Posledný veľký valaamský starec, Hieroschimník Michail (Pitkevič)
Otec Michail bol láskavý a zhovievavý k ľudskej slabosti. Všade a vždy sa smútil za spásu iných a snažil sa splniť prvú Božiu požiadavku na človeka – prikázanie lásky.
Starec Michail bol posledným veľkým Valaamským starcom. Michail Pitkevič, ako ho vo svete volali, sa narodil v Lotyšsku v zbožnej rodine v meste Dvinsk v roku 1877. Od detstva chcel zasvätiť svoj život službe Bohu. Prišiel do monastiera Valaam a vstúpil do neho v roku 1902, a v roku 1913 bol postrihnutý na mnícha s menom Timon. V roku 1917 bol vysvätený za hierodiakona a v roku 1921 za hieromnícha.
Otec Timon vykonával rôzne poslušnosti, ako sviečkar, kelejník, spevák, pracoval v pekárni.
Hlavnou túžbou jeho srdca bolo úplne sa venovať pôstu, modlitbe a úplnej samote.
V roku 1940 sa spolu s celým monastierskym bratstvom dostal do Fínska, kde v roku 1951 prevzal Veľkú schimu s menom Michail a v súvislosti s jeho zlým zdravotným stavom dostal požehnanie zostať v cele a sláviť Božské Liturgie tam.
V roku 1957 sa otec Michail a ďalší valaamskí mnísi vrátili do svojej vlasti a usadili sa v Pskovo-Pečerskom monastieri, kde viedol prísny asketický život.
Tak ako „mesto na kopci nemôže byť skryté“ (Matúš 5, 14), ani starec Michail nemohol byť skrytý a mnohí mnísi a laici sa k nemu obracali s prosbou o vedenie, láskavé slová a modlitbu. Každého prijal a každému poskytol všetku pozornosť a pomoc.
Otec Michail bol veľmi jednoduchý a láskavý človek a neustále sa modlil. Vždy všetkých učil milovať sa.
Keď ešte žil vo Fínsku, povedal, že smútok a utrpenie očisťujú ruský ľud, že ruská zem je krajinou mučeníkov, krajinou spovedníkov, polievaných ich krvou, očistených ako zlato v ohni. A chcel zomrieť vo svojej vlasti, čo mu Pán doprial.
Otec Michail bol tiež duchovným otcom bratov a denne slúžil Božskú Liturgiu. Starec si osvojil hesychastickú modlitbu a dosiahol bezvášnivosť, ktoré nazval „vnútorné ticho“.
Otec Michael vo svojich pokynoch zdôraznil, že najdôležitejšie v duchovnom živote sú pokora a láska. Láska k blížnemu môže zachrániť aj veľkého hriešnika: „Láska zakrýva všetko. Učil schopnosti vytvárať podmienky na modlitbu: „Predovšetkým si zachovávaj pokoj srdca, buď trpezlivý, pokoruj sa, buď kajúcny, a hlavne chráň pokoj duše. Vyhni sa všetkému, čo narúša pokoj. Je potrebná špeciálna starostlivosť a pozornosť, aby ste nestratili to najcennejšie - pokoj v duši. Nikoho nesúďte – potom bude vo vašom srdci pokoj. Buď ticho, nauč sa mlčať."
Starec nám dal pokyn, aby sme bojovali a víťazili v duchovnom boji. Jeho duchovné dieťa, mníška Mária (Stachovičová), pripomenula jeho učenie: „Skrze mnohé bolesti – toto je obeta Bohu. Pán testuje lojalitu cez smútok. Tí, ktorí vstupujú na monastierku, vždy čelia smútku. Ihneď – len pre silných. Na konci života - veľmi slabým, aby neutiekli. Ale ničoho sa neboj. Božia milosť neopustí mnícha, ak on sám neopustí Boha. Neutekajte pred smútkami a utrpeniami, majte odhodlanie a odvahu vydržať všetko pre Pána. Vzoprite sa a bojujte a ostatné nechajte na Pána. Pokušení od démonov sa nevyhnete, a ak to nedokážu oni sami, pošlú ľudí, aby to urobili. Tu musíte byť vždy ostražití a pozorní.“
Otec Michail bol láskavý a zhovievavý k ľudskej slabosti. Všade a vždy sa smútil za spásu iných a snažil sa splniť prvú Božiu požiadavku na človeka – prikázanie lásky.
Otec Michael chcel zomrieť na Paschu alebo na Zvestovanie. Na konci pôstu 1962, na Zvestovanie, zomrel. Boh vypočul a splnil túžbu svojho verného služobníka hieroschimnícha Michaila.
Nech sú jeho modlitby s nami všetkými!