Svätý starec Kleopa Ilie: Aké je to v nebi?
Starec Kleopa: Tisíc rokov (v nebi) vo vašich očiach je ako včerajšok
Dokonca aj modlitba, almužna, drina robiť dobré skutky, nech už sú akékoľvek, keď ste neboli schopní vykonať tento skutok, mali by ste ľutovať tento nedostatok. Cez toto (pocit ľútosti) k vám prichádza pokora. Pokora dotvára všetky veci; ponížil som sa a bol som zachránený. Pokora je väčšia ako všetky veci! Keď nemôžete urobiť dobrý skutok, mali by ste ľutovať, že ste to neurobili. A týmto ste vyšli nad všetkých tých, ktorí konali dobré skutky...
Mali by ste vidieť, ako je v nebi krásne! Začal som vám rozprávať o mníchovi, chudobnom mužovi, ktorý žil veľký a svätý život; veľký askéta. A modlil sa k Bohu, aby mu ukázal, aké to je v nebi. A raz bol vo veľkom lese, bolo leto; nočný čas ho zaskočil a bol spln. Uprostred lesa bola krásna lúka. A keď tam bol, chudáčisko tej noci, uvidel veľmi krásneho orla; takého ešte nevidel. A orol mu začal spievať. Keď to počul spievať... Takto spievať ešte nikdy nepočul. A išiel za orlom. Orol odišiel trochu ďalej a on by ho nasledoval.
-"Budem ho nasledovať až do smrti, len aby som ho počul spievať ešte trochu."
A v jednom okamihu orol vyletel na väčší strom, ale mních ho stále mohol vidieť zdola. A začal spievať ešte krajšie. A úbohý mních sa zabudol vrátiť do monastiera. Odkryl si hlavu a modlil sa a počúval tohto orla. Spieval mu 150 rokov. A Boh ho prikryl (chránil), takže ho nikto nemohol nájsť. A vôbec nejedol ani nespal. Len počúval... Nevedel, že je to Anjel. A po 150 rokoch orol odletel. A jemu sa zdalo, že to bola hodina.
"Musím sa vrátiť do monastiera, lebo som nechal dvere odomknuté."
Keď sa vrátil, monastier už nedokázal spoznať. "Buď som stratil rozum, alebo toto nie je ten istý monastier." Monastier už nespoznával.
150 rokov! Iné budovy! Rozdielne háje!
-"Čo toto je?"
Ide ku strážcovi brány. Keď ho mních pri bráne uvidel, povedal: "Odkiaľ si otče?"
A on povedal: "Som taký a taký, odtiaľto."
"Nespoznávam ťa." Ale on sa ešte spýtal: "Kde si bol?"
Nepovedal, kde bol.
-"Bol som tu."
Ale kto je igumen? Igumen z jeho čias bol dávno mŕtvy.
-"Otče, poďme k igumenovi."
Jeho tvár však žiarila ako Slnko. Celý čas, keď mu orol spieval, nejedol a on sa len modlil. Keď ho igumen uvidel, vychádzala z neho strašne krásna vôňa.
Spýtal sa: "Odkiaľ si otče?"
- "Som odtiaľto."
-Ako sa voláš? - Tak a tak.
-"Ale prečo vidím tvoju tvár takto, veď som ťa ešte nikdy nevidel."
-"Neviem. Odišiel som dnes ráno."
-"Kde?"
-"Trochu tu do lesa."
A povedal, že mu spieval orol.
-"Poďme do chrámu."
Zazvonili a zhromaždilo sa tam asi 30 alebo 40 mníchov. A postavili ho pred oltár.
-"Otče, poznávaš týchto mníchov?"
- "Nespoznávam žiadneho z nich."
150 rokov! Všetci sa časom zmenili (pomreli)!
-"Ale poznáte ho, chlapi?"
-"Nie."
A keď to videli, igumen povedal: "Rýchlo priveďte kňaza!"
Prijal sväté Tajiny (sväté Prijímanie). A jeho tvár sa ukázala ako Slnko, a spadol na zem.
Anjel mu spieval; to nebol orol. Orol mu spieval? Nie, bol to Anjel Pánov, ktorý mu tam spieval! Zdalo sa mu, že to bola len hodina! Tak to bol krásny spev! A počúval 150 rokov!
