Existuje jedno nádherné podobenstvo o Presvätej Bohorodičke

Existuje jedno nádherné podobenstvo o Presvätej Bohorodičke, o jej láskavosti a štedrosti.

Raz prichádza k Hospodinovi apoštol Peter, ktorému Pán zveril kľúče od rajských brán, a vo veľkej úzkosti a zmätku hovorí:

-  Pane, nech ma obíde tvoj hnev. Už niekoľko dní si všímam v Raji ľudí, ktorých som do rajských brán nevpustil. Ako sa sem dostali?

Išli teda obaja do hája s granátovými jablkami, a za kríkom rozkvitnutých ruží uvideli Presvätú Bohorodičku. Stála na strmom útese a pozerala sa dole na zem. Kráľovná nebies držala v rukách tenký modrý rebrík, ktorý spúšťala dole. A po tomto pavučinovom rebríku zo zeme s plačom, stenaním a náruživými prosbami vyliezli opotrebovaní, vyčerpaní ľudia a so slzami radosti sa rozpŕchli po nebeskej zeleni.

S každým spaseným Pani zdvihla svoje krásne ruky a modlila sa:

-  Môj Pane a Bože! Všetko vidíš, počuješ a vieš. Pre svoje nevýslovné milosrdenstvo mi odpusť, že som porušila múdre nariadenia Tvojho blahosloveného raja. Ale žila som na zemi a sama som Matkou. Môžem teda odmietnuť matku, ktorá sa prihovára za svojho syna? A nie som azda ja matka všetkých slabých, trpiacich ľudí? Odpusť mi môj hriech!

Potom Všemohúci Hospodin položil ruku na rameno šokovaného apoštola Petra a povedal:

-  Poďme odtiaľto. Ty a ja tu nemáme čo robiť.