Články a knihy
Metropolita Neophytos z Morphou spomína na svoje stretnutie so svätým Paisijom Svätohorcom. Toto je pre nás veľmi dobrá správa, keď by naším hlavným (duchovým) zápasom malo byť naplnenie ‘nádoby’, ktorú nám dal Boh.
Matka Christofora (+2019) z monastiera Svätého Kendeasa (Cyprus) nám hovorí, ako Christos skutočne zostúpil do Hádu (pekla) a pošliapal smrť smrťou. Spomína na dialóg medzi Christom, diablom a prorokmi zo Starého zákona.
Za pochovávanie tiel v arizonskej púšti bez povolenia bol starec Efrém predvedený pred súd.
Peter z Maioumy (prístav v Gaze) sa ukázal byť dobrovoľným mučeníkom za Christa. Keď vážne ochorel, tak pozval ku sebe prominentných Arabov, ktorí boli jeho priatelia, keďže slúžil vo verejnej funkcii. Keď títo prišli ku nemu, tak im povedal: „Nech vás Boh vynahradí za to, že ste ma navštívili, aj keď ste neveriaci.
Metropolita Athanasios z Limassolu spomína: V roku 1990, keď som bol predstaviteľom Svätej Komunity na hore Atos, bola táto plná vlkov. Paradoxne veľa vlkov vstúpilo na našu horu...
Svätý Vitalis bol pútnik zo 7. storočia, ktorý trávil každú noc s inou prostitútkou.
“Zbav ma z rúk démonov, lebo ma obkľúčili mnohí psi”
— Kánon pre odchod duše z tela
Keď bolo naše bratstvo prvýkrát založené, došlo k strašnému, ale aj prospešnému incidentu so starcom v našom skíte; starší otcovia si to určite budú pamätať. Tento starec, ktorý bol chorý so srdcovou vadou, ma jedného dňa zavolal, aby som išiel a vyspovedal ho.
Abba Makários Veľký povedal: „Jedného dňa, keď som chodil v púšti, som našiel lebku mŕtveho muža, ktorá ležala na zemi. Keď som sa jej dotkol paličkou, lebka ku mne prehovorila.
Jedného dňa Abba Makários kráčal po púšti. Za ním išiel Anjel Pána, ktorý mu povedal:
"Vaše požehnanie, svätý otče."
Abba Makários si myslel, že je to nejaký askéta púšte a odpovedal:
„Nech ti Pán odpustí, moje dieťa.“
Svätí evanjelisti, popisujúci život Isusa Christa, nikde nehovoria o zovňajšku Spasiteľa a nezanechali ani všeobecnú predstavu o jeho tvári. Nedostalo sa k nám Jeho životné zobrazenie. Tí, ktorí videli Jeho rukou nenamaľovanú tvár, mali pred Ním hlbokú úctu. Prvé, čo prekvapovalo na ikone, boli oči Spasiteľa. Živé, lesklé, prenikali každého, kto sa približoval k obrazu. Akoby vydávali svetlé lúče. Nech už stojaci stál na akomkoľvek mieste, mal pocit, že sa Spasiteľ díva na neho akýmsi prívetivým a nežným pohľadom.
