BISKUP IGNATIJ BRJANČANINOV O DUCHOVNOM ŽIVOTE

Biskup Ignatij nám zanechal drahocenné bohatstvo. Týmto bohatstvom je jeho duchovná tvorba. Kvôli pokore ju začal vydávať až na sklonku svojho života. Prvé tri diely jeho tvorby predstavujú ASKETICKÉ SKÚSENOSTI, ktoré boli napísané v Sergejovej pustovni. Štvrtý diel, ktorý vyšiel pod názvom ASKETICKÉ KÁZNE obsahuje, ako to vidieť z názvu, kázne, ktoré kázal na Kaukaze a obsahuje 70 listov k rôznym osobám. Piaty diel sa nazýva PRÍNOS SÚČASNÉMU MNÍŠSTVU. Šiesty diel sa nazýva OTEČNIK, ktorý obsahuje vybrané poučenia svätých otcov. Vydaný bol až po jeho smrti. Osobitne bola vydaná jeho kniha SLOVO O SMRTI. Okrem toho sa uchovalo 800 listov, ktoré ešte neboli publikované.

Svätý Ignatij predvidel duchovný stav aj kresťana našej doby, preto jeho duchovné rady sú určené aj súčasnému človeku. Písal ako prorok - jednoducho a zreteľne. Nepísal iba pre mníchov, ale aj pre začiatočníkov (v duchovnom živote), pre slabých a duchovne chorých ľudí, ktorí nastúpili na cestu kresťanského života a nemali duchovného vodcu. Každý kresťan by mal poznať diela svätého Ignatij a, každý kresťan, ktorý chce pochopiť základy kresťanského života v učení svätých otcov, pochopiť ho nie zo zvedavosti, ale preto, aby mohol podľa neho žiť. Keď sa budeme riadiť podľa týchto diel, môžeme sa zbaviť vášní. Keď ich budeme čítať, môžeme upevniť svoje sily, zreteľne objaviť svoju nečistotu, objaviť spôsob očistenia a vyliečenia. "Slová mužov, ktorí nosia v sebe Svätého Ducha, sú podobné slovám prestarnutého Jakuba. Prostredníctvom svojich slov odovzdávajú svojim poslu­cháčom energiu Svätého Ducha, ktorá v nich žije a ktorú získali v boji s Amorejcami, t. j. so zvrhlými myšlienkami a citmi" (Reč 1). Tieto slová sa priamo týkajú aj diel biskupa Ignatija. Môžeme ho nazvať aj ruským Zlatoústym, lebo všetko, čo napísal, bolo napísané s cieľom poslúžiť na spásu svojho blížneho. Svätého Ignatija vôbec nezaujímalo abstraktno-racionálne filozofovanie na témy o kresťanstve. Ako starostlivý otec píše iba preto, aby nám pomohol, aby pomohol svojmu chorému stádu. Počas celého života mu bolo vlastné odriekanie sa seba samého kvôli plneniu evanjeliových prikázaní. Zo svojej skúsenosti nám zanechal asketicko-teologické učenie, učenie o vnútornom zdokonaľovaní sa človeka a jeho vzťahu k ostatným ľuďom. Toto učenie bolo preniknuté duchom živej viery v Božiu Prozreteľnosť nad každým človekom, ktorý sa úplne oddáva vedeniu tejto Prozreteľnosti. Ignatij zostavil OTEČNIK, v ktorom sú vybrané poučenia svätých otcov, prevažne egyptských. Je to drahocenný poklad. O cieli tejto svojej práce píše v predslove takto: "Pozorné čítanie týchto výrokov a rozprávaní vyvoláva u či­tateľa, podobne ako v raji, ľubovôňu svätej jednoduchosti a skutočnej služby Bohu... Tieto výroky môžu priniesť útechu v rôznych ťažkostiach. Nimi sa môže udržiavať pokojná a modlitebná nálada. Bratia, čítajte veľmi pozorne tu ponúknuté učenie. Veľmi skoro v ňom uvidíte zvláštnu vlastnosť. Je naplnené životom a silou, je vždy mladé. Keby sme ho čítali neviem koľkokrát, vždy sa nám zdá, že ho čítame po prvýkrát. Ono vlieva do duše čitateľa hojné prúdy duchovného rozumu a požeh­naných citov" (6, s. 3). Biskup Ignatij od svojej mladosti (keď sa ešte učil v inžinier­skom učilišti) až do svojej smrti sa nikdy neprestal aktívne učiť od svätých otcov. Preto jeho rady sú skutočne silné, lebo sú dané nie z rozumu, ale zo skúsenosti. Na jednom mieste hovorí: "Hovorím ti iba to, čo skutočne poznám a viem zo svojej horkej skú­senosti. Keď som bol cite mladý, to všetko mi hovorilo srdce, síce nie tak zreteľne, ale hovorilo. Iný hlas, ktorý by potvrdil svedectvo srdca, neexistoval... Teraz, keď počúvam názory iných ľudí alebo čítam knihy, neprijímam ich iba tak bez prehod­notenia, ale ako prísny sudca na základe nespočetných rán a súžcní"/4/. Jeho diela odpovedajú na najliehavejšie otázky súčasného kresťana. Sú preniknuté duchom sväto-otcovského učenia a úprimnou starostlivosťou o úžitok blížneho. Odráža sa v nich jeho vznešený duch a životné úsilie. Učia nás odvahe a trpezlivosti, pokániu a rozvážnosti. Snažia sa ochrániť nás od skleslosti a prelesti (ruš. prelesť-pôvab, čaro, ale v negatívnom slova zmysle, očarovanie, ktoré používa diabol na zvádzanie ľudí, klamom a ľsťou, krásnymi vecami láka ľudí ku konaniu zla). Vo svojich dielach neustále opakuje, že skutočne šťastný človek je iba ten, ktorí verí v Christa. Žiadny vonkajší blahobyt nás nerobí úplne šťastnými. Ignatij nám ukazuje, aký vznešený je cieľ života kresťana. Podľa jeho učenia, duchovným životom žije iba ten, ktorý sa zjavne obnovil pôsobením Svätého Ducha. Aby to nádherné učenie mohol zanechať nám, bolo treba, aby najprv sám pocítil to zjavné obnovenie, prerodenie sa zo starého človeka na nového. Všetko to, čo väčšina teológov tohto času považovala /.a duchovný život, t. j. modlitbu, neustále aktívne štúdium Evanjelia a diel svätých otcov, on považoval iba za duševný život, ktorý je cestou a prostriedkom na získanie duchovného života, ktorý dáva Boh podľa svojej milosti. Za jednu z najžalostnejších situácii v živote kresťana považoval prelesť, t. j. nadmernú pýchu a sebaklam, kvôli ktorému sa človek dostáva do moci temných síl. Do prelesti človek Upadá vtedy, ak je nadmieru pyšný a nerozvážne sa snaží vo svojom srdci rozvinúť rôzne sväté a duchovné pocity, ku ktorým je ešte nespôsobilý. Tento typ prelesti síce nie je vidieť, avšak rozkladá srdce aj rozum. Prelesť, ktorá vzniká v srdci klamlivým na­smerovaním rozumu, nazývajú svätí otcovia domýšľavosťou. Človek, náchylný k takejto domýšľavosti, si o sebe myslí, že je spravodlivý. Domýšľavosť je vždy založená na klamlivých pojmoch a klamlivých pocitoch. Ľudia, ktorí si o sebe myslia, že sú spravo­dliví a naplnení darmi Svätého Ducha, chcú vnútiť takúto mienku aj ostatným. Sú schopní správať sa pokrytecky. K ľuďom, ktorí neprijímajú ich domnelú svätosť sa správajú s nezmieriteľným nepriateľstvom a nenávisťou. Ľudia, ktorí sú posadnutí takouto domýšľavosťou, strácajú schopnosť duchovne sa zdokonaľovať. Biskup Ignatij hovorí, že videl starcov, ktorí sa výlučne zaoberali zosilneným telesným úsilím, a takto došli až k domýšľavosti a sebaklamu. Ich duševné vášne, ako sú hnev, pýcha, zloba a nepokora, sa neobyčajne rozvinuli. Tvrdo odmietali všetky spasiteľné rady a výstrahy. Niektorí askéti, ktorí padli do takejto extrémnej prelesti, spáchali samovraždu. Stalo sa to preto, že aj v čase tejto klamlivej rozkoše, ktorú zapríčinila prelesť (ruš. prelesť) diablom, sú minúty, keď sa klamstvo odkrýva a zjavuje sa také, aké v skutočnosti je. Počas týchto minút, človek oklamaný diablom cíti vo svojom srdci nesmiernu trpkosť a zúfalstvo. Tieto minúty zjavne hovoria o nesprávnom vnútornom rozpoložení, avšak človek sa vo svojej pýche považuje za nádobu Svätého Ducha. Nepočúva žiadne rady a neprijíma žiadne opatrenia, aby sa vyliečil. Biskup Ignatij radí, aby sme svoje duchovné zdokonaľovanie začínali pokorne a postupne. Inak môžeme padnúť do prelesti, prijmúc takto lož za pravdu. Pričom táto lož, ktorú si osvojila duša, nikdy nedovolí človeku spoznať skutočnú Pravdu. Je to veľké duchovné nešťastie. Počas jeho pozemského života boli ľudia, ktorí si mysleli, že sám sa nachádza v prelesti. Vyvracajúc tieto obvinenia, askéta Nikiforovskej pustovne, mních Izaiáš hovorí: "To nemôže byť pravda, lebo archimandrita Ignatij učí pokániu" (l, s. 45).

Ignatij počas celého svojho života vyzýval kresťanov k pokániu a pokore. Iba pokornému a kajúcemu sa človeku nehrozí oklamanie diablom a sú pred ním bezmocné všetky temné sily. U kresťana, ktorého život je založený na pokání, túžba pokánia ku koncu života sa stáva jediným cieľom a úsilím. Vladyka Ignatij vyvyšoval pokánie a pokoru nad každé iné úsilie. Dokonca hovoril, že pokiaľ človek nebude vykonávať žiadne úsilie, ale bude prospievať v pokore, tak dosiahne Božou milosťou tú istú dokonalosť akú dosahujú askéti. V pokání, pokore a odvážnom nesení kríža nám biskup Ignatij ukazuje cestu k spáse. Nesenie kríža chápe predovšetkým ako uznanie seba hodným toho, že sú posielané na neho rôzne ťažkosti. Ťažkosti vz­nikajú kvôli našej padlej prirodzenosti. Človek, ktorý to spozná vlastnou skúsenosťou, začína dúfať nie v seba, ale v Boha. Zarážajúca je obraznosť, veľkosť a vycibrená stručnosť štýlu v jeho dielach: "Opustiac krídla myšlienok a citov, zbožne stojím pred vami. Tejto zbožnosti ma učia anjeli, ktorí ako hovorí Písmo, zbožne pozerajú na utrpenia Božích služobníkov. Vo svojej podstate tento pohľad núti k zbožnosti. Telom a Krvou sa popiera telo a krv" /4/. Udivuje zavŕšenie kompozície každého, dokonca aj toho najmenšieho listu. Aj forma vyjadrenia myšlienok slúži iba jedinému cieľu, a to spáse človeka. Božia Prozreteľnosť udelila talenty každému človeku podľa jeho síl. Je veľmi namáhavé a zodpovedné ich niesť. Aj biskup Ignatij bol štedro obdarený mnohými talentami. Už len preto môžeme urobiť záver o sile a moci jeho ducha. Optinský starec Leonid v ňom videl nastávajúceho Arsenija Veľkého. Ruský cár videl v mladom Brjančaninovi budúceho skvelého štátneho činiteľa. Avšak Boh mu určil inú cestu. Určil mu, aby sa stal biskupom, vodcom nemocných a slabých, zvlášť tých, ktorí blúdili v temnotách nespočetných filozofických teosofických smerov a prúdov. Neustále nás vedie k jedinej a večnej Pravde Evanjelia. Zaoberajme sa jeho tvorbou! Táto nám hovorí o postupnom vzrastaní ducha askétu, ktorý sám o sebe hovorí takto: "Mal by som mlčať. Mlčanie je však vlastné zločincovi, ktorý nemá pre seba žiadne ospravedlnenie a ktorý je odsúdený na trest smrti. Jedine kvôli nedostatku času som sa rozhodol Vám napísať, lebo som presne vedel, že to potrebujete a pochopil som, že vďaka úprimnosti Vášho charakteru ste schopní dosahovať úspechy" /4/. Svojím životom a tvorbou nám ukazuje príklad ako sa máme duchovne zachovať v smútku a žiali: "Modlite sa za mňa, Boží služobníci, lebo vo svojom živote som nestrpel ani jedno pokušenie, a to, čo bolo protivné môjmu pyšnému srdcu, tak to je maličkosť, ma­ličkosť, maličkosť..., ktorá si nezasluhuje žiadnu pozornosť. Keby som si zmyslel hovoriť o svojich pokušeniach, tak by to bolo iba jedno táranie" /4A Uctíme si pa­miatku svätého Ignatija a pamätajme na jeho učenie, ktoré nám zanechal. Nasledujme jeho rady, ktoré nám zanechal kvôli starostlivosti o našu spásu.

O CIELI A ZMYSLE ŽIVOTA