Zázračné uzdravenie svätého Porfýria z Gazy lotrom na Kríži – sv. Dismasom

Počas askézy v jordánskej púšti svätý Porfýrios podľahol vážnej chorobe ochrnutia. Keďže nemohol chodiť, musel sa plaziť na bohoslužby. Aby sa uzdravil, rozhodol sa ísť na sväté miesta v Jeruzaleme. Jeho žiak a životopisec Marek potom opisuje, čo videl, keď sa stretol so svätým Porfýriom v Jeruzaleme:

A hneď ako ma ten trikrát požehnaný muž uzrel, objal ma s radosťou a slzami (lebo aj radosť môže spôsobiť tečenie sĺz); ale ja som ho nespoznal, pretože jeho telo bolo veľmi silné a jeho tvár bola načervenavá. A ja som sa uprene často pozeral na neho; ale on, keď to videl, sa príjemne usmial a povedal:

„Nediv sa, brat Marek, že ma vidíš zdravého a silného, ​​ale spýtaj sa na príčinu môjho uzdravenia a potom nesmierne žasni nad nevýslovnou láskavosťou Christovou, ako veci pre ktoré ľudia zúfajú, sú Ním napravené.“

A prosil som ho, aby mi riekol príčinu svojho uzdravenia a ako vyhnal takú chorobu. A on mi odpovedal:

„Asi pred štyridsiatimi dňami, keď som bdel v svätý deň Pánov, ma premohla nevýslovná bolesť pečene a keďže som nemohol zniesť úzkosť, išiel som a ľahol si blízko posvätnej Lebky a pre veľkú bolesť som upadol akoby do vytrženia. A videl som Spasiteľa pribitého na Kríži a jedného z lotrov s ním visieť na inom kríži a začal som kričať a hovoriť slová lotra: „Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho Kráľovstva“ [Lukáš 23, 42]. A Spasiteľ odpovedal rieknuc lotrovi (sv. Dismasovi), ktorý visel: „Zostúp z kríža a zachráň toho, čo tam leží, ako si bol spasený.“ A lotor zostúpil z kríža, vzal ma do náručia, pobozkal ma a vztiahnuc pravú ruku ma zdvihol hovoriac: „Poď k Spasiteľovi.“ A hneď som vstal a bežal k Nemu a videl som Ho zostupovať z Kríža a hovoriť mi: „Vezmi toto drevo a nechaj si ho.“ A vzal som to isté vzácne drevo a zdvihol ho a hneď som sa prebral z tranzu a od tej istej hodiny som už necítil bolesť a miesto choroby sa nezjavovalo.“

Keď som to počul, veľmi som sa divil a oslavoval Boha, Ktorý vždy preukazuje milosrdenstvo tým, čo ho vzývajú, a ešte viac tým, čo sa k nemu úprimne a pravdivo modlia.