Petrov primát záver. Peter nikdy Rímskym biskupom nebol!
Na aké základy sa opierajú Rimania, keď z toho, že vraj apoštol Peter bol prvým rímskym biskupom, urobili až dogmu?
1) O svoju tradíciu, o ktorej ako prví svedčia Hegezyp a Irinej. Hegezyp, palestínsky židokresťan, v r. 155-156 bol v Ríme a tam zostavil zoznam rímskych biskupov od apoštola Petra po Aniceta, podľa rímskej tradície. Irinej cestoval do Ríma z Lyonu v Galii r. 177. To už bolo veľmi neskoro po smrti apoštola Petra, a tak si títo Otcovia už nemohli preveriť pravdivosť rímskej tradície.
2) Keďže rímski exegéti nemajú vo sv. Písme nič, čo by svedčilo o pobyte apoštola Petra v Ríme, chytajú sa tieňa. Keď Anjel vyviedol apoštola Petra z Herodesovho väzenia, a to bolo v noci, odišiel Peter do domu Márie, matky evanjelistu Marka; ale pretože sa bál tam zostať (lebo to bol dom, kde sa obyčajne schádzali kresťania), preto po privítaní so zhromaždenými ,,vyjdúc, odišiel na iné miesto” (Sk 12,17). Očividne odišiel Peter do akéhosi iného domu v Jeruzaleme, ktorý nebol známy Židom ako budova, kde sa schádzali kresťania. Ale rímski exegéti tu nachádzajú ,,vážne svedectvo” o pobyte apoštola Petra v Ríme, lebo sa tu vraj hovorí, že práve vtedy odcestoval Peter do Ríma (malo to byť r. 42)! Rímska exegéza sa nehanbí ani komického tvrdenia, keď niečo potrebuje!
3) Vo svojom prvom liste apoštol Peter píše: ,,Pozdravuje vás Cirkev spoluvyvolená v Babylone, i Marek, môj syn” (1 Pet 5,13). Rímski exegéti (avšak nie všetci) hovoria, že tu pod Babylonom treba rozumieť Rím ako aj v Apokalipse, a tak, vraj Peter písal tento svoj list z Ríma.
V Apokalipse je jasné, že pod Babylonom treba rozumieť Rím, ktorý autor nechce nazvať menom alebo preto, že ho veľmi haní ,,Veľký Babylon, matka smilníc a ohavnosti zeme” (17,5), alebo preto, že hovorí poetickými obrazmi. Z akej príčiny by mal apoštol Peter nazvať Rím Babylonom? Jeho listy sú bez akejkoľvek poetickej okrasy, sú písané k ,,vyvoleným”, ktorí prebývajú v cudzine, rozptýleným v Ponte, Galatii, Kapadokii, Ázii a Bitýnii, a tak aj to miesto, kde je napísaný pozdrav, má byť jasne označené, lebo ináč by sa adresáti nedovtípili, odkiaľ k ním Peter píše a aká Cirkev ich pozdravuje.
Peter píše vyvoleným, ktorí prebývajú v cudzine, ,,v diaspore”. Diasporou Židia nazývali z palestínskeho hľadiska predovšetkým Židov, ktorí žili v Malej Ázii, na východ od Palestíny, ale v Egypte boli staré židovské kolónie, preto tieto už nie tak výrazne spadali pod názov ,,diaspora”; napokon to boli kolónie bližšie k Palestíne. A tak k ,,diaspore” patril v istom zmysle slova aj Rím, preto Peter nemohol písať svoj list z Ríma, lebo z listu možno pochopiť, že Peter nepovažoval svoje vtedajšie miesto pobytu za ,,diasporu”.
V tej dobe jestvovali tri Babylony: starý Babylon (zbúraný), Nový Babylon (Seleukia) na Tigrise a Babylon v Egypte, pevnosť neďaleko Memfisu. Treba predpokladať, že Peter písal z tohto Babylonu, ktorý bol najviac známy obyvateľom Malej Ázie (práve vtedy), a to bola Seleukia na Tigrise. Tento názor je neporovnateľne pravdepodobnejší než rímsky. Napriek tomu spomínaný Kirchenlexikon píše, že toto miesto z prvého listu apoštola Petra je ,,veľmi dôležitým svedectvom o pobyte sv. Petra v Ríme”.
Očividne, bez ryby je i rak ryba!
4) Rímski teológovia sa odvolávajú na list pápeža Klementa I. ku Korinťanom (96.-98.r.), že vraj už tento pápež si bol vedomý prvenstva rímskej Cirkvi. Toto rímski teológovia sami vkladajú do tohto listu, lebo v ňom nie je nič takého, čo by pripomínalo monarchistické postavenie rímskej Cirkvi na základe Petrovho dedičstva. Autor tohto listu neodhaľuje dokonca ani svoje meno; píše nie ako taký, ktorý má moc, ale len ako ten, ktorý dobre pozná sv. Písmo, píše Korinťanom preto, že sa hanbí v Ríme dokonca pred pohanmi za krik, ktorý Korinťania vyvolali proti svojej zákonnej hierarchii; jeho list je dlhým moralizujúcim traktátom (65 kapitol).
Ešte viac! Autor nazýva Cirkev ,,bratstvom” a hovorí Korinťanom, aby ,,mali smútok za všetkým bratstvom”, a tým súčasne prezrádza motív, prečo im píše. Aj rímski teológovia musia uznať, že v liste Klimenta, ako hovorí o. Dr. Laba ,,o prvenstve rímskej Cirkvi nie je žiadneho priameho a výrazného svedectva”.
Dôležitejšie je v tomto liste niečo iného, a to zmienka o mučeníckej smrti apoštolov Petra a Pavla. Tu sú tieto slová: ,,Postavme si pred oči svätých apoštolov. Peter z horlivosti urobil nie jednu alebo… dve práce, ale viac, a tak vytrpiac mučeníctvo, odišiel na patričné miesto slávy. Pavol v horlivosti zniesol boj trpezlivosti. Keď celý svet naučil a do hraníc západu došiel, et sub principious za panovania predstavených; po grécky – “igumenon” mučeníctvo pretrpel; tak z tohto sveta odišiel… “
Klement asi 30 rokov po smrti apoštola Petra a Pavla svedčí, že zahynuli mučeníckou smrťou. Nepíše, kde sa to stalo, lebo tieto fakty boli v jeho dobe všeobecne známe (preto ani necítil potrebu spomenúť miesto a čas smrti apoštolov Petra a Pavla). A pretože v histórii nebolo žiadnych iných zmienok, okrem tej, že apoštol Peter a Pavol zomreli v Ríme, tak nemáme dôvod popierať pravdivosť tejto správy. Avšak v Ríme Peter iba zomrel, ale rímskym biskupom nikdy nebol!
Takto vyzerajú základy pápežstva, t.j. božského jurisdikčného primátu rímskeho biskupa, vraj zdedeného od apoštola Petra.
Bratia uniati! Toto je napísané na to, aby sa vám rozviazalo svedomie, ktoré vám Rím spútal – vraj v mene Isusa Christa, ale v skutočnosti vo svojom vlastnom záujme. Prezrite, rozhliadnite sa po svete a po histórii, aby ste si zvolili normálnu cestu pre budúcnosť vašej Cirkvi a nestratili svoje sily pre výmysly.