Chválospev Svätému Duchu
Prvé zvolanie:
Ty jediný si Ten, Ktorý v nevýslovnom zármutku, so svätým nárekom, hľadá a vzýva najhlbšiu časť nášho vnútra. Ty, Ktorý obnovuješ dedičstvo padlých a udeľuješ im milosť zlomeného srdca, a Ty, Najsvätejší, si Ten, Ktorý v nás žije spolu s nami, svätý a sladký zármutok plaču nad hriechom a láskou k Pánovi. Z tohto dôvodu pokorne ukrývame vo všetkých veciach, Tebou obnovené, večné: Aleluja!
Ty si Ten, Ktorý sa s nami, stvorenými z hliny, delí o chápanie a poznanie Otca i Syna. Ty si tiež Ten, skrze Ktorého prinášame seba a jeden druhého pred Božiu Tvár. Iba skrze Teba môžeme žiť, Najsvätejší Duchu, a zverujúc sa Ti, vyznávame:
Svätý si Ty.
Svätý si Ty, Darca života;
Svätý si Ty, najhlbší vzdych;
Svätý si Ty, samotná modlitba;
Svätý si Ty, Ktorý je skrytý vo všetkých zjavených veciach;
Svätý si Ty, Adopcia Zhora;
Svätý si Ty, hudba, ktorú ľudské ucho nepočuje;
Svätý si Ty, Svetlo tých, ktorí sú v tme;
Svätý si Ty, Svätý Duchu, Ktorý v Tajomstve prinášaš všetky veci v bytie!
Druhé zvolanie:
Oslavujme Svätého Ducha, Toho, Ktorý je skrytý v celom stvorení, Toho, Ktorý je skrytý v šušťaní vetra, vo vánku alebo v búrke, Toho, Ktorý je vo vôni kvetov, v speve vtákov a v tichu vzduchu, oslavujme Ho a vyznávajme: Aleluja!
Len Ty, Svätý Duchu, môžeš šumieť takými čistými vodami a šepkať tak jemne. Len Ty jediný môžeš s takou túžbou putovať po zemi a po celom vzduchu, všetkých životoch a všetkých srdciach. Ty trasieš hlbinami a Ty nastoľuješ Pokoj, Ty rozvíriš lesy a Ty ich upokojuješ. Ó, Ty a len Ty nás znášaš z nebies, objímaš nás v Sebe, lebo:
Svätý si Ty, Meno bez mena!
Svätý si Ty, hlboká pokora;
Svätý si Ty, svätá útecha;
Sväté si Ty, blažené utrpenie;
Svätý si Ty, vnútorný a sladký vzdych;
Svätý si Ty, samotná Svätosť;
Svätý si Ty, nepochopiteľná vôňa;
Svätý si Ty, sväté ticho;
Svätý si Ty, Najsvätejší Duchu, Ktorý v Tajomstve dávaš existenciu všetkému!
Tretie zvolanie:
Skrze Teba sa všetci, ktorí sa zúčastňujeme na Svätom a Božskom Tele a Krvi, stávame jedným. Skrze Teba máme účasť na sebe navzájom a spolu, v dokonalej Jednote, nachádzame v sebe hĺbku duše: Aleluja!
Ty si Pečať, ktorá uchováva tajomstvá Milosti skryté, aby si, keď sa naplní čas, priblížil tých, ktorí sú rozptýlení v nevedomosti, a pokorne sa podelil o Seba s tými, ktorí sú povolaní. Ty si Ticho, ktoré pečatí božské Tajomstvá, a Ticho, ktoré ukrýva všetku múdrosť Matky Božej. Zjavuješ nám ich aj v pevnom vnútornom usadení, pretože iba inšpirovaní Tebou môžeme skutočne povedať:
Svätý si Ty, Ktorý premieňaš srdce toho, kto sa modlí, ako Horiaci Ker;
Svätý si Ty, Ktorý sám premieňaš všetky veci na Svätom Mieste;
Svätý si Ty, Ktorý liečiš duchovné srdcia skrze telesné choroby;
Svätý si Ty, skrze Ktorého sa myseľ otvára nad rozum;
Svätý si Ty, chápanie všetkých vekov;
Svätý si Ty, Svätosť Samá, Ktorý vidíš všetko;
Svätý si Ty, vyliatie Života do útrob ľudstva;
Svätý si Ty, a nemôžeš si oddýchnuť od smútku za tých, ktorí zosnuli;
Svätý si Ty, Najsvätejší Duchu, Ktorý v Tajomstve prinášaš všetky veci v bytie!

Štvrté zvolanie:
Sme synmi otrokov a otrokmi od prírody. Nepoznáme inú cestu, ako byť služobníkmi, s očami a srdcom otrokov. Ale Ty, Božský Duchu, ochutnávajúc našu bolesť, v podobe Otca, osvoj si nás znova, aby sme obnovení mohli úprimne povedať: Aleluja!
V tajnosti našich duší a vnútorných myšlienok si blízko tým, ktorí ťa hľadajú a smädia po tebe, Svätý Duchu, Ty jediný držíš svet v bytí a staviaš všetkých ľudí pred Pána naveky. Preto so zlomenými srdcami a smädom po živote spievame Tebe samému:
Svätý si Ty, Ktorý nás všade zahŕňaš;
Svätý si Ty, Ktorý nás obklopuješ a tajne objímaš;
Svätý si Ty, ticho stojaci vedľa každej duši;
Svätý si Ty, Ktorý počuješ každý šepot srdca;
Svätý si Ty, a iba Ty môžeš plne pochopiť tajomstvo osoby;
Svätý si Ty, a v Tebe vylievame slzy z našich hlbín;
Svätý si Ty, rev ticha;
Svätý si Ty, často nevyslovený vzlyk, ktorý nosíme v našich srdciach;
Svätý si Ty, Najsvätejší Duchu, Ktorý v Tajomstve prinášaš všetky veci v bytie!
Piate zvolanie:
Ten, kto v tichu a čakaní nesie utrpenie celého Adama, pozná Ťa, Svätý Duchu. Ten, kto v sebe nosí všetky druhy bolestí a rán, fyzických aj duchovných, Ťa á za svojho Utešiteľa a spolutrpiaceho. V Tebe trpíme, Svätý Duchu, za život sveta. V Teba dúfame a pre Tvoje večné víťazstvo sa nechávame rozdrviť na prach, vzdycháme v sebe slovom: Aleluja!
Koľko duší, ktoré Ťa poznali, Ťa úplne neprijalo, aby boli pohltené za svojho blížneho v Tvojej sladkej láske? Koľkí z tých, ktorí hľadali sladké zranenie srdca, sa nestali horiacim plameňom, aby boli svetlom sveta podľa Otcovej vôle? Aký šťastný je ten, kto sa stane pokornou sviecou, ako vosk, ktorý sa chce roztopiť pod horením Tvojej lásky v nás! Z tohto dôvodu môžeme len pokorne volať z hĺbky našich sŕdc:
Svätý si Ty, Svätý Duchu, pre lásku vylievajúcu po celé veky;
Svätý si Ty, Ktorý nás robíš otrokmi Božej lásky;
Svätý si Ty, pretože nás nevýslovne miluješ skrze trpiacich pre našu spásu;
Svätý si Ty, Ktorý nás inšpiruješ láskou a srdcervúcim milosrdenstvom k tým, ktorí zosnuli;
Svätá si Ty, Božská Prirodzenosť, Ktorá dýcha ako vôňa zefíru do ľudskej prirodzenosti:
Svätý si Ty, Najsvätejší Duchu, Ktorý prevoniavaš vnútorný vzduch celého stvorenia;
Svätý si Ty, Svätý Duchu, pretože si sa vždy staral o spásu každej novopočatej duše;
Svätý si Ty, Sväté Ticho!
Svätý si Ty, Najsvätejší Duchu, Ktorý v Tajomstve prinášaš všetky veci v bytie!
Šieste zvolanie:
Ako môžeme prejaviť vďačnosť tým, ktorí, poháňaní Tvojou inšpiráciou, pracovali modlitbami a bojmi za spásu všetkých? Lebo aj oni sú svedectvom Tvojej prítomnosti, Svätý Duchu, medzi nami. Ako môžeme spolu s nimi povedať: Aleluja?
Ukážeme sa niekedy ako plne vďační a skutočnými pracovníkmi Blahodate, ktorú pre nás priniesli pustovníci a mučeníci, prenasledovaní a hlboko modliaci sa skrze vyliatie svojich svätých životov do vnútra celého Adama? Lebo Ty sám si Ten, Ktorý priniesol oheň, aby horel v ich srdciach, a z tohto ohňa sú zapálené aj srdcia nás chabých, aby sme Ti jedného dňa mohli slúžiť v slove:
Tu si Ty!
Tu si Ty v tých, ktorí zjednotení s Christom, trpeli za život sveta;
Tu si Ty v tých, ktorí sa s nami delili o Tvoju Blahodať po celé veky;
Tu si Ty, Ktorý si priniesol Nebo do žalárov a väzení;
Tu si Ty, ktorý trpíš spolu s trpiacimi;
Tu si Ty, Vykúpenie z choroby;
Tu si Ty, Víťazstvo tých, ktorí sa nechajú bodnúť pre Tvoje Meno;
Tu si Ty, Oheň, ktorý Christos priniesol na zem;
Tu si Ty, Najsvätejší Duchu, Ktorý si v Tajomstve vo všetkých veciach!
Siedme zvolanie:
Prebývame uprostred Teba, sme obklopení Tebou, v Tebe a skrze Teba sme ako v hlbokom a svätom objatí v lone Otca. Všetko, čo je, k nám hovorí a objíma nás v Tebe. A my, zostávajúc bez slov, môžeme len ticho kontemplovať jeho význam: Aleluja!
Ty si Ten, Ktorý sa neúnavne priblížil k nám, slabým a večne pozemským stvoreniam, že si skrze skutky, ľudí a myšlienky utkal spásu pre každého z tých, ktorí sa narodili na svet po celé veky. Pocit Tvojej Prítomnosti premáha celé naše vnútro a bez slov Ti chceme poďakovať za vnútorné uistenie, že:
Tu si Ty!
Tu si Ty, Nezrozumiteľný Hovor;
Tu si Ty, najtajnejší šepot duše;
Tu si Ty, náš dych v Svätých Veciach;
Tu si Ty, volanie celého Adama;
Tu si Ty, Ktorý pohlcuje srdce toho, kto Ťa prijíma s božskou Láskou;
Tu si Ty, pocit zbožnosti;
Tu si Ty, Zmysel života;
Tu si Ty, Najsvätejší Duchu, Ktorý si v Tajomstve vo všetkých veciach!

Ôsme zvolanie:
Skrze modlitby toľkých duší, ktoré prešli týmto svetom počas stáročí, cez tieto miesta, kde teraz kráčame, dýchame Tvoj čistý vzduch. Lebo skrze ich modlitby bol každý z nás vo svojom čase povolaný k viere a teraz môže spievať: Aleluja!
Ich práca, ich dobré myšlienky, ich modlitby k Tebe, ale aj tie, ktoré boli vykúpené každodennou prácou tých, ktorí sa usilujú v mene Pána, nás živia a približujú nás k Tebe, nás nevediacich kto sme. Odmeň ich, Svätý Duchu, a tisícnásobne im to vráť, a zariaď, aby sme aj my jedného dňa, nejako, mohli zanechať sväté dedičstvo a semeno našim deťom a bratom.
Tu si Ty;
Tu si Ty, Melódia, ktorá sa dotýka každého stvorenia;
Tu si Ty, Ktorý utešuješ srdcia;
Tu si Ty, blízkosť Cherubínov;
Tu si Ty, božská intimita;
Tu si Ty, náš krok do nevysloviteľnej sféry svätosti;
Tu si Ty, Hudba hladiaca najjemnejšie okvetné lístky kvetov;
Tu si Ty, pohľad Svätej Trojice do hlbín našej bytosti;
Tu si, Najsvätejší Duchu, Ktorý v Tajomstve prinášaš všetky veci v bytie!
Deviate zvolanie:
Len skrze dych Životodarnej sily Tvojho príchodu sa Adam, ktorý bol stvorený zo zeme, znovuzrodí živý v lonách matiek, skrze každé dieťa. Skrze Teba sa vždy počne Život, z ktorého vychádza najpravdivejší výkrik: Aleluja!
Keď bol môj duch vzdialený odo mňa, Ty si poznal moje cesty…, vyznáva ten inšpirovaný Tebou. Podobne aj ja, ktorý som bol stvorený v lone mojej matky milosťou plodenia ustanovenou Tebou, som bol vzkriesený duchom bez toho, aby som mohol pochopiť ako, skrze ekonómiu Tvojej bytosti. Ty si ma skutočne zrodil v lone Tajomstva Svätého Krstu a len skrze Teba Ťa môžem spoznať a chváliť slovami:
Tu si Ty!
Tu si Ty, modlitba mojej matky;
Tu si Ty, Život detí v lone ich matky;
Tu si Ty, Pokoj detí pri ich hrudi;
Tu si Ty, pokoj, radosť a čistota detstva;
Tu si Ty, Panenstvo a múdrosť mladosti;
Tu si Ty, úprimnosť rozprestretá ako neviditeľný prášok na ich detských líčkach;
Tu si Ty, úsmev ich nežnej lásky;
Tu si Ty, Najsvätejší Duchu, Ktorý v Tajomstve prinášaš všetky veci v bytie!
Desiate zvolanie:
V Tvojej skrytosti sa všetky veci premieňajú na úplné ticho. Drsné ľudské vôle, vojny a mnohé atómové hrozby, tvrdohlavá pýcha temnoty v nás, to všetko odhaľuje našu každodennú márnosť. Všetko, čo hynie, je márnosť, a v Tebe sa aj toto rozplýva so slzami, ako vtedy keď bolo veľké ticho. Preto v tomto úplnom tichu zdieľame: Aleluja!
Toľko duší blúdi a zablúdiac priepasťami tohto života, ochutnávajú skazu! Ich rozptýlenie je utrpením srdca, ktoré ťa ešte nenašlo živého vo svojich zákutiach, nepochopenou bolesťou toho, kto ťa ešte necítil ako najskrytejší dych bytia. Ale Ty si vždy s nami, hľadáš nás svojimi vnemami, vždy dýchaš vo vzduchu duše a svojím vhľadom sa dotýkaš najvnútornejších častí, ktoré po tebe túžia.
Tu si Ty, Ktorý nás hľadá skôr, ako Ťa nájdeme my;
Tu si Ty, keď si myslíme, že Ťa niet;
Tu si Ty, naše prvé stretnutie so sebou samými;
Tu si Ty, v Ktorom môžem slobodne vidieť svoju biedu, svoju ničotu a svoju prázdnotu;
Tu si Ty, Nepochopiteľné burcovanie;
Tu si Ty, Ktorý nám chýba, keď blúdime v medziach našej neplodnej duše;
Tu si Ty, skutočný hlad a smäd;
Tu si navždy, taký blízky a nečakaný;
Tu si, Najsvätejší Duchu, Ktorý v Tajomstve prináša všetky veci v bytie!
Jedenáste zvolanie:
Často ten, kto sa modlí, prežíva v sebe drámu a muky celého sveta. V ňom sa realizuje neznesiteľná bolesť zo zničenia v neexistencii vzdialenosti od Boha každého z jeho blížnych a celého ľudstva. V tomto napätí môžeš iba Ty vnútorne povedať: Aleluja!
Skrze Teba a v Tebe nás toto hrozné opustenie stotožňuje, ako v duchu utrpenia, s naším Pánom a Spasiteľom, Ktorý Sám bol ukrižovaný. Kto môže niesť drvivý smútok nad drámou padlého sveta, ak ho Ty sám nepodporíš v tajomnom obraze pokory? A ako inak, okrem Teba, môžeme my prebývajúci v pekle zúfalstva, pamätať na očakávanie zmŕtvychvstania? Preto s horiacou túžbou, ktorú nikto nepozná, premýšľame o veciach ako sú tieto:
Ty si vždy tu!
Tu si Ty, Ktorý nás robíš účastníkmi Christovej smrti;
Tu si Ty, skrze Ktorého s Ním vstávame z mŕtvych;
Tu si Ty, skrze Ktorého sa moja bolesť premieňa na Jeho bolesť;
Tu si Ty, robiaci Jeho nekonečné utrpenie mojím;
Tu si Ty, Ktorý spája vnútorný zostup do pekla so zmŕtvychvstaním;
Tu si Ty, Ktorý v čase premieňa aj hriechy blúdenia na vzácne slzy pokánia;
Tu si Ty, Ktorý nás posväcuje;
Tu si Ty, Najsvätejší Duchu, Ktorý v tajomstve prinášaš všetko v bytie!
Dvanáste zvolanie:
Skrze Teba sa miliardy sŕdc spájajú do jedného pokorného „zmiluj sa nado mnou, hriešnym“. V okamihu ma stotožňuješ s celým ľudstvom a modliaceho sa skrze Teba privádzaš celého Adama a Evu k Otcovi. Skrze Teba začínam modlitebne prebývať v hlbinách útrob celého ľudstva a odtiaľto, ako z neznámych katakomb, Ti zverujeme svoju úctu: Aleluja!
Pane Isuse Christe, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou, hriešnym… ten, kto sa modlí, dýcha neprestajne. V tomto volaní sa skrze Teba stávam všetkými svojimi bratmi, s ktorými som úplne zjednotený v svätej, sladko bolestnej láske. Tu sa stávam celým ľudstvom, ktoré vzdychá a spolu s ním nekonečne plačem skrytý v Tebe, zverujem sa Ti s nevysloviteľnou túžbou, božský Duchu, naša pravá bytosť… Len Ty si Ten, Ktorý ako hlboký nádych večne prechádza národmi a vekmi, starodávnymi aj budúcimi, ako jeden Adam, ako okamih a jediný nádych.
Tu si, ó Ty, večné Teraz!
Tu si Ty, v pedagogickom opustení Boha;
Ty teraz, pre úplné Adamovské, si tu!
Tu si Ty, modlitba bez slov;
Tu si Ty, budúce ticho;
Tu si Ty, pocit božskej lásky;
Tu si Ty, Ktorý premieňa pominuteľnosť na večnosť;
Tu si Ty, Ktorý robí každý okamih večným;
Tu si Ty, pred Ktorým stojím prázdny;
Tu si, Najsvätejší Duchu, Ktorý v Tajomstve prinášaš všetky veci v bytie!

Trináste zvolanie:
Ó, keby sme len mohli dosiahnuť čisté srdce, s ktorým sme od počiatku, v rade trojjedinej Lásky, boli počatí a stvorení!
Len potom by sme mohli skutočne vidieť, ako blízko k nám, skrze Teba, Boží Duchu, je lono Otca, láska Christa Spasiteľa a Tvoja účasť na všetkom, čo je sväté.
Skrze Teba by sme poznali všetko, čo bolo jej, a čo Matka Božia pokorne ukrývala. A vediac tak, ako ona, by sme túžili žiť v svätom adoptívnom prijatí, dediac.
Skrze Teba chápeme svätých a nasledujeme ich.
Skrze Teba znovu objavujeme celý svet a pravý život.
Skrze Teba a v Tebe sú vyvolení spojení s Otcovou prvou myšlienkou pre svet. Ty existuješ v tom, kto nesie obraz, aký si Pán želal od počiatku tak, ako si On prial.
Skrze Teba sme dokonale osamelí, v samote Nepochopiteľného; Skrze Teba sme spolu so všetkými v spoločnej Láske.
Neopúšťaj nás, Božský Duchu, v našich vlastných veciach, ale si nás uchvacuj vo svojich vlastných veciach, aby nezostalo nič z pominuteľného, ale všetci sme sa na Tvoju slávu, Pane nekonečnej túžby, skrze blahodať stali Tebou...
A v Tebe nech sa všetko premení na večnú a Najsvätejšiu Lásku, ktorou si Ty spolu s Otcom i Synom, a ktorú zdieľaš s nami.
