Články a knihy

Zle nadobudnuté sa aj zle minie

V našej miestnej pravoslávnej Cirkvi nie je niečo v poriadku. Posledných 10-12 rokov mám pocit, že sa v nej niečo pokazilo, niečo skutočne ZLÉ na ňu útočí a (takmer) každý v jej vedení sa tvári, že nič nevidí.

A veriaci ľud ani vidieť nesmie! Je smutným faktom, ktorý ma veľmi bolí v srdci, že radoví veriaci, ktorí by mali byť živým Christovým stádom a bdieť nad dodržiavaním posvätných kánonov či tradícií, sú čím ďalej tým viac mĺkvi, akosi zastrašení a dobrovoľne či nedobrovoľne poslušní cirkevnej vrchnosti. Nie Christu, nášmu Pánovi a Spasiteľovi a  Jeho učeniu, ale dnešnému prevrátenému systému, kde stádovitosť veriacich a všeheréza nevystrkovania z davu už v zárodku zabije takmer každý dobrý úmysel.


Niet už veruže na našom slovenskom internete mnoho živých  príspevkov, ktoré by poukazovali na to, čo je nie dobré resp. čo vedenie pravoslávnej Cirkvi robí pomaly, zle či dokonca protikanonicky. Pred pár rokmi ich bolo (omnoho) viac a ľudia sa úprimne snažili o nápravu tam, kde videli, že niečo nie je v poriadku. No naši cirkevní predstavitelia takýchto ľudí buď úplne ignorovali alebo s nimi v lepšom prípade len nesúhlasili. Veď ako si niekto môže dovoliť kritizovať veci, o ktorých poriadne nič nevie, či nepatria do jeho kompetencie. A neblahé plody tohto nezdravého prístupu na seba nenechali dlho čakať. Pravé mená sa už v diskusiách takmer nepoužívajú, lebo nikto v súčasnosti nechce mať žiadne problémy s kňazom, biskupom, spoluveriacimi... Kde sme sa to ako Christovo stádo v Čechách a na Slovensku v 21. storočí dostali, že sa bojíme používať v tých pár aktívnych internetových diskusiách naše pravé mená? Už nie sme „soľou Zeme“ ale ustráchaní jednotlivci, ktorí sa napr. pod diskusiu o potrebe/problematike používania slovenčiny ako druhého liturgického jazyka podpisujú pomocou nickov, aby nemali zbytočné problémy, či aby neuškodili sebe, svojej kariére, svojím priateľom či rodinným príslušníkov, ktorí študujú či pracujú pre Cirkev. Áno, desaťročia satanského komunistického režimu zanechali na národe veľmi neblahé plody, no Cirkev sa s týmto dedičstvom vôbec nevyrovnala tak, ako napr. v Rusku či v Rumunsku.

 

Dostávam sa teraz k ďalšiemu boľavému miestu súčasnosti a to je zdanlivá ochrana pravoslávnej Cirkvi tým, že ZAMLČIAVAME, PREKRÚCAME či pod holú zem ZNOSÍME fakty, ktoré by ZDANLIVO mohli poškodiť Cirkev v očiach verejnosti. Áno, Cirkev chrániť treba aj svojím životom, lebo ona je našou Matkou, ktorá nás vynáša zo Zeme do Neba. To ale neznamená, že pomalé, žiadne či chybné počínanie cirkevných hodnostárov má zostať bez odozvy! No ono ostáva. Lebo v dnešnej dobe sa horko-ťažko nájde aj 10 spravodlivých, ktorí by začali poukazovať na stav, aký je a na to, že „kráľ je nahý“. Škoda pri tomto spomínať problematiku všeherézy ekumenizmu a jeho zhubný vplyv (nielen) na predstaviteľov Cirkvi, ktorí akoby viac pozerali na to, čo je časné ako na to, čo je večné. Bolestivá rana na tele Cirkvi je POHORŠENIE vyvolané rôznymi ekumenickými stretnutiami a akciami na veľmi aktívnych pravoslávnych veriacich, ktorí vidiac, čo sa deje, znechutení prešli do ďalšieho extrému a v mnohých prípadoch sa odlúčili od Christovej Cirkvi, keď buď prestali úplne chodiť do chrámov a zúčastňovať sa na liturgickom živote alebo sa stali súčasťou rôznych staroštýlnych či staroobradných cirkví a siekt. Prípad veľmi talentovaného vyštudovaného bohoslovca Vladimíra Mohoritu je jeden z najviditeľnejších v tejto oblasti.


Keď sa už vyše 20 rokov takmer nič nedeje na poli pravoslávnej misie, tak je to očividne v poriadku! Ľudia si na tento chorý stav ale zvykli, a nikoho to už ani veľmi netrápi. Je mi až do plaču, keď porovnám aká úžasná misia sa deje v USA, Afrike, či v južnej Amerike v porovnaní s tým marazmom, ktorý je na Slovensku. Keď cirkevný časopis Odkaz sv. Cyrila a Metoda vypadá ako by bol pod cirkevnou cenzúrou cárskeho Ruska 19. storočia, a každý má byť s tým stotožnený a uzmierený?! Keď jeden z najúprimnejších kňazov súčasnosti protojerej Ján Baudiš si musí dávať veľký pozor čo vo svojom blogu píše a ešte sa za to ospravedlňovať resp. vysvetľovať, že to písal ako súkromná osoba, tak je očividne niečo zhnité v štáte dánskom“. Keď nádejný a obľúbený bohoslovec Viktor Dutko musí chtiac-nechtiac opustiť cirkevnú sféru kvôli vyjadreniu svojho názoru na netransparentnosť vo fungovaní cirkevných vecí a zamestnať sa v súkromnom sektore, tak to takisto o niečom svedčí. Keď sa doteraz nepodarilo pravoslávne preložiť do slovenčiny Nový Zákon, či konečne oficiálne preložiť základné bohoslužobné texty a modlitby, tak to z vedenia STÁLE nikoho netrápi?! Keď nacionalistický rusínsky vplyv v Cirkvi ju ochraňuje“ od všetkého zlého, svetského a slovenského" pričom úspešne bráni západnému a strednému Slovensku s oboznámením sa o pravej Christovej Cirkvi, tak to je už brané pomaly ako norma. Keď ľudia čakajú na podporu biskupov v závažných verejných veciach ako petícia proti čipom v osobných dokladoch, či podpora pri petícii proti juvenilnej justícii,  tak sa ničoho okrem SĽUBOV nedočkajú.


Nič nepoukázalo na reálnu situáciu v našej miestnej Cirkvi lepšie ako cirkevné reštitúcie v Čechách. Koľko len hádok, zloby, nenávisti, závisti, túžby po majetkoch, vyhrážok fyzických či psychických sa dostalo tým, ktorí majú tieto DISKUTABILNÉ a NEČESTNE nadobudnuté peniaze dostať. Koľko si len musel toho vytrpieť exmetropolita Kryštof, ktorého ja až doteraz považujem sa duchovnú kapacitu a napriek jeho osobným pokleskom, ktoré má každý z nás (kto je bez viny, nech prvý hodí kameňom!) si myslím, že on mal NAĎALEJ ostať vo vedení našej miestnej Cirkvi napriek všetkým zákerným útokom voči nemu. A cirkevná vrchnosť mala stáť neochvejne za ním! Ku čomu ale došlo? Mnohí pravoslávni kňazi a veriaci sa nechali zlákať a opantať svetským duchom. Ako dav ovládaný diablom sa PRIPOJILI ku tomu istému SVETSKÉMU duchu, ktorý pred 2000 rokmi pobádal dav kričať Ukrižuj!“ teraz naši pomýlení spolubratia začali kričať po ukrižovaní“ exmetropolitu Kryštofa. S nadšeným súhlasom diablom ovládaného mainstreamu sa im to až neuveriteľne rýchlo podarilo... Metropolita bol odvolaný resp. sám odstúpil, no diabol tým neskončil. Práve naopak, toho zvrhnutého pyšného cherubína to je posmelilo! Lucifer nenávidí pravdu, nakoľko to je Otec lži, a keď dostane čo len najmenšiu možnosť pravdu pošpiniť a prekrútiť, tak ju využije naplno. Jeho čas sa kráti a on to veľmi dobre vie. Už finišuje s prípravami na svetovládu Antichrista, toho falošného mesiáša, pri vláde ktorého duchovne zahynie takmer všetko pravoslávne duchovenstvo budúcnosti.

Svätí pravoslávni otcovi hovoria, že sú len dve pravdy na svete:

1Je jeden Boh vo svätej Trojici: Otec, Syn a Svätý Duch.

2Je jedna svätá všeobecná apoštolská Cirkev – pravoslávna Cirkev, ktorá je večnou držiteľkou Božej blahodati, a len v ktorej je spása.

Všetko ostatné treba skúmať vo svetle týchto dvoch právd, ničomu ihneď neveriť, neustále prosiť Pána Boha o pomoc, aby sme neupadli do prelesti, neuverili rôznym poverám, zjaveniam, či fámam, čiže aby sme neboli oklamaní niečím, čo nie je od Neho.

 

Branislav Šomodík

2013