Sv. Ján Lestvičnik VI. - Boj s nenásytnosťou
1) Bolo by na počudovanie, keby sa ktokoľvek, prv než odíde na večnosť, oslobodil od útokov žalúdka.
2) Ak niekoho ovláda vášeň nenásytnosti, brucho, ktoré nemá stále dosť, úpenlivo volá: ,,Mám smäd!”, a keď je už naplnené a ide puknúť z nadbytku, dovoláva sa: ,,Mám hlad!” Táto vášeň, keď vidí jedlo, vyzýva všetko zhltnúť naraz.
3) Kto hladká leva, ten ho krotí, ale kto vychádza v ústrety telu, zosilňuje jeho zúrivosť.
4) Otrok brucha hľadá, akými jedlami by si uctil sviatok, kým Boží služobník rozmýšľa, akými darmi by sa mohol obohatiť.
5) Keď príde hosť, nenásytník predstiera láskavosť, ku ktorej ho nabáda obžerstvo, pričom si myslí, že táto náhoda, aby potešil prichádzajúceho, je aj pre neho zvolením ku všetkému. Návštevu toho druhého považuje za zámienku a povolenie piť víno, a tak sa pod skrytou čnosťou stáva otrokom vášne.
6) Často sa stáva, že ctibažnosť je nepriateľská voči prejedaniu sa a tieto dve vášne bojujú medzi sebou v úbohom mníchovi, akoby to bol kúpený otrok. Zatiaľ čo prejedanie sa snaží získať povolenie, ctibažnosť núti ukázať svoju čnosť. Rozumný človek sa však vyhýba jednej aj druhej, a vie využiť vhodnú chvíľu, aby odvrátil jednu vášeň druhou.
7) Ak sa telesnosť ešte búri, treba ju krotiť zdržanlivosťou v každom čase a na každom mieste. Keď však utíchla (čoho sa, myslím, nedočkáme pred smrťou), vtedy môžeme ukrývať pred druhými svoju zdržanlivosť.
8) Ak tvoj duchovný otec tebe mladému, dovolí piť víno pri hodovaniach, všimni si, aký je on samotný. Ak je bohabojný, môžeš si trochu povoliť, ale ak je nedbanlivý a neporiadny, bude pre teba lepšie, aby si nevenoval pozornosť jeho dovoleniu a nevzdialil sa od svojej zdržanlivosti, a to obzvlášť vtedy, keď bojuješ s ohňom telesnej žiadostivosti.
9) Ak chceme krotiť bruchá s múdrou rozvahou, robme tak postupne. Najprv odmietnime mastnú stravu podporujúcu tučnotu, neskôr takú, ktorá rozpaľuje, a napokon takú, ktorá nabáda k vychutnávaniu. Poskytuj svojmu bruchu stravu miernu a stráviteľnú, aby sa primeraným nasycovaním vzdialilo od lačnosti, a aby sa rýchlym strávením potravy zbavilo rozpálenia, ako pohromy.
10) Pre tých, ktorí nie ľahko poklesnú, je osobitná zdržanlivosť potrebná len pri vzmáhaní sa telesnej žiadostivosti, kým pre často padajúcich je nevyhnutná až do smrti. Až do samého konca nech nič nepovoľujú telu a nech s ním zápasia bez prímeria. Prvým stačí len opatrovať poctivé usporiadanie rozumu, kým druhým treba aj prosiť Boha o zľutovanie nárekom duše a odriekaním (hladom a smädom).
11) Kroťme teda brucho myšlienkami na oheň, ktorý nás čaká. Podriaďujúc sa bruchu, niektorí (kvôli rozpáleniu žiadostivosti) odsekli svoje údy – a tak zomreli dvojakou smrťou. Keď sa lepšie pozrieš uvidíš, že nenásytnosť je jediná príčina potopení (v mori chlipnosti), ktoré sa nám stávajú.
12) Ten, kto sa postí, sa modlí s rozvahou, kým rozum nezdržanlivého je naplnený nečistými snami a túžbami. Nasýtenie jedlom vysušuje pramene sĺz, kým brucho vysušené zdržanlivosťou, rodí záplavy sĺz.
13) Kto slúži svojmu bruchu a pritom chce zvíťaziť nad duchom smilstva, podobá sa na človeka, ktorý chce uhasiť požiar olejom.
14) Keď je brucho utláčané, srdce je pokornejšie. Ak je však uspokojené potravou, srdce sa vyvyšuje v skrytých myšlienkach.
15) Potláčaj brucho zdržanlivosťou a začneš ovládať svoje ústa, lebo jazyk naberá na sile od množstva jedál.
16) Kto si zapĺňa brucho, zväčšuje svoje vnútornosti, kým tomu, kto ho trápi zdržanlivosťou, sa pomaly zmenšujú. A také zmenšené už ani nepotrebujú prijímať veľa stravy.
17) Vedz, že bes často nadbieha bruchu a nedovolí človeku, aby sa zasýtil, hoci by pohltal všetky jedlá Egypta a vypil všetku vodu z Nílu.
18) Ak si sľúbil Christovi, že pôjdeš úzkou a tesnou cestou, potláčaj teda svoje vnútornosti. Priestranná a široká cesta je v nenásytnosti, a tá vedie do záhuby, ale tesná brána a úzka cesta zdržanlivosti vedie do života čistoty, a málo je tých, čo ju nachádzajú (Mt 7, 14).
19) Keď sedíš za stolom plným jedla, predstavuj si svojimi duchovnými očami smrť a súd, lebo takto snáď aspoň trochu dokážeš skrotiť vášeň nenásytnosti. Keď piješ, vždy si pripomínaj ocot a žlč svojho Pána a takýmto spôsobom alebo zotrváš v medziach zdržanlivosti, alebo aspoň, keď začneš nariekať, pokoríš svoju skrytú myšlienku.
20) Presýtenosť brucha je príčinou všetkých pádov a porušení (sľubov) v spoločenstvách poslušníkov. Ak túto pani premôžeš, tak akékoľvek miesto ti bude napomáhať k tomu, aby si sa zbavil vášní. Ak ťa však bude ovládať ona, tak všade až do konca života budeš strádať a trpieť.
21) Neustále pripomínanie si pamätania na smrt prerušuje nestriedmosť v jedení. Keď je táto neresť odstránená s pokorou, vtedy sa aj iné vášne preseknú.
22) Raz, keď som bol ešte mladý, prišiel som do jedného mesta alebo dediny a tam pri obede ma odrazu prepadli skryté myšlienky nenásytnosti a ctibažnosti. Keďže som sa obával potomkov, ktorých by zrodila nenásytnosť, usúdil som, že bude lepšie, keď budem premožený ctibažnosťou, lebo u svetských ľudí koreň všetkého zla spočíva v honobení majetku a u mníchov – v nenásytnosti.
23) Videl som chrabrých mužov, ktorí z akejsi vnútornej potreby, keď svojim útrobám poskytli malú úľavu v strave, trápili toto zlorečené telo celonočným státím. Takto ho priúčali s radosťou sa odvracať od presýtenosti.
24) Nie je možné, aby od začiatku poslušníctva bol človek dokonale čistý od nenásytnosti a ctibažnosti. Ale proti ctibažnosti nemôžeme bojovať vychutnávaním jedla s rozkošou.
25) Ako zločinec, ktorému prečítali rozsudok a ktorý ide na popravu, sa nerozpráva o zhromaždeniach ľudu, tak aj ten, kto ozajstne oplakáva svoje hriechy, nebude hľadieť na požiadavky brucha.
26) Ako sa v hromade hnoja rodí veľa červov, tak z množstva jedál pochádza veľa pádov, podlých skrytých myšlienok a (zahanbujúcich) snov.
27) Ak krajná medza nenasýtenosti spočíva v tom, že ťa núti, aby si jedol, aj keď nechceš jesť, tak krajná hranica v zdržanlivosti bude v umiernenosti ovládať svoju prirodzenosť, aj keď dychtí po jedle, nehľadiac na to, že sa v tom čase ničím neprevinila.
28) Ako tučné vtáky nemôžu vysoko lietať, tak aj človek, ktorý hľadí vyhovieť svojej telesnosti, nemôže vystúpiť do neba.
29) Tak ako vyschnutá bažina nie je vhodná pre svine, tak aj telesnosť, ktorá povädla v sebazapieraniach, už viac nevyhovuje besom.
30) (Spoveď nenásytnosti). Ako chcete odo mňa oddeliť, keď som spätá s vašou prirodzenosťou? Mojimi dverami je potreba jedla a nenásytnou ma robí zvyk, ktorý potom spolu s necitlivosťou duše a nepamätaním na smrť slúži ako základ vášne smerujúcej ku mne. Mojím prvorodeným synom je smilstvo, druhým potomkom je zatvrdnutosť srdca a tretím ospanlivosť. More zlých skrytých myšlienok, vlny poškvrnenia, hlbina nevýslovných nečistôt – tiež majú u mňa svoj pôvod. Mojimi dcérami sú: lenivosť, táravosť, drzosť, neprimeraný smiech, rozpustilosť, odporovanie, bezcitnosť, neposlušnosť, necitlivosť, obmedzenosť rozumu, samochvála, povýšenecká a nerozumná sebadôvera, náklonnosť k svetu, za ktorou nasleduje znesväcujúca modlitba, vznášanie sa v skrytých myšlienkach a neočakávané nehody. Za týmto všetkým nasleduje zúfalstvo, najzúrivejšia zo všetkých vášní. – Spomínanie na hriechy povstáva proti mne, ale nezvíťazí. Myšlienka na smrť na mňa silno útočí, ale v ľuďoch niet ničoho, čo by ma mohlo úplne zničiť. Kto prijal Utešiteľa, žaluje sa Mu na mňa v modlitbách, a On, uprosený, nedovolí, aby som pôsobila ako vášeň. Tí však, ktorí neochutnali tohto Utešiteľa, budú stále hľadať potešenie z mojej slasti.