Svätý Cyril Jeruzalemský - VZKRIESENIE MŔTVYCH
1. Koreňom každého dobrého skutku je nádej vzkriesenia. Očakávanie odplaty podnecuje dušu k dobročinnosti. Pracovník, ktorý dúfa v odmenu svojich skutkov, je ochotný prekonať každú prekážku; zatiai čo tí, ktorí sa trápia bez nádeje na odmenu, rýchlo zanechávajú svoju prácu. Vojak, ktorý očakáva medailu, je odhodlaný bojovať. Nikto však nie je ochotný vystaviť svoj život kvô1i nerozumnému kráľovi, ktorý neoceňuje úspechy svojich vojakov.
Podobným spôsobom aj každá duša, keď verí vo vzkriesenie a v budúcu odplatu, stará sa o seba. Avšak keď neverí vo vzkriesenie a v Posledný súd, odovzdáva sa hriechu a katastrofe. Kto verí, že jeho telo bude vzkriesené, stará sa o neho a nepoškvrňuje ho smilstvom. Ale ten kto neverí vo vzkriesenie, oddáva sa hriechu a zneucťuje svoje telo, akoby bolo cudzie.
Veľmi dôležitá je teda dogma našej Cirkvi, ktorá sa vzťahuje na vzkriesenie mŕtvych. Učenie nášho Pravoslávia je veľmi významné, hoci je mnohými spochybňované, pretože sa potvrdzuje pravdou. Modloslužobníci nesúhlasia, Samaritáni neveria a heretici prekrúcajú túto dogmu. Je mnoho námietok, ale len jediná pravda.
2. Odporcovia nám hovoria: "Zomrel človek a bol pocho vaný. Zhnil v zemi a bol pohltený červami. Dokonca aj červy sa rozpadli. Teda bolo teda zničené a vymazané. Ako bude vzkriesené ?"
Ešte nám hovoria: "Koľkí stroskotali, boli požraní rybami, ktoré zase požrali iné ryby. Koľkí bojo vali so šelmami a nakoniec sa stali potra vou pre medvede a leopardy, ktoré zožrali dokonca aj ich kosti. Supy a krka vce po tom, čo sa nasýtili telami mŕtvych, porozhadzovali ďaleko ich kostí. Dravé vtáky poroznášali telá mítvych od lndie až po Európu. Ako sa teda opäť zhromaždia častí tela? Ako sa tíež poskladajú telá tých, ktorí zhoreli a ktorých aj popol rozfúkal vietor alebo zmyl dážď?
3. Na všetko toto postupne odpovieme: Pre teba, malý a slabý človiečik, je ďaleko India od Nemecka a Španielsko od Perzie. Avšak pre Boha, ktorý vo svojej ruke drží celú zem, je všetko blízko. Neodsudzuj teda Boha, začínajúc zo svojej bezmocnosti, ale pozoruj Jeho všemohúcnosť.
Slnko, jedno malé stvorenie v nekonečnom stvorenom svete, môže svojími lúčmi zahrievať celú zem a vietor, taktiež Božie stvorenie, ju obklopuje. Teda Boh, ktorý stvoril slnko a vietor, sa nachádza ďaleko od nás?
Predstav si, že pomiešaš rôzne semená a potom ich spolu berieš do ruky. Je pre teba, človeka, ťažké alebo iahké rozlíšiť rôzne druhy a rozdeliť ich podľa kategórii? Ak teda ty môžeš rozoznať to, čo sa nachádza v tvojej ruke, nemôže aj Boh rozoznať to, čo sa nachádza v jeho ruke?
4. Všimni si ešte jeden argument, ktorý sa vzťahuje na spravodlivosť. Máš rôznych pracovníkov. Niektorí z nich sú dobrí, niektorí zlí. Dobrých si vážiš a zlých trestáš. A keby si bol sudca, dobrých by si chválil a nečestných by si stíhal.
Ak teda ty, pominuteľný človek, konáš spravodlivo, Boh, nesmrteľný Krái všetkého, nebude konať spravodlivo? (Ak však neexistuje Posledný súd, pýtam sa ťa:) Kde je Božia spravodlivosť, keď mnohí zlodeji zomreli nepotrestaní? Často sa stáva, že jeden bandita, ktorý vykonal päťdesiat vrážd, je potrestaný smrťou za jedného. Kde bude teda potrestaný za ostatných štyridsať deväť? Vidíš, že keď neexistuje Posledný súd a odplata, odsudzuješ Božiu spravodlivosť.
A nečuduj sa odkladu Posledného súdu. Pamätaj, že každý bojovník je po zápase odmenený, alebo zahanbený. Usporiadatei pretekov nikdy neudeľuje veniec zápasníkom, ktorí ešte zápasia, ale čaká na koniec zápasu a po zhodnotení prináša vence a medaily. Rovnako tak aj Boh počas zápasu tohoto života stále pomáha spravodlivým, avšak až po smrti im udeľuje úplnú odmenu.
5. Keď neveríš vo vzkriesenie mŕtvych, prečo odsudzuješ zlodejov hrobov? Pretože keď sa rozpadlo telo a neexistuje nádej vzkriesenia, prečo sa trestá vykradač hrobov? Vidíš, že hoci ústami popieraš, vo vnútri sa ti skrýva pevná viera vo vzkriesenie.
6. Strom, ktorý bol zrezaný, opäť rastie a kvitne. Nemôže sa to isté stať aj človeku? Obilie, ktoré bolo zasiaté a pokosené, zostáva v sýpke. Nemôže sa to isté stať aj človeku, ktorý je kosený (ničený) týmto svetom? Konáre hrozna a mnohých iných stromov, keď sa úplne odrežú a presadia, obnovujú sa a zase prinášajú plody. Človek teda, pre ktorého bolo všetko toto stvorené, keď padne na zem, nie je možné, aby bol vzkriesený? Čo je ľahšie, vytvoriť od začiatku nejakú sochu, alebo znovuvytvoriť do tej istej podoby inú sochu, ktorá spadla a rozbila sa? Tak teda Boh, ktorý nás učinil z ničoho, nemôže opäť vzkriesiť tých, ktorí žili a zomreli?
Trváš na svojom a neveríš tomu, čo tu bolo napísané? Zamysli sa nad stvorením prírody a skús pochopiť javy, ktoré sa v nej do dnešného dňa odohrávajú: Seje sa zrno alebo akákoľvek iná obilnina. Semeno padá do zeme a zdá sa akoby zomieralo. Hnije a stáva sa nepotrebným ako potrava. Avšak hnijúce semeno sa oživuje a zo zeme vychádza prekrásny zelený porast. Toto zrno, podobne ako aj ostatné obilniny, nevyrástlo samo pre seba, ale vyrástlo pre nás. Nakoľko teda všetko, čo bolo pre nás vytvorené, sa znovuoživuje, my samotní, pre ktorých bolo toto všetko stvorené, nebudeme po smrti vzkriesení?
7. V zime vyzerajú stromy ako mŕtve. Kde je lístie jablone? Kde je hrozno z viniča? V zime je všetko ako mŕtve. V jari však všetka začína pučať. A keď nastane vhodný čas, zo smrti sa rodí život. Boh pozná tvoj nedostatok viery, preto ti každý rok týmito javmi ukazuje vzkriesenie. Takýmto spôsobom, hľadiac na to, čo sa deje s neživým stvorením, ťa chce presvedčiť, že to isté sa deje aj so živými stvoreniami.
8. Kde sme boli pred sto alebo dvesto rokmi? Nepoznáme spôsob stvorenia ľudského tela? Nevieš, že sa rodíme z jednoduchej, astenickej a nesformovanej hmoty? Z tejto jednoduchej a astenickej hmoty pozostáva iudské telo a získava moc v nervoch, svetlo v očiach, vôňu v nose, sluch v ušiach, reč na jazyku, tep v srdci, prácu v rukách, chôdzu v nohách. Táto astenická hmota sa premieňa na lodiara, či architekta, na robotníka či vojaka, na sudcu či kráľa. Keď nás teda Boh stvoril z bezvýznamnej hmoty, nebude nás môcť vzkriesiť, keď zomrieme? Ten, ktorý tak ničomnú hmotu premenil na iudské telo, nebude môcť ho zase vzkriesiť, keď zomrie? Ten, ktorý z nebytia priviedol v bytie, nebude môcť vzkriesiť svoje stvorenie?
9. Aj z hviezdnatej oblohy si môžeš zobrať zjavný dôkaz možnosti vzkriesenia mŕtvych. Jeden nebeský jav, ktorý sa opakuje každý mesiac: Mesiac sa zmenšuje natoľko, že ho vôbec nevidíme. Znova sa však objavuje a zväčšuje na pôvodnú veľkosť. A pravdaže, aby bol príklad úplnejší, niekedy máme úplné zatmenie mesiaca, ktoré sa strieda s jasom, prerástajúcim do červenej farby ako krv, aby si nepochyboval vo vzkriesenie mŕtvych ty, ktorý si bol stvorený z krvi, ale hľadiac na premenu mesiaca, aby si uveril, že to isté sa môže stať aj s tebou.
Tieto argumenty môže použiť každý, kto diskutuje s neveriacimi modloslužobníkmi. Keď že oni neprijímajú Sväté Písmo, používaj proti nim nepísané zbrane, teda úvahy a príklady z prírody. Títo ateisti nepoznajú Mojžišov zákon, ani proroctvá Izaiáša, ani Evanjelium, ani listy apoštola Pavla.
10. Zamyslíme sa teraz nad tým, ako budeme oponovať Samaritánom, ktorí prijímajú Mojžišov zákon, ale nepoznajú proroctvá. Ako ich teda presvedčíme o vzkriesení mŕtvych? Použijme texty, ktoré prijímajú. Boh hovorí Mojžišovi: "Ja som Boh Abraháma, Izáka a Jakuba" (2M 3, 6). Týmito slovami istotne priznáva, že Abrahám, Izák a Jakub nezmizli, ale existujú, pretože ak by neexistovali, Boh by bol Bohom neexistujúcich bytostí. Ktorý krái však povedal, že je kráľom neexistujúcich vojakov? Ktorý boháč sa chváli bohatstvom, ktoré nemá? V dôsledku toho musia existovať aj Abrahám, aj Izák, aj Jakub. Len tak bude Boh Bohom živých, pretože nepovedal: 'Bol som kedysi ich Bohom', ale "som ich Bohom".
11. Ani s týmto Samaritáni nesúhlasia a tvrdia, že môžu žiť duše Abraháma, Izáka a Jákuba, avšak nie je možné, aby boli vzkriesené ich telá. (Povieme im:) Bolo možné, aby sa palica spravodlivého Mojžiša premenila na hada a nie je možné, aby telá spravodlivých žili a boli vzkriesené? Prvá premena, ktorá je neprirodzená, sa uskutočnila. Druhá premena, ktorá je zhodná s prírodou, sa nemôže uskutočniť?
Podobne Áronova palica, ktorá bola odlomená a suchá, bez kvapky vody vzklíčila, hoci bola v dome. Rástla napriek tomu, že nebola v pôde. A hoci sa nachádzala na suchom mieste, za jednu noc priniesla plody ako stromy, ktoré sú mnoho rokov zavlažované.
Áronova palica bola teda vzkriesená a samotný Áron nebude vzkriesený? Boh, ktorý urobil zázrak s palicou, aby mu daroval archijerejstvo, neučiní zázrak samotnému Áronovi, aby mu daroval vzkriesenie?
Lótova žena sa premenila na soľný stĺp. Jej telo sa teda premenilo na soľ. Keď sa Lótova žena premenila na soľ, Abrahámova žena nemôže byť vzkriesená?
Akou mocou sa zmenila farba Mojžišovej ruky, ktorá sa stala bielou ako sneh a potom sa jej prinavrátila pôvodná farba? Určite na Boží príkaz. Keď príkaz na takúto premenu mal vtedy moc, teraz ju nemá?
12. Ako bol stvorený človek? Píše o tom prvá kniha Starého Zákona, Genesis: "A stvoril Boh človeka z prachu zeme" (1M 2,7). Keď sa teda prach stal telom, mŕtve telo nemôže byť opäť oživené? Položme si otázku, z čoho bolo stvorené nebo, zem a moria? Z čoho bolo stvorené slnko, mesiac a hviezdy? Ako boli stvorené vtáky, ryby a ostatné zvieratá? Keď desatisíce bytostí bolo stvorených z ničoho, nie je možné, aby sme boli vzkriesení my, iudia, ktorí sme Božie podoby?
13. Jób hovorí: "Strom má nádej, ak ho vytnú, znova vyženie a jeho výhonok neprestane žiť. Ak mu zostarne koreň v zemi a v prachu zeme odumrie. mu peň, vypučí od vône vody, vyženie mládnik ako sadenec. Ak sa teda toto deje so stromom, nemôže sa to stať s človekom? Stráca sa alebo mizne zomrelý? (Jb 14, 7-10).
Prorok Izaiáš hovorí: "Mŕtvi budú vzkriesení a vstanú všetci, ktorí sa nachádzajú v hroboch" (Iz 26, 19). Prorok Ezechiel vraví: "Otvorím vaše hroby a vzkriesim vás z vašich hrobov" (Ez 37, 12). A prorok Daniel dodáva: " Mŕtvi budú vzkriesení zo zeme, jedni pre večný život a iní pre večné utrpenie" (Dn 12, 2).
14. Mnohé texty zo Svätého Písma poukazujú na vzkriesenie mŕtvych. Ako jednoduchý príklad uvádzame vzkriesenie Lazara po štyroch dňoch, vzkriesenie syna vdovy a Jáirovej dcéry. Uveďme tiež, že počas ukrižovania Pána popraskali kamene, otvorili sa hroby a boli vzkriesené telá mnohých mŕtvych. Predovšetkým si však pripomeňme, že aj samotný Christos bol vzkriesený z mŕtvych.
Okrem týchto príkladov z Nového Zákona môžeme uviesť prípad zo Starého Zákona, kedy prorok Eliáš vzkriesil syna vdovy. Môžeme uviesť aj proroka Elizeja, ktorý vzkriesil dvakrát, raz počas života a raz po smrti. Keď žil, vzkriesil svojím dychom. Aby však bolo zrejmé, že nie sú uctievané len duše svätých, ale že aj v ich telách existuje Božia milosť, mŕtvy, ktorého uložili do hrobu Elizeja, len čo sa dotkol mŕtveho tela proroka, ožil. Mŕtve telo teda mohlo byť vzkriesené. To, ktoré sa už nachádzalo v hrobe, dalo život mŕtvemu. A hoci dalo život; samotné zostalo v hrobe, ako predtým. Prečo? Fteto, aby sa zázrak neprisudzovai len duši Elizeja, ale aby sa potvrdilo, že aj keď chýba duša, Božia milosť je predsa prítomná v telách svätých, v ktorých toľké roky prebývali sväté duše. Tieto telá slúžili svätým dušiam a preto boli obdarené milosťou.
Nebuďme nedôverčiví k tejto udalosti ako malé deti, pretože ak oblečenie a šatky svätých, ktoré sa nachádzajú mimo tela, po dotknutí liečia nemocných, o koľko viac môže samotné telo proroka oživiť mŕtveho.
15. Pripomeňme si, že aj apoštoli kriesili mŕtvych: Peter vzkriesil Tabitu v Jope, Pavel Eutychiosa v Troade a všetci ďalší apoštoli, aj keď nie sú opísaní vo Svätom Písme, robili zázraky.
Pripomeňme si tiež to, čo píše apoštol Pavel vo svojom prvom liste ku Korintským tým, ktorí sa pýtajú: "Ako sú kriesení mŕtvi a s akým te/om?" (1Kor 15, 35). Apoštol Pavel odpovedá takto: "Keď mŕtvi nie sú kriesení, potom ani Christos nebol vzkriesený" (1Kor 15, 16). Nerozumnými nazval tých, ktorí neveria vo vzkriesenie mŕtvych. Thessalonickým taktiež napísal: "Chcem, aby ste vedeli, bratia, čo sa stane s mŕtvymi, aby ste nesmútili ako neveriaci, ktorí nemajú nádej vzkriesenia" (1Tes 4, 13).
16. Predovšetkým si všimnite, ako apoštol Pavel vyhlasuje: "Toto porušiteľné telo bude oblečené do neporušiteľnosti a smrteľné bude oblečené do nesmrteľnosti" (1Kor 15, 53). Telo bude teda vzkriesené, avšak nie nemocné, ako je teraz, ale neporušiteľné. (Nebude viac vystavené bolesti, chorobám, smrti). Zmení sa ako železo, ktoré vchádza do ohňa a premieňa sa na horiacu hmotu. Takto nejak sa premenia vlastnosti nášho tela, zhodne s vôľou Pána, ktorý ho vzkriesi.
Toto telo bude teda vzkriesené. Nebude mať tú istú podobu, ale bude žiť večne. Nebude cítiť potrebu každodennej potravy, aby sa udržalo pri živote. Telá svätých budú pravdaže žiariť ako slnko, ako bolo napísané (Mt 13, 43). Získajú jasnosť mesiaca a celého neba.
Predvídajúc nedostatok viery týmito prorockými slovami, Boh daroval malým červom možnosť, aby ich telá žiarili (ako svätojánske mušky). Takýmto spôsobom, na základe toho, čo už vidia v prírode, iudia môžu uveriť, čo sa s nimi stane. Ten, ktorý daroval žiarenie bezvýznamným červom, určite môže darovať žiarenie človekovi, ktorý sa posvätil.
17. Všetci budeme teda vzkriesení s nepórušiteľnými, večnými telami. Nebudeme ich však mať všetci rovnaké. Svätí budú mať preslávené telá, vhodné a schopné stretávať sa s anjelmi, zatiaľ čo hriešnici tiež budú mať večné a neporušiteľné telá, vhodné však pre znášanie večných múk tak, aby nezhorelo a nezmizlo v plameni večného ohňa.
Boh spravodlivo odmení alebo potrestá telá svätých a hriešnikov, pretože žiadny náš skutok sa neodohráva bez účasti tela: Hrešíme ústami. Modlíme sa ústami. Smilníme telom. Zachovávame čistotu tela. Dávame milosrdenstvo rukou. Vo všeobecnosti pri každom skutku sa zúčastňuje aj telo. A keďže pri všetkom sa zúčastňuje telo, je spravodlivé, aby sa v budúcom živote zúčastňovalo buď na blaženosti alebo na potrestaní.
Prorok Daniel píše: "Tisíce tisícov anjelov slúžilo Pánovi a desaťtisíce desaťtisícov pred Ním stálo" (Dn 7, 10). To neznamená, že počet anjelov je len takýto. Prorok používa tieto slová, aby poukázal na ich nespočetné množstvo.
S celým týmto množstvom anjelov sa objaví Otec, Syn a Svätý Duch pri Poslednom súde. Bude počuť anjelskú trúbu, ktorá zvolá všetkých a budú odhalené všetky ich skutky. Nemali by sme preto už odteraz myslieť na onú hodinu a báť sa jej? Je snáď malé odsúdenie, hoci by nenasledoval žiadny iný trest, aby sme sa zahanbili pred takýmto zástupom? Nevyberáme si často radšej smrť, ako by sme mali byť zahanbení pred priateľmi?
18. Zamyslíme sa a bojme sa odteraz, aby nás potom náhodou Pán nezavrhol. Boh všetko vie. Nemá potrebu skúmať a kontrolovať. Nemysli si teda: "V tme noci som zhrešil, konajúc nemorálne skutky, alebo mágiu alebo niečo iné. Som však v bezpečí pretože ma nikto nevidel".
Všetko vyjde najavo, keď Boh bude súdiť ľudské tajomstvá. Strašná tvár Sudcu ťa prinúti povedať pravdu. Tvoje vlastné svedomie ťa bude kontrolovať a tvoje skutky, ktoré ťa budú sprevádzať, ťa prezradia.
Sudca nebude potrebovať knihy. Sám to odhalí slovami: "Zhromaždia sa pred Ním všetky národy, celé tudstvo a oddelí ich, ako pastier oddeľuje ovce od kozlov" (Mt 25, 32). Ako oddeľuje pastier ovce od kozlov? Potrebuje snáď radu kníh, aby rozoznal, ktoré sú ovce a ktoré kozly? Nerozozná ich hneď podľa podoby? Neodhaľuje jemná vlna ovcu a tvrdá kozla? Rovnako tak ľahko bude odhalené, či boli naše skutky očistené spoveďou a podobajú sa na jemnú a čistú vlnu, alebo či zostávajú s neodpustenými hriechmi a podobajú sa na tvrdú a špinavú vlnu.
Všetci teda bojujme, aby sme dosiahli spásu a možnosť s útechou prijať večného kráľa, Christa, ktorý zomrel, bol vzkriesený a prebýva na veky vekov. Amen
orthodox.miesto.sk