"Χριστός Ανέστη!" - "Christos Vstal z Mŕtvych!"

Veľká noc katolíkov v Taliansku a najmä v Ríme je veľkolepá, fascinujúca; Je to povznášajúci pohľad vidieť, ako obrovská masa bytostí padá na kolená na Námestí sv. Petra a prijíma požehnanie. Paschálny - Veľkonočný festival v Grécku nemôže ukázať takú veľkoleposť, jeho zdroje sú príliš malé; ale po zhliadnutí oboch prichádza k presvedčeniu, že v Ríme je to sviatok, ktorý vo svojej sláve a lesku vychádza z Cirkvi k ľudu; ale v Grécku je to sviatok, ktorý prúdi zo srdca a myšlienok ľudí, z ich samotného života; Cirkev je len článkom reťaze. Pred Paschou (Veľkou nocou) je dlhý a prísny pôst, ktorý sa nábožensky dodržiava, roľníci sa takmer výlučne živia chlebom, cibuľou a vodou.

Aténske noviny vyšli na Veľký Piatok s čiernym okrajom na pamiatku Christovej smrti: vinetový názov bol sarkofág so smútočnou vŕbou a nad ním bola báseň o umučení od Lutza. V ten večer sa začal samotný festival. Išiel som do hlavného chrámu; bol nádherne osvetlený a úplne plný: pred oltárom stála sklenená rakva, pripevnená striebornými doskami. V rakve boli čerstvé ruže, ktoré mali predstavovať mŕtveho Spasiteľa. Domom Božím sa ozvalo zvláštne bzučanie hlasov z modliaceho sa zhromaždenia! Kňazi v pestrofarebných rúchach a biskupi prichádzali a odchádzali pred oltár, kde čítali modlitby. O deviatej hodine večer začala posvätná hudba a sprievod sa vydal z chrámu cez hlavnú ulicu do paláca. Pomaly sa pohybujúci sprievod som videl pohodlne z môjho okna; bolo to jedno z najslávnostnejších, aké som kedy videl. Bola to trblietavá noc hviezd, taká mierna a pokojná! Každý prizerajúci na balkónoch a otvorených oknách stál s horiacou sviečkou v ruke. Hudba k nám stúpala z vedľajšej ulice, vzduch naplnila vôňa kadidla. Z vojenských skupín sa ozývala smútočná hudba, akoby ľudia niesli svojho kráľa do hrobu. Rakvu s čerstvými červenými ružami niesli spolu s kňazmi; cez ňu visel dlhý červený smútočný závoj, ktorý držali hlavní štátnici a vyšší dôstojníci kráľovstva. Zástup týchto dôstojníkov a potom veľká masa ľudí, všetci, ako som povedal, s horiacimi sviečkami, ukončili sprievod. Nastalo ticho, zjavný smútok alebo oddanosť, ktoré pôsobili na každú myseľ. Biskup predniesol krátky prejav pred palácom, kde stál kráľ a kráľovná, a potom kráľ pobozkal sväté Evanjelium. Počas celého obradu sa ozývalo monotónne zvonenie zvonov, vždy dva údery a potom krátka pauza.

Vo dne v noci bol chrám plný ľudí. Kráľ, kráľovná a celý dvor tam boli o polnoci pred Paschou: kňazi stáli a modlili sa a smútili okolo truhly plnej kvetov; celé zhromaždenie sa v tichosti modlilo. Hodiny odbili dvanásť a v tom istom okamihu vystúpil biskup a povedal: "Χριστός Ανέστη!" - "Christos Vstal z Mŕtvych!"

"Χριστός Ανέστη! - Christos Vstal z Mŕtvych! - Христос Bоскресе! - Hristos a înviat! – Christ is Risen!" -  bolo počuť z každého jazyka. Kotlíkové bubny a trúbky vysielali svoje napätie; hudba hrala tie najživšie tance! Celý ľud si padol okolo krku, bozkával sa a radostne kričal: "Χριστός Ανέστη!"

Vonku bolo počuť výstrel za výstrelom; do vzduchu vyleteli rakety, zapálili sa pochodne, muži a mladí chlapci, každý so sviečkou v ruke, tancovali v dlhom rade mestom. Ženy podpaľovali ohne, zabíjali jahňatá a opekali ich na uliciach. Malé deti, ktoré mali všetky nové fezy a nové červené topánky, tancovali v košeliach okolo ohňov, bozkávali sa a volali ako ich rodičia: „Christos vstal! Ó, mohol som si každé z týchto detí pritlačiť k srdcu a radovať sa s nimi. "Christos vstal z mŕtvych!" Bolo to dojemné, povznášajúce a krásne.

Dá sa povedať, že to celé bol obrad; a možno dodať, iste s trochou pravdy, že ich radosť vyjadrovala spokojnosť ľudí, že prísny pôst sa skončil a že teraz môžu jesť svoje jahňa a piť svoje víno: no, uznajte, že to tak bolo, aj tak si trúfam povedať, že bolo niečo viac; bolo skutočné, úprimné náboženské jubileum. Christos bol v ich myšlienkach ako na ich perách. "Christos Vstal z Mŕtvych!" bolo to vzájomné uistenie, urobené tak, akoby to nebola žiadna náhodná udalosť; nie, bolo to, ako keby sa to stalo v tú noc a v tejto krajine. Akoby sa im v tom momente dostalo uistenie do uší, a to po prvý raz.

Všade v hlavnom meste a v každom malom meste po celom kráľovstve bola hudba a tanec. Všetka práca bola pozastavená, každý myslel len na potešenie; blízko Théseovho chrámu a pod Diovými mramorovými stĺpmi bol tanec a veselosť. Zazvonila mandolína, starí sa pridali k piesni; a počas všeobecnej radosti slová na privítanie a rozlúčku zneli: "Christos Vstal z Mŕtvych!"

Úryvok z cestopisných spomienok Hansa Christiana Andersena - Bazár básnika: Cesta do Grécka, Turecka a po Dunaji o veľkonočných slávnostiach v Grécku v 19. storočí, konkrétne na začiatku 40. rokov 19. storočia.