Sv. Cyril a Metod ako dar cisára z Carihradu ľudu svätého Rastislava
Zatiaľ čo sa Filozof veselil v Bohu, naskytla sa iná vec a úloha nie menšia od prvých. Lebo Rastislav, knieža moravské, z vnuknutia Božieho, po porade so svojimi kniežatami a s Moravanmi, vyslal posolstvo k cisárovi Michalovi, hovoriac: „Pre ľud náš, ktorý sa zriekol pohanstva a drží sa kresťanského zákona, učiteľa nemám takého, ktorý by nám o pravej kresťanskej viere povedal v našom jazyku, aby tiež iné krajiny, vidiac to, nás napodobnili. Nuž, pošli nám, vládca, takého biskupa a učiteľa. Lebo od vás na všetky strany vždy dobrý zákon vychádza."
Cisár, zhromaždiac poradný zbor a povolajúc Konštantína Filozofa, oznámil mu túto vec a povedal: „Viem, Filozof, že si unavený, ale je potrebné, aby si tam išiel, lebo túto vec nemôže nik tak uskutočniť, ako ty." Filozof odpovedal: „Hoci som unavený a zoslabnutý na tele, pôjdem tam s radosťou, ak majú písmená pre svoj jazyk." Cisár mu povedal: „Dedo môj i otec môj i mnohí iní pátrali po tom, ale nenašli ich. Ako ich teda ja môžem nájsť?" Filozof povedal: „Ktože môže písať reč na vode?" Odpovedal mu opäť cisár so strýkom svojím Bardom: „Ak ty chceš, môže ti to dať Boh, ktorý dáva všetkým prosiacim bez pochybovania, a otvára klopajúcim."
Šiel teda Filozof a oddal sa, podľa dávnejšieho zvyku, modlitbe, i s inými pomocník mi. Čoskoro sa mu zjavil Boh, ktorý počuje modlitby svojich služobníkov a začal písať slová Evanjelia: „Na počiatku bolo Slovo, a Slovo bolo u Boha a Boh bol Slovo", a tak ďalej. Zaradoval sa cisár a velebil Boha spolu so svojimi radcami. I poslal ho s mnohými darmi, napíšuc Rastislavovi takýto list: „Boh, ktorý chce, aby každý dospel k poznaniu pravdy a získal vyššiu hodnosť, zbadajúc tvoju vieru a snahu, tým, že zjavil písmená pre váš národ, učinil teraz, v našich časoch, to, čo sa dávno nestalo, len za prvých dôb,
ABY STE I VY BOLI PRIPOČÍTANÍ K VEĽKÝM NÁRODOM,
ktoré slávia Boha svojím jazykom. A posielame ti toho, ktorému ich Boh zjavil, muža ctihodného a zbožného, veľmi vzdelaného a filozofa. Nuž, prijmi dar väčší a čestnejší nad všetko zlato a striebro a pominuteľné bohatstvo. Pričiň sa s ním horlivo, aby si potvrdil svoju reč a celým srdcom hľadal Boha. A nezanedbávaj všeobecnú spásu, ale povzbuď všetkých, aby nelenili, ale dali sa na cestu pravdy, aby si i ty, keď ich privedieš svojím úsilím k poznaniu Boha, prijal za to svoju mzdu, i v tomto veku, i v budúcom, za všetky tie duše, ktoré uveria v Krista Boha nášho, od teraz až do skonania, zanechávajúc po sebe pamäť budúcim pokoleniam, podobne ako veľký cisár Konštantín."
Keď prišiel na Moravu, prijal ich Rastislav s veľkou cťou a zhromaždiac žiakov, dal ich k nemu na výuku. Čoskoro preložil Konštantín celý cirkevný poriadok a naučil ich ranné i ostatné hodinky, nešpory, kompletórium i liturgické obrady. I otvorili sa, podľa slova prorokovho, uši hluchých, aby počuli slova Písma, a jazyk huhňajúcich zjasnel.
BOH SA NAD TÝM ZARADOVAL A DIABOL ZAHANBIL.
Keď Božie učenie rástlo, zlý, závistník od počiatku; prekliaty diabol, nestrpel toto dobro, no vošiel do svojich nástrojov a začal mnohých popudzovať, hovoriac im: „Tým sa Boh nijako neoslavuje, lebo keby mu to bolo vhodné, azda by nebol mohol spôsobiť, aby aj títo od počiatku písali svoju reč písmenami, a tak slávili Boha? Ale on si vyvolil iba tri jazyky: hebrejský, grécky a latinský, a len tými sa patrí Bohu chválu vzdávať." Boli to, kto tak hovoril, latinskí duchovní, biskupi, kňazi a učeníci. Filozof sa s nimi potýkal ako Dávid s cudzincami, a poraziac ich slovami Písma, nazval ich trojjazyčníkmi a pilátnikmi; lebo Pilát napísal takto nadpis nad Pánom. Ale nielen to hovorili, ale učili tiež iné bezbožnosti, hovoriac, že pod zemou žijú ľudia veľkohlaví, a že každý plaz je stvorením diablovým, a ak niekto zabije hada, zbaví sa tým deviatich hriechov. Ak však ktosi zabije človeka, nech vraj pije tri mesiace z drevenej čaše a sklenenej nech sa nedotýka. Nebránili tiež konať obety podľa predchádzajúceho obyčaja, ani uzatváraniu nečestných sobášov. To všetko ako tŕnie vyťal a ohňom svojho slova spálil. (...)
Keď bol štyridsať mesiacov pôsobil na Morave, odišiel vysvätiť svojich žiakov. Na ceste ho prijal Koceľ, knieža panónske, a obľúbil si veľmi slovanské knihy, takže sa ich naučil, a dal tiež zo päťdesiat žiakov v nich vyučiť. A s prejavmi veľkej úcty ho vyprevadil. Konštantín však nevzal od Rastislava, ani od Koceľa, ani zlata, ani striebra; ani iné veci, poslúžiac im slovom Evanjelia bez reptania, iba si od oboch vyprosil deväťsto zajatcov a prepustil ich. Za pobytu v Benátkach zhrnuli sa naň biskupi, kňazi a mnísi
AKO HAVRANY NA SOKOLA,
a vyvolali trojjazyčný blud, hovoriac: "Človeče, vysvetli nám, ako to, že si teraz Slovanom vytvoril písmená a učíš ich, predtým ich však nikto iný nevynašiel, ani apoštoli, ani rímsky pápež, ani Gregor Bohoslovec, ani Hieroným, ani Augustín. My poznáme iba tri jazyky, ktorými sa sluší v knihách Boha sláviť: hebrejský, grécky a latinský." Odpovedal im Filozof:
„AZDA NEPADÁ DÁŽĎ OD BOHA NA VŠETKÝCH ROVNAKO?
Alebo slnko tiež nesvieti na všetkých? Nedýchame na vzduchu všetci rovnako? Ako to, že sa teda vy nehanbíte pripomínať len tri jazyky a chcieť, aby všetky ostatné jazyky a národy boli slepé a hluché? Povedzte mi, pokladáte Boha za bezmocného, ako by toto nemohol dať, či za závistlivého, akoby nechcel? My predsa poznáme mnoho národov, ktoré majú svoje knihy a vzdávajú Bohu slávu svojím jazykom. Sú to, ako je známe, títo: Arméni, Peržania, Abasgovia, Iberi, Sugdovia, Góti, Avari, Turzi, Chazari, Egypťania, Arabi, Syrovia a mnohí iní.
Ak však nechcete tomu rozumieť, spoznajte aspoň, čo o tom usudzuje Písmo. Veď Dávid volá hovoriac: „Spievaj Hospodinovi všetka zem, spievajte Hospodinovi pieseň novú." A opäť: „Zajasaj Hospodinovi celá zem, spievajte a veseľte sa a plesajte." A opäť: „Celá zem nech sa pokloní a spieva ti, nech spieva menu tvojmu, Najvyšší." A opäť: „Chváľte Boha všetky národy, vychvaľujte ho, všetci ľudia, a všetko, čo dýcha, nech chváli Pána." V Evanjeliu je potom napísané: „Tým, ktorí ho prijali, dal možnosť byť deťmi Božími (Evanjelium sv. Jána 1,12) A v tom istom Evanjeliu opäť: „Neprosím iba za nich, ale i za tých, ktorí uveria vo mňa pre ich slovo, aby všetci jedno boli, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe." (Evanjelium sv. Jána 17, 20-21) V Matúšovi sa potom hovorí: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy, krstiac ich
V MENE OTCA I SYNA I SVÄTÉHO DUCHA,
učiac ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A ja som s vami po všetky dni do skončenia vekov Amen." (Evanjelium sv. Matúša 28,1820) A v Markovi opäť: „Choď te do celého sveta, kážte Evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený. Kto neuverí, bude odsúdený." (Evanjelium sv. Marka 16,15-16) ...
Hovorí opäť i k vám, učiteľom zákona: „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, že zatvárate Kráľovstvo Božie pred ľuďmi, lebo vy nevchádzate, a tým, ktorí chcú vojsť, nedovoľujete." (Evanjelium sv. Matúša 23, 13) ...
Týmito a inými hojnejšími slovami ich zahanbil, a, zanechajúc ich, odišiel.
Život sv. Cyrila
staroslovenská legenda z konca 9. storočia
Úryvok prevzatý z knihy:
Na úsvitu křesťanství, Praha, 1942
orthodox.miesto.sk