Metropolita Neofytos: Ako VYZERÁ NEBO? VÍZIA svätého Iakova z Evie

Metropolita Neofytos rozpráva:

Svätý Iakovos Tsalikis nám povedal: „Čítal som [verš, kde sa píše]:

„V dome môjho Otca je mnoho príbytkov“ [Ján 14, 2] a ja som tomu nerozumel. A ja sa pýtam: „Môj Christos, ako môže byť v nebi veľa monastierov a veľa osídel (nádherných obydlí, kaštieľov)?

A vzápätí bol môj nous (vnútro, oko duše) „uchytený“ a ocitol som sa pred Nebeskou Bránou. Jedna veľká záhrada.

"A kto čakal pri Bráne na svätého Iakova z Evie?"

„Svätý Serafím Sarovský!"

A hovorí mu:

„Poď, otec Iakovos! Keďže si to požiadal, Pán Neba a Zeme ma poslal, aby som ti ukázal Nebeské Osídla."

„A [našiel som sa] na nekonečnej lúke plnej ‘otvoreno-modrého‘ a bieleho svetla! Toto svetlo bolo plné informácií a čokoľvek ste si priali, počuli ste to vo svojom srdci ako večnú vedomosť (poznanie večnosti).“

„A bola tam nekonečná lúka, plná sedmokrások a pekných, veľkých fialiek! A svätý Serafím začal kráčať, ale nebola tam žiadna cesta, takže šliapal po týchto nebeských kvetoch. Ja som (za ním) nešiel.

Máva na mňa. "Poď otec Iakovos!"

"Nejdem!"

"Prečo neprídeš. Pýtal si si to!"

"Stúpať po týchto krásnych kvetoch a zlomiť ich...?"

(Metropolita Neofytos: "Počúvate, aký milý a citlivý muž bol starec Iakovos?")

„Poď môj otec,“ odpovedá mu ruský svätec.

„Tieto kvety nie sú ako tie, ktoré máte na zemi. Sú tiež „večné“. Nelámu sa. Pozri sa na tie, po ktorých som stúpal."

Vždy, keď po nich kráčal, okamžite sa postavili. Žiadna (kvetina) sa nezlomila.

„Nabral som odvahu a začal som kráčať a videl som [miesto, kde sú] mučeníci, kde sú spravodliví, kde sú hierarchovia, kde sú kňazi, kde sú chóristi, kde sú všetky mužské rady... spravodliví muži... všetci vo svetle!“

Žijeme nielen pre zem, ale aj pre nebo. Keď nebo velí niečo iné ako zem, uprednostňujeme nebeské. Keď počúvaš, čo nás [tam] očakáva, musíš byť hlupák, ak [by si uprednostňoval pozemské veci].

https://www.youtube.com/watch?v=StW0zk0idBo&t