Hospodi, pomiluj! – Pane, zmiluj sa!

Všetky bohoslužby v Pravoslávnej cirkvi sú preniknuté modlitebným volaním: „Kyrie eleison – Hospodi, pomiluj!“ Je to najstaršia ľudská modlitba. Stará tradícia hovorí, že keď zhrešili naši prarodičia v raji a keď z neho boli vyhnaní, sediac mimo neho, začali svoje obrátenie k Bohu práve týmto kajúcnym volaním duše: “Hospodi, pomiluj!“ „ Milostivý, zmiluj sa nado mnou padlým!“

Sväté starozákonné diela – žalmy a proroctvá – neprestajne opakujú tieto slová: „Hospodi, pomiluj.“ „Zmiluj sa nado mnou Bože, podľa tvojej veľkej milosti“ (Ž 50). „Modlite sa k Bohu, aby sa zmiloval nad Vami“ – hovorí prorok Malachiáš (1,9) Prvá modlitba, ktorá sa niesla v čerstvo postavenom Jeruzalemskom chráme bola: „Hospodi Bože, vypočuj a zmiluj sa!“ (3 Kr. 8, 30).

Je to prvá modlitba, ktorú sa naučí pravoslávne dieťa, a rovnako posledná, ktorú opakuje predsmrtne utíchajúce vedomie umierajúceho. A ak si v pokojných časoch, alebo v každodennom zhone, často v kľude opakujeme toto volanie: „Hospodi, pomiluj!“, ak nás trápi nebezpečenstvo, útrapy, alebo pálenie svedomia nad pádom našej duše – vtedy toto krátke volanie nás prenikne hlbokou silou a významom.

Tak ako odsúdený na smrť pred pohľadom sudcu, ktorý sa chystá predniesť poslednú vôľu na zmiernenie trestu, alebo vážne chorý človek, ktorý všetku nádej vkladá do schopností lekára na jeho uzdravenie, začína duša človeka volať k Všemohúceho: „Hospodi pomiluj!“

Veľa krásnych modlitieb bolo napísaných nadšenými prorokmi. Ale ak smrť nahliadne do očí, alebo ak neznesiteľný oheň hanby spaľuje dušu, vtedy človek nedokáže nájsť v sebe silu, aby s pokojom prednášal rozsiahle modlitby Bohu, no namiesto nich, všetkými svojimi silami volá: „Hospodi, pomiluj!“

A keď sa naše nádeje naplnia, a toto volanie bolo vypočuté, keď Milujúca Ruka od nás odženie zdanlivo neodvratné smrteľné nebezpečenstvo, alebo vyvedie dušu z bezvýchodiskovej situácie, vtedy zachránená duša sa silnou láskou pripútava k tejto prostej modlitbe, a začína si ju opakovať v pokoji vo svetlých alebo temných, v ťažkých či radostných minútach života.

Hľa, prečo sú týmto volaním “Hospodi pomijul”, presýtené pravoslávne bohoslužby. Ak Pravoslávie, ako to učí vladyka Antonij, je predovšetkým náboženstvom pokánia, ak teda, podľa učenia toho istého archijereja, ono je svätyňou celého ľudstva, a všetko, čo je naozaj dobré, cenné, a správne na celom svete, nech by bolo kdekoľvek, v podstate prináleží Pravoslávnej Cirkvi, – samozrejme tu, v pravoslávnom chráme, v pravoslávnej modlitbe. Preto je potrebné, aby sa na jemu dôstojnom mieste – v bohoslužbách s bohatým obsahom, nachádzali základy modlitebného pravidla ľudstva: “Hospodi pomiluj!”.

Aj keď mnoho cudzích ľudí a národov, aj celé ľudstvo sa už mnohokrát ocitlo na pokraji záhuby, veľakrát bolo zachránené Božou milujúcou rukou. Vari nie je preto potrebné volať: „Hospodi, pomiluj!“?

Bezpochyby môžeme povedať, že táto prvá modlitba ľudského rodu, prvýkrát prednesená ústami našich padlých prarodičov v ťažkom čase vyhnania z raja, táto modlitba bude aj poslednou modlitbou ľudských úst, keď v ohni a búrke, v trúbe archanjelskej ohlasujúcej koniec ľudskej histórie, a v bojazlivom pristupovaní k trónu Spravodlivého Sudcu, sa v dušiach človeka nenájde sila ani čas na iné modlitby, okrem tejto – najkratšej, bezodná najhlbšej: „Hospodi, pomiluj!“ Pane odpusť a zmiluj sa!“

preklad: MH.

Zdroj: http://panagia.wordpress.com