 3-poschodové), ostatných 95 % sú malé predhistorické domceky z azbestových tabulí, so špinou, švábmi a potkanmi. Všetci žijú v takýchto domcekoch. A tak to vyzerá v celej Amerike. Iba velmi málo ludí tu žije tak dobre ako v Rusku – v 5-poschodových ci 9-poschodových domoch. Typické americké mesto vyzerá nasledovne: ak nakreslíme kruh s polomerom 5 centimetrov a predstavíme si, že je to typické americké mesto, mrakodrapy budú zaberat iba malický kruh s polomerom 0,5 centimetra v strede. Ostatné – to sú len malé predhistorické domy. Zrejme, niekde sú aj štýlové štvrte pre nesmierne bohatých, ale s bohácmi sa nepoznám.

Preto, aby ste si mohli dovolit to, co si môže dovolit v Moskve clovek s platom 50 dolárov mesacne, v Amerike musíte zarábat 5000 dolárov mesacne. Tak zarábajú iba inžinieri alebo vysokoplatení odborníci ako napr. programátori, lekári, právnici.

A co je to 5000 dolárov mesacne v Amerike? 38 % vám zoberú hned na dane (platí zákon, cím väcší plat, tým väcšie dane). Zostane cosi nad 3000. Za byt treba zaplatit 1000-1200, za kúrenie a elektrinu ešte 100, za telefón dalších 80. Zostáva už len 1800 dolárov. Za zdravotnú poistku zaplatíš 400, zostane 1400. Na stravu 100, na poistku za auto 200 a zostane ti 1200. Plus pokuty (nevyhnete sa im v žiadnom prípade, pretože tak funguje systém), za ktoré dáte ešte 100-150 (všetci vodici hovoria, že menej to nevychádza, ak máš auto). A pretože si študoval, aby si neskôr mohol dostat plat 5000 dolárov, musel si vziat úver, ktorý však teraz každý mesiac musíš splácat po 300-400 dolárov. Takže ti zostane 800 dolárov. Za týchto 800 dolárov budeš môct žit viac-menej na tej úrovni ako v Rusku. Napríklad horko-tažko živit rodinu.

Ale 5000 dolárov mesacne iba velmi málokto dostáva. V Moskve je viac ludí, ktorí zarábajú 5000 dolárov mesacne, než v New Yorku. Teda tam skoro vôbec takí nie sú.

Prostitútky a narkomanky
Mnohé dievcatá-emigrantky po tom, ako chvílu pracujú ako bejbisiterky, prestanú znášat nároky amerických paniciek v domácnosti, a ak sa neodídu domov, stávajú sa z nich narkomanky. Vela amerických narkomaniek stojí vecer co vecer na ulici a ponúka svoje telo za pár šupov. Sú to otrasné ženy. Normálny clovek ich obíde na 50 metrov. Ked stoja ci krácajú, alebo sa snažia daco robit, akoby ich „lámalo”, neprestajne sa mierne ohýbajú na všetky strany a ich pohyby sú akési krivé. Všetky sú vychudnuté – hovorí sa, že drogy vyciciavajú všetky sily z organizmu. Mnohé majú povypadávané zuby. Za drogu sú pripravené na všetko – nielen na sex, ale môžu pred vami aj padnút na kolená alebo zacat okolo vás nechutne tancovat, chytat vás za oblecenie, presviedcat zo všetkých síl. Je to ako v pekle. Ak sa snažíš vytrhnút, zacínajú nahlas nadávat, kricat, že ste sa pokúsili ich napadnút a pod. Sám som sa, chvalabohu, v takej situácii neocitol, ale zdialky som to pozoroval a úplne mi to stacilo.

Postávajú tam aj velmi tucné cernošské prostitútky. Aj vedla nich je nebezpecné prechádzat – okamžite zacínajú kricat, pokúšajú sa cloveka schmatnút a kamsi odvliect. Vrelo odporúcam obchádzat ich velkým oblúkom, ak nie ste príliš vysoký a svalnatý.

Nieco o ruských dievcatách-prostitútkach. Americká vláda stavia velké prekážky a  do Ameriky nechce púštat mladé pekné dievcatá. Preco? Lebo mnohé z nich tam cestujú pracovat ako prostitútky. Firmy si ich najímajú, privážajú a nútia ich robit túto prácu. Myslíte si, že vláda USA je taká „úžasná”, že sa stará o cistotu mravov? Nedajte sa vysmiat! Ide o cosi celkom iné. Jednoducho ruské prostitútky zarábajú 5-10 alebo aj 15 tisíc dolárov mesacne a potom... TIETO PENIAZE ODVÁŽAJÚ NASPÄT DOMOV!!! Tomu sa vraví bezocivost! Predstavte si, peniaze odvážajú prec z Ameriky! Preto ich vláda do Ameriky nepúšta.

Dievcatám však neodporúcam, aby do Ameriky cestovali za prácou prostitútky. Pomyslite na to, akú cenu budete musiet zaplatit. Budete musiet spat s cernochmi, Španielmi, s kadejakými netvormi a mrzákmi, pritom takými, akých v Rusku ani nenájdete. Takéto dievcatá sa o nejakých pár mesiacov - pol roka samy stávajú invalidkami. Stávajú sa z nich aj narkomanky – videl som to na vlastné oci, ked sa nejaké sympatické dievca najprv chválilo svojimi peniazmi a rozhadzovalo ich na všetky strany, kupovalo si oblecenie, a neskôr o mesiac sa krcilo od bolesti a kradlo staré handry z okien, snažiac sa dat dokopy pár drobných.

Ešte nieco o dievčatách. Všetky Američanky sú tucné, krivé a také krokodílice. Aj to najškaredšie ruské dievca je stokrát krajšie než najkrajšia Američanka, a možno aj tisíckrát. Jediné sympatické dievčatá v Amerike sú emigrantky, dosť veľa je aj pekných černošiek a mulatiek. Majú veľmi pekné postavičky. A na uliciach veľmi pekne tancujú.

Odporná televízia v Amerike
Zapamätajte si, že všetko v Amerike je klamstvo. Všetko, co hovoria úradníci, prezident a iní, sú klamstvá. Ak hovoria, že v Amerike majú 40 televíznych staníc, to nie je obycajné klamstvo, ale klamstvo na druhú. V skutocnosti môžete chytit len 3-4 stanice. A aj to, co sú to už len za stanice? Obycajný odpad v porovnaní s našimi. Stále bežia nejaké talk show a reklamy. Filmy takmer nedávajú. SPRÁVY NEDÁVAJÚ!!! Ako mi chýbal náš starý dobrý program Vremia! Ked som sa vrátil, každý vecer som ho pozeral s nesmiernym pôžitkom. A tam som mohol len snívat, aby som si pozrel aspon nejaké správy o Rusku, nebolo kde. Presnejšie, správy tam dávajú, v urcitom case, nie každú hodinu. Ale aké? Hlásatel 10 minút huláka, ako nejaký hrác v rozhodujúcom zápase trafil pálkou do lopticky – a celá Amerika je z toho v eufórii! A potom o 5 sekúnd povie, že v Rusku je epidémia, hlad, ludia na uliciach zomierajú a pod. a Jelcinsa s niekým stretol... A co sa deje vo svete? O tom sa hovorí nezrozumitelne a velmi strucne, nedá sa to ani zdaleka porovnat s našimi spravodajskými reláciami. Preto Americania nevedia, co sa deje vo svete. Zato všetci sledujú, ci nejaký debil trafil pálkou do lopticky, alebo nie.

A co filmy? To je jednoducho smiešne. Film v takejto televízii dávajú raz do týždna. Všetci ho cakajú – ako inak, film zadarmo. V piatok vždy premietajú starý film, ktorý som v Moskve videl už pred 10 rokmi, nieco na spôsob Policajta z Beverly Hills. A viete, ako dlho ten film trvá? Tri hodiny! Teda film by mal trvat 1,5 hodiny, ale je neprestajne prerušovaný reklamnými blokmi, ktoré trvajú 10-15 minút. A viete si predstavit, co je to reklamný blok, ktorý trvá 15 minút? Je to na porazenie. V Rusku reklamné bloky netrvajú dlhšie ako 3-4 minúty a už to je otravné. A hla, všetci sedia a pozerajú do noci

FILM ZADARMO!

Ako je to teda s tými 40 kanálmi? Áno, existujú. Sú to však platené kanály. Každý stojí 40 dolárov. (Okrem iného, aj ruská televízia, 40 dolárov mesacne plus inštalácia 150 dolárov). Kto si to môže dovolit? Približne jedna z 5-10 rodín si môže dovolit kúpit jeden kanál za 40 dolárov. Ale dokonca ani dva platené kanály si nikto nemôže dovolit, okrem milionárov. A tak chodia na návštevy jeden k druhému, aby si pozreli ruský kanál alebo požicali film. Aha, sused si požical nový film, podme si ho pozriet! Co už k tomu dodat – smiešne, ak by to nebolo smutné.

Zábavu tam tiež nemajú. Lístok do kina stojí 50 dolárov. Nikto tam nechodí. Väcšina si požiciava filmy v požicovniach. Existujú, pravda, aj nejaké kiná za 8 dolárov, ale mne sa ich nepodarilo nájst, hoci som ich špeciálne hladal.

A ešte jeden príklad z oblasti zábavy. Zhodou okolností som prechádzal okolo mesta Daytone beach. V tom case tam malo prebiehat známe ralley. Spýtal som sa teda známych, co ma viezli: poznáte ralley v Daytone? Je to super! (Poznám ich z pocítacovej hry). Podme sa tam pozriet! Iba sa zasmiali. Tak im hovorím: „Preco nie, však ideme okolo? Kašleme na 100 dolárov za lístok, podme, budeme mat zážitok na celý život!” A oni mi hovoria: „Nebud smiešny. Vieš, kolko stojí lístok? 1000 dolárov”. A tak som pochopil, že auto ralley je tiež pre bežných ludí nedostupné... Zhromaždujú sa tam akurát pracháci z celej Ameriky...

Časť 3

Prečo všetci odchádzajú a nevracajú sa?
90 % ludí sú tzv. utečenci. Vraj ich nahánali a oni utiekli. Sú to tí najneštastnejší ludia. Predali svoje byty, odovzdali svoje ruské (ukrajinské, bieloruské) pasy – spät ich už nepustia a nemajú ani kam íst. Peniaze z predaných bytov sa okamžite vyparia. Co im zostáva? Utešovat samých seba. S radostou spomínat, ak sa hovorí o Rusku nieco zlé – potom aspon nie je hanba tu trcat. Napríklad sa tešia, ked zacujú správu v médiách o tom, ako nejaký otec v Rusku zjedol svoje deti.

Mimochodom, pár slov o ruskom pase. S akou hrdostou som ho nosil v Amerike, bál som sa ho stratit, stále som ho nosil so sebou! A skutocne má nesmiernu hodnotu! Neviete si ani predstavit, akí ste štastní takýmto pasom – pas najkrajšej a najslobodnejšej krajiny! Po celej tej americkej hrôze clovek zacína milovat svoju rodinu, svoju vlast... Ba poviem nieco viac – to, co nám predtým hovorili o Amerike komunisti, bola pravda iba spolovice. Celú pravdu o americkom marazme nám nepovedali.

Po utecencoch je tu druhá kategória – tzv. nelegáli. Sú to ludia, co pricestovali do Ameriky na falošné pozvánky, ale zostali si privyrobit. Hlavný dôvod, kvôli ktorému sa nevracajú domov, je nemožnost zarobit si peniaze. Išli do Ameriky s nádejou, že si zarobia a vrátia sa domov ako boháci, aby si mohli kúpit byt alebo auto. A teraz sa nevracajú, pretože sa budú hanbit susedom pozriet do ocí (aj ked to znie smiešne). Nemôžu sa predsa z Ameriky vrátit ako žobráci! (Mimochodom, aj mna to trápilo, ale vykašlal som sa na to a vrátil sa ako žobrák). Títo nelegáli, dúfajúc, že si zarobia, zostávajú v krajine dlhšie, než je termín uvedený vo víze. To znamená, že naspät ich už nikdy nepustia. Preto stále žijú takto v provizóriu – nemôžu si ani zarobit, ani vrátit sa bez penazí.

A zarobit si v Amerike je nemožné. Ešte raz vysvetlujem situáciu: plat za bežnú prácu dostanete nie viac ako 6-7 dolárov na hodinu. Dokonca aj ked je to stála práca, robí to 1000-1200 dolárov mesacne. Ak si hladáte prácu celý mesiac (a práve tolko to trvá, ak nie dlhšie), cas plynie, peniaze sa mínajú a zrazu už ste v mínuse 600-800 dolárov. Už len aby ste si ich odpracovali naspät, potrebujete 4-6 mesiacov! A skúste vydržat v jednej práci aspon mesiac! Dobre, ak sa vám to podarí týžden! O tom, že si nieco zarobíte, už nemôže byt ani rec. Mnohí si stanovujú také ciele, že zarobia 5-10 tisíc a vrátia sa. Velmi zriedkavo sa to niekomu podarí. Väcšina nemá ani stálu prácu, ani len tých 1000 dolárov mesacne.

Prečo podaktorí hovoria, že v Amerike je dobre?
To je velmi zaujímavá otázka. Tí, ktorí si našli dobrú prácu, nehovoria pravdu, pretože by ich hned vyhodili. Sloboda slova tam neexistuje. V Rusku je slobody slova 100-násobne viac. Tí, ktorí vám v súkromnom rozhovore hovoria, že v Amerike je dobre, si to niekedy myslia preto, lebo dávno neboli v Rusku. Niekedy sa im darí presvedcit samých seba. Ale v 100 % prípadov, ked ich provokujem a hovorím: „Dobre, tak podme porovnat, co ste mali tam a co máte tu”, o pät minút sa vzdávajú a pritakajú, že sú až po uši v riti. A východisko neexistuje. A že celá Amerika je hovno a samé klamstvá. Nikomu sa ani raz ma nepodarilo presvedcit o opaku.

Mnohí telefonujú do Ruska príbuzným a o Amerike spievajú ódy, akoby boli v raji. Najcastejšie preto, lebo sa hanbia priznat, že sú hlupáci a že sa chytili na americkú udicu. A niektorí dokonca k sebe volajú aj príbuzných, aby neskoncili sami ako hlupáci a aby sa im nežilo tak smutne samým.

A  co píšu americké noviny o Rusku? O tom, že tam všetci kradnú, že hladný otec zjedol v Samare svoje deti. Ked som im hovoril, že sú to bludy, bývalí Rusi odpovedali: „Ale však je to napísané v novinách, tak to musí byt pravda. Nie, do Ruska nepôjdeme. Navyše je tam antisemitizmus”. Všetci sú presvedcení, že v Rusku vládne velmi silný antisemitizmus. Pogromy. Hoci o pät minút neskôr, ked zabudnú na túto tému a rozhovoríme sa o ich bývalom živote v Rusku, tak spomínajú: „A ja som mal taký skvelý byt, 5 izieb... A pracoval som ako hlavný inžinier... Každé leto sme chodili na dovolenku na juh... A ešte som v Rusku mal zahranicné auto a dacu... A akí tam boli ludia, aké priatelky, akí susedia, ja som sa tam cítil tak dobre... A nikto tam neklamal...”

Emigranta, ktorý vám klame o tom, aké je všetko v Amerike skvelé, je velmi jednoduché dostat. Len mu povedzte približne toto: „Vám sa tu páci, a ja som prišiel a stále sa len trápim. V Rusku som mal auto, byt, prácu, kamarátov, chodil som na dovolenku k moru, nemal som žiadne problémy...” A emigrant sa hned zacne chválit: „To je ešte nic! Ja som mal vlastný dom, bol som správca skladu, stretával som sa s generálnym tajomníkom aj s prezidentom a chodil som do reštaurácií s diplomatmi a hercami...” A potom náhle zmlkne...

Otrasné telekomunikácie v Amerike
O Amerike treba povedat aj pár dobrých slov. Raz som zašiel na návštevu k susedom v byte (8 izieb, 8 rodín, jedna kuchyna, jeden záchod, 300 dolárov mesacne). Sú to utecenci z Ukrajiny, starci. Dá sa povedat, že ich život sa skoncil. Sedia a placú. Ešte ja žiarovku majú slabú, 25 wattovú. Hoci to je vlastne dobre, aspon nevidia behat po zemi švábov. Sedím a rozmýšlam, ako by som ich mohol utešit? Treba nieco dobré povedat o Amerike. Akože nie všetko je tu úplne zlé. Tak som dumal, dumal a nakoniec vymyslel. Aha, hovorím, dobrú telefonickú siet tu majú!

Naozaj, telefonické spojenie je velmi kvalitné. Císlo sa vám vytocí za 5 sekúnd tonálnou volbou a spojenie s internetom je tiež dobré. Ale pochválil som svojim susedom telekomunikácie a hned som si spomenul, ako ma dobehli. Z telefonickej spolocnosti mi prišiel úcet – 20 dolárov v nom bolo navyše, za nejaký telefonát s Los Angeles. Tak som sa šiel stažovat a nadávat telekomunikáciám: docerta, aké Los Angeles? Ja tam nikoho nemám! Ospravedlnili sa, hovoria, že další mesiac mi výdavky kompenzujú. A další mesiac – bum! – oklamali ma o 30 dolárov! Potom mi známi vysvetlili, že je to bežná prax. Telekomunikácie majú monopol a drahých právnikov. Súdit sa s nimi nemá zmysel, co si zaumienia, to dokážu.

Návrat z hnusnej Ameriky
Aby som odcestoval z Ameriky, musel som sa spojit s podvodníkmi, chceli sme dobehnút banku – zobrat si pôžicku na moje meno a nevrátit ju. Potom by ma za to nepustili naspät do Ameriky. Figu borovú! Dobehnút banku sa nepodarilo a podvodníci, aby sa ma zbavili, mi dali peniaze na letenku spät.

A tak som vo februári roku 1999 priletel domov, do Moskvy. Cestoval som z letiska – všade polia, brezy... Bože, aká krása!

Dvere mi otvorila žena. Pozrel som sa na nu a takmer sa rozplakal. „Oj, Gaľa, – hovorím jej, – aká si ty krásavica! Určite stojíš prinajmenšom 3000 dolárov.” V Amerike totiž človek stojí presne toľko, koľko zarába. Bezdomovec, napríklad, nestojí vôbec nic a každý policajt ho môže len tak beztrestne zabiť. A žena stojí tolko, kolko zarába jej muž, ktorému patrí. Krásne ženy si tam majú iba majetní ludia.

„Aká si ty, Gaľa moja, krásna!” hovorím. Obzrel som sa okolo seba – Bože, aký mám nádherný dvojizbový byt! Veď to sú na americké pomery šialené peniaze!

Položil na zem kufre a z nich okamžite vybehli šváby! Ozajstné americké šváby! Tak sme kufre vyhodili na balkón – ukázalo sa, že americké šváby môžu po našom mraze prebehnút najviac pol metra. Potom im dochádza palivo...

Vestinet

www.chelemendik.sk